Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a až 5-tisíc vojakov do Pobaltia a ďalších krajín na východe Európy kvôli rastúcim obavám z agresie Ruska voči Ukrajine.

Dnes to napísal denník The New York Times s odkazom na nemenovaných činiteľov Bidenovej administratívy. Takýto krok by mieril presne proti bezpečnostným požiadavkám Moskvy a znamenal by posun v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácii a provokáciám, píše denník.

Vláda USA však stále neuvažuje o tom, že by v prípade vypuknutia konfliktu vyslala vlastné jednotky priamo na Ukrajinu.

Biden so svojimi poradcami cez víkend prerokúval rôzne možnosti ďalších krokov po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin zosilnil hrozby voči Ukrajine a diplomatické rokovania ho zjavne neprinútili k prehodnoteniu postoja.

Jedným z diskutovaných opatrení by bolo vyslanie tisíc až 5-tisíc vojakov do Pobaltia a krajín východnej Európy. V prípade, že by sa bezpečnostná situácia neskôr výrazne zhoršila, mohla by sa americká prítomnosť v oblasti pomerne rýchlo až zdesaťnásobiť.

Biden vo veci zrejme rozhodne začiatkom tohto týždňa. Posilnenie prítomnosti amerických vojsk vo východných krajinách NATO je pritom presne tým, čomu sa Rusko snaží zabrániť.

Stiahnutie vojakov západných krajín z východného krídla Severoatlantickej aliancie je jednou z Putinových bezpečnostných požiadaviek, ktoré v poslednej dobe predložil členom NATO na vyjednávanie.

Biden minulý týždeň povedal, že Putina varoval pred možnosťou navýšenia americkej vojenskej prítomnosti v oblasti, pokiaľ bude Rusko pokračovať s provokáciami voči Ukrajine.

"Ak sa skutočne rozhodne k ťahu, tak zvýšime prítomnosť našich vojakov v Poľsku, Rumunsku atď.," povedal vtedy prezident USA.

Podľa poľského ministerstva obrany je teraz v krajine asi 4-tisíc amerických vojakov a ďalších tisíc príslušníkov armád ďalších krajín NATO. V Pobaltí je teraz asi 4-tisíc vojakov aliančných krajín.

Spojené štáty cez víkend nariadili rodinám zamestnancov amerického veľvyslanectva na Ukrajine, aby opustili krajinu kvôli hroziacej ruskej invázii. Podľa NYT ide o bežné opatrenie prijímané v prípade obáv z možného vyhrotenia krízovej situácie.

Rusko rozmiestnilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou a po novom tiež v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že sa Moskva pripravuje na inváziu na Ukrajinu a že chystá provokácie, ktoré by mali podobnú operáciu zdôvodniť.

Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym, ale popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.

Rastúce napätie nezmiernilo ani piatkové stretnutie amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorí o situácii na Ukrajine rokovali v Ženeve.

USA a Británia sťahujú svojich diplomatov z Ukrajiny

Rodiny amerických diplomatov v ukrajinskej metropole Kyjev musia opustiť krajinu, oznámilo v nedeľu ministerstvo zahraničných vecí USA. Ako dôvod uviedlo "pretrvávajúcu hrozbu" ruského útoku na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu, uviedla agentúra AP.

Predstavitelia amerického rezortu diplomacie tiež zdôraznili, že nejde o evakuáciu a ambasáda bude aj naďalej otvorená. Zároveň však vyzvali občanov USA na Ukrajine, aby "zvážili" svoj odchod z krajiny.

„Bezpečnostné podmienky, najmä pozdĺž ukrajinských hraníc, na Ruskom okupovanom Kryme a na... východnej Ukrajine sú nepredvídateľné a môžu sa náhle zhoršiť. Demonštrácie, ktoré občas prerástli do násilia, sa pravidelne konajú po celej Ukrajine, vrátane Kyjeva,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Rezort diplomacie tiež upozornil na medializované správy, že Rusko plánuje zaútočiť na Ukrajinu. 

Americké ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu večer tiež odporučilo občanom USA, aby necestovali do Ruska. Ako dôvod uviedlo rastúce napätie medzi Kremľom a Západom v súvislosti s Ukrajinou, informovala v noci na pondelok agentúra AFP.

„Vzhľadom na pretrvávajúce napätie pozdĺž hraníc s Ukrajinou necestujte do Ruska,“ uviedol rezort diplomacie vo vyhlásení. Americká ambasáda v Rusku má totiž "obmedzenú schopnosť pomôcť občanom USA" v prípade, že sa ocitnú v núdzi.

Ministerstvo zahraničných vecí USA osobitne varovalo Američanov pred cestovaním do oblastí neďaleko rusko-ukrajinských hraníc, pretože "situácia pozdĺž hraníc je nevyspytateľná". 

Predstaviteľ amerického ministerstva navyše povedal novinárom, že v prípade ruského útoku na Ukrajinu, ku ktorému môže podľa Bieleho domu dôjsť "kedykoľvek", Washington nedokáže zaručiť evakuáciu amerických občanov.

Ruske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenie odmieta a obvinilo členské štáty NATO zo šírenia dezinformácií. Kremeľ zároveň žiada od Západu právne záväzné záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom Aliancie.

Kyjev aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.
Britské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že sťahuje časť pracovníkov a ich rodiny z britského veľvyslanectva na Ukrajine a reaguje tým na „narastajúcu hrozbu zo strany Ruska". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Samotné veľvyslanectvo zostane otvorené a bude vykonávať základnú prácu, dodal rezort britskej diplomacie.

Zdroj: hnonline.sk / tvnoviny.sk