Dôvody na núdzový stav neexistujú. Tvrdí to bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. Advokátka, ktorá aktuálne pôsobí tiež na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, upozorňuje, v súvislosti s aktuálnou situáciou, na zásahy do ľudských práv a slobôd.

Prečítajte si rozhovor, ktorý JUDr. Marica Pirošíková poskytla portálu Pravda:

Ako vnímate súčasnú situáciu na Slovensku?

V súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom dochádza k rozsiahlym zásahom do základných ľudských práv a slobôd. Sú nimi napríklad právo na súkromie, osobnú slobodu a bezpečnosť, slobodu pobytu, slobodu zhromažďovania a združovania, slobodu náboženského vyznania, právo na vzdelanie. Vyhlásený núdzový stav pre celé územie Slovenska a ďalšie s ním súvisiace opatrenia majú dosah na všetky sféry života jednotlivcov, ktorí rôznymi formami vyjadrujú svoju nespokojnosť.

Na stratu osobnej slobody sa už sťažujú mnohí. Čo si o tom myslíte?

Nepochybne k tomu dochádza. V zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) je takýto zásah možný, ak je jeho cieľom zabránenie šíreniu nákazlivej choroby. Pri posudzovaní tohto obmedzenia však Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP) skúma, či obmedzenie osobnej slobody infikovanej osoby je posledná možnosť, ako zabrániť šíreniu choroby, lebo menej prísne opatrenia sa ukázali byť nedostatočné na ochranu verejného záujmu. Tu je potrebné vedieť preukázať, na základe akých podkladov, faktov a argumentov v kritickom čase mal štát za preukázané, že jednotlivé menej prísne opatrenia prichádzajúce do úvahy sa ukázali byť nedostatočnými.

Môžete byť konkrétna?

V tomto ohľade vyvoláva otázky predovšetkým nariadená povinná karanténa u osôb, ktoré sa nepodrobili celoplošnému „dobrovoľnému“ testovaniu, ako aj jej ďalšie predĺženie a celkové trvanie. Navyše osoby nad 65 rokov sa plošného testovania nezúčastnili na základe výslovného odporúčania vlády.

Všimli ste si pri tomto postupe nejakú výraznú chybu?

Keď sa občan, zástupca organizácie, odborník alebo aj sudca bude chcieť oboznámiť s podkladmi, ktoré sú zverejnené pri jednotlivých rozhodnutiach slovenskej vlády, ktorými zásadným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd, nenájde v nich žiadne materiály, na základe ktorých by bolo možné posúdiť primeranosť rozhodnutia štátu v príslušnom čase. Dokonca sa dozvie, že niektoré rozhodnutia boli prijaté na podklade ústneho návrhu predkladateľa.

Aké sú medzinárodné kritériá zásahu do ľudských práv?

Benátska komisia, podobne ako judikatúra ESĽP, poukazuje na dôležitosť zásady proporcionality zásahov do práv. Táto požiadavka sa musí vzťahovať na rozhodnutia o zákaze vychádzania a na súvisiace opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na iné práva a slobody, ktoré môžu pozostávať z ďalších obmedzení. Tie môžu byť uvalené na obyvateľstvo počas zákazu vychádzania. Je to napríklad zatvorenie škôl alebo podnikov, obmedzenia poskytovania verejných služieb, zákazy verejných podujatí či bezpečnostných operácií vykonávaných v tejto súvislosti štátnymi orgánmi. Rovnako ako samotný zákaz vychádzania, všetky tieto opatrenia musia byť primerané hrozbe a jej bezprostrednosti. Nesmú trvať dlhšie ako samotná hrozba a musia sa vzťahovať iba na regióny, ktoré sú ňou postihnuté. No a už dnes je potrebné myslieť na to, že týmito otázkami sa skôr či neskôr bude zaoberať ESĽP.

Vravíte, že pominuli dôvody na vyhlásenie núdzového stavu. Prečo?

Je to stav, ktorý musí byť výnimočný a dočasný. Nesmie trvať dlhšie ako samotné trvanie núdze a stať sa trvalým. Rovnako ako ESĽP aj Benátska komisia zdôrazňuje, že stav núdze je možné predĺžiť len na základe „procesu nepretržitých úvah […], ktorý si vyžaduje neustále preskúmavanie potreby núdzových opatrení“. Vzhľadom na výsledky prvého aj druhého kola testovania nie sú v Slovenskej republike splnené podmienky ústavného zákona, podľa ktorého možno núdzový stav vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Dochádza teda k porušovaniu zákona?

Pretrvávajúce zásahy do základných ľudských práv a slobôd sú v rozpore s ústavným zákonom, ako aj s medzinárodnými štandardmi, pretože nespĺňajú podmienku primeranosti. Nezodpovedajú naliehavej spoločenskej potrebe, pri ktorej verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca. Štát je povinný podmienku primeranosti zásahu do jednotlivých základných práv a slobôd vedieť vysvetliť, podložiť a preukázať. A to nie len pred ESĽP, ale v prvom rade svojim občanom a organizáciám, ktorých základné práva a slobody má rešpektovať a chrániť.

Dalo by sa to riešiť inak?

Vzniknuté nebezpečenstvo nemožno, vzhľadom na výsledky celoplošného testovania, považovať za skutočné, bezprostredné, ani za také, ktorého účinky zahŕňajú celý národ. Komunity občanov, ktoré by mohli byť ohrozené, sú izolované. Nie je preto možné dospieť k záveru, že nebezpečenstvo je také výnimočné, že bežné opatrenia alebo obmedzenia, ktoré povoľuje EDĽP na ochranu bezpečnosti, zdravia a verejného poriadku, sú úplne nedostatočné. V intenciách uvedeného preto núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života, a na celom území Slovenska, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody obyvateľov, v teste proporcionality neobstojí.

Neplánujete podať podnet na súd?

Za súčasného právneho stavu neexistuje vnútroštátny prostriedok, prostredníctvom ktorého by mohol jednotlivec napadnúť ústavnosť uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu. Takisto posúdenie jeho súladu s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Ostáva nám len obrátiť sa so svojimi sťažnosťami na ESĽP. Tam podľa mojich vedomostí už boli podané individuálne sťažnosti. Ja osobne som zatiaľ zvolila cestu upozornenia vlády na medzinárodné štandardy formou mediálnych vyhlásení. Ak sa situácia nezmení, svoje stanovisko prehodnotím a sťažnosť na ESĽP podám.

Zdroj: pravda.sk