Energia je doslova miazgou ekonomiky. Bez nej sa civilizácia zastaví. Zmenšujúce sa zásoby ruského plynu môžu túto zimu uvrhnúť Európu do energetickej krízy. Je dnes Európa po desaťročí finančných úsporných opatrení na pokraji nového veku úsporných opatrení v oblasti energetiky?
Mesto Hannover nedávno zaviedlo prísne pravidlá pre úsporu energie, ktoré zahŕňajú odpojenie teplej vody vo verejných budovách, bazénoch, športových halách a telocvičniach, zákaz mobilných klimatizácií, ohrievačov ventilátorov alebo radiátorov, vypínanie verejných fontán a vypnutie osvetlenia veľkých budov ako radnica v noci. Niekoľko krajín v celej Európe zvažuje stlmenie alebo vypnutie verejného osvetlenia a dokonca aj prijatie „zákazu energetického vychádzania“ s predčasným zatvorením podnikov. A zvažujú sa aj drastickejšie opatrenia, vrátane prídelu plynu pre energeticky náročné odvetvia, ako je oceliarstvo a poľnohospodárstvo.
Tieto opatrenia sú súčasťou celoeurópskeho plánu znižovania dopytu po plyne, zlovestne nazvaného Šetrite plynom pre bezpečnú zimu, s cieľom znížiť spotrebu plynu v Európe o 15 % do budúcej jari. Medzi návrhmi je aj ustanovenie, že úradníci v Bruseli môžu ukladať pokuty za nedodržanie, ak rozhodnú, že kríza nebezpečne eskaluje.
Toto všetko prichádza uprostred rastúcich obáv, že zmenšujúce sa zásoby ruského plynu môžu túto zimu uvrhnúť Európu do energetickej krízy. Celkovo je vývoz ruského plynu do EÚ približne na tretine minuloročnej úrovne, pričom od invázie na Ukrajinu neustále klesá. Zatiaľ čo viaceré európske krajiny znižovali dovoz ruského plynu, samotné Rusko obmedzuje toky plynu do Európy cez Nord Stream 1, najväčší plynovod na kontinente, pričom uvádza najmä technické problémy. Len druhý deň, s odvolaním sa na opravu zariadení, Rusko oznámilo ďalšie zníženie množstva zemného plynu prúdiaceho cez Nord Stream 1, ktorý teraz funguje len na 20 % kapacity.
Spôsobilo to prudký nárast cien zemného plynu na úrovne, ktoré neboli zaznamenané od začiatku marca, teraz sú takmer 10-krát vyššie ako pred dvoma rokmi. Vo väčšine krajín sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšili ceny elektriny. Rastúce ceny energií už podporujú rekordnú infláciu – v súčasnosti takmer 9 % a v EÚ stúpa – obmedzujú kúpnu silu ľudí, uvrhujú tisíce ľudí do chudoby a predstavujú obrovskú záťaž pre priemysel.
Platí to najmä pre Nemecko, ktoré je takmer úplne závislé od dovozu ruského plynu. Priemyselná výroba v krajine už viac ako tri mesiace klesá. Zarážajúce je, že 16 % priemyselných nemeckých spoločností znížilo výrobu alebo čiastočne zastavilo svoju činnosť v dôsledku rastúcich cien energií. To pomáha vysvetliť, prečo sa Nemecko minulý mesiac stalo prvou krajinou, ktorá eskalovala svoje varovanie pred dodávkami plynu na „stupeň pohotovosti“.
Kombinovaný účinok rastúcich cien, zaostávajúceho dopytu (vnútroštátneho aj zahraničného, keďže Čína opäť izoluje kvôli covidu) a poklesu výroby a investícií už spôsobuje zastavenie hospodárskeho rastu na kontinente. Pritom inštitúcie ako Európska komisia a MMF, napriek výrazným revíziám smerom dole, stále predpovedajú reálny HDP v EÚ na tento rok okolo 2,5 %. Niektorí analytici považujú aj tieto zďaleka nie ružové predpovede za príliš optimistické. Carsten Brzeski, hlavný ekonóm eurozóny v ING Bank, napríklad predpokladá nástup recesie na konci roka, keďže vysoké ceny oslabujú kúpnu silu.
Aby toho nebolo málo, nedávne rozhodnutie ECB zvýšiť úrokové sadzby prispeje len málo alebo vôbec k obmedzeniu inflácie spôsobenej faktormi na strane ponuky, ale takmer určite ešte viac stlačí hospodársku aktivitu, čo sťaží štátom mobilizovať zdroje potrebné na zmiernenie účinkov energetickej krízy. A pokiaľ ide o nedávno spustený nástroj (TPI) ECB zameraný na pomoc krajinám vo finančnej tiesni, môže byť aktivovaný len pre tie krajiny, ktoré sú posúdené ako „fiškálne udržateľné“, aj keď súčasná kríza nevyhnutne zaťaží verejné financie európskych krajín.
Navyše, aj keď EÚ rozumne navrhla ponechať pozastavenie fiškálnych pravidiel EÚ na ďalší rok, viaceré krajiny na čele s Nemeckom oznámili svoj zámer opäť prijať úsporné opatrenia. „Pre Nemecko je to jasné: nevyužijeme všeobecnú únikovú klauzulu,“ povedal nemecký minister financií Christian Lindner s tým, že prioritou teraz musí byť boj s infláciou. „Vrátime sa k dlhovej brzde. Musíme zastaviť závislosť na stále väčšej zadlženosti. Musíme sa dostať z našej expanzívnej fiškálnej politiky a z dlhov, aby centrálna banka mala priestor bojovať proti inflácii svojimi prostriedkami“.
Inými slovami, zdá sa, že Nemecko má v úmysle opäť uvrhnúť kontinent ešte hlbšie do recesie prostredníctvom úplne sebazničujúcich úsporných opatrení, rovnako ako to urobilo v dôsledku finančnej krízy. Európa už smeruje k stagflačnému scenáru, situácii, keď je vysoká inflácia spojená s nízkym alebo záporným rastom. Šetrnosť by zlú situáciu jednoducho ešte zhoršila.
Je samozrejmé, že ďalší pokles tokov ruského plynu, ktorý stále predstavuje 40 % dovozu plynu do EÚ, by mal úplne katastrofálne následky, najmä v zime, keď je dopyt po plyne najvyšší. Ak dodávky energie v Európe nebudú schopné uspokojiť dopyt, následky by boli takmer nepredstaviteľné: továrne by boli nútené zatvoriť, pracovníci by boli prepúšťaní a domácnosti by boli nútené obmedziť používanie elektriny a kúrenia na určité hodiny. Nebolo by to nič iné ako rozvrat spoločnosti. Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková nedávno priznala, že nedostatok zemného plynu túto zimu „môže vyvolať ľudové povstania“, teda nepokoje, rabovanie, stanné právo, možno aj zvrhnutie vlád.
V snahe odvrátiť tento scenár súdneho dňa prijala EÚ nariadenie, ktoré stanovuje, že podzemné zásobníky plynu na území členských štátov musia byť do konca októbra naplnené aspoň na 80 % ich kapacity (v súčasnosti je to 67 % ). To však bude závisieť aj od stabilných tokov v nasledujúcich mesiacoch. Navyše, aj keby sa dosiahol cieľ 80 %, stále by to nestačilo na to, aby krajiny prečkali celú zimu bez nepretržitých dodávok plynu. Pri súčasnej kapacite by EÚ mala len toľko plynu, ktorý by jej vydržal do konca novembra (za predpokladu, že zima začne 1. októbra).
Úrovne skladovania a skladovacia kapacita sa navyše v EÚ veľmi líšia. Niektoré krajiny, ako napríklad Španielsko, Portugalsko, Bulharsko a Chorvátsko, by do decembra vyčerpali aj plnú kapacitu (zatiaľ čo iné výrazne zaostávajú v plnení nádrží). Najexponovanejšie zostáva Nemecko. Napriek tomu, že má ďaleko najväčšie zásobníky v Európe, jeho dopyt po plyne je rovnako veľký a jeho zásobníky pojmú len 108 dní spotreby. Teda do 16. februára. V súčasnosti sú naplnené len na 67 % a vyprázdnili by sa do decembra, ak Rusko zajtra vypne plyn.
Celkovo je veľmi nepravdepodobné, že by Európa prežila úplné odstavenie ruského plynu. Zatiaľ čo niektorým krajinám sa úspešne podarilo čiastočne nahradiť dovoz ruského plynu alternatívnymi, aj keď drahšími zdrojmi plynu, ako je skvapalnený zemný plyn alebo LNG, iné, predovšetkým Nemecko, sú naďalej silne závislé od ruského dovozu.
Takže v konečnom dôsledku nám nezostáva nič iné, len dúfať v Putinovu dobrú vôľu, ak chceme prečkať zimu. Ruský vodca však nie je jediný, kto môže za našu súčasnú situáciu. Ak sa dnes ocitneme na pokraji katastrofy a už čelíme obrovským ekonomickým ťažkostiam, zodpovednosť padá priamo na plecia európskych lídrov. Ak si odmyslíme skutočnosť, že viesť „totálnu hospodársku a finančnú vojnu“ s regionálnou mocnosťou vyzbrojenou jadrovými zbraňami, ktorá zdieľa viac ako 2 000 kilometrov hraníc s Európou, možno len ťažko považovať za rozumný krok, bolo priam do očí bijúce, že odrezanie Európy od Ruska ekonomické vzťahy budú vzhľadom na závislosť Európy od ruského plynu poškodzovať tú prvú krajinu oveľa viac ako druhú. Európski lídri to nepriamo priznali, keď zo sankčného režimu vylúčili export ruskej ropy a plynu.
Na správaní európskych lídrov je niečo až patologicky infantilné: baví ich blúdiť na svetovej scéne a robiť grandiózne reči o „demokracii stojacej proti autokracii “, no zdá sa, že si nie sú vedomí dôsledkov svojich slov v reálnom svete.
Otázka ruských dodávok je dokonalým príkladom. Na začiatku konfliktu EÚ, ktorá pred vojnou získavala približne 40 % svojho plynu z Ruska, oznámila svoj zámer znížiť dovoz tohto plynu o dve tretiny do konca roka a do roku 2027 úplne vyradiť ruský plyn. Posledných šesť mesiacov sa európski lídri chvália tým, že chcú zasiahnuť Putina tam, kde ho to najviac bolí. A napriek tomu dnes nariekajú nad infláciou a rastúcimi cenami. A čo si mysleli, že sa stane? Zachvátila ich panika a morálne rozhorčenie, keď Gazprom oznámil, že obmedzí svoje toky plynu do Európy.
Využíva Rusko plynovod ako zbraň vo svojom ťahaní sa s Európou? Samozreme. Ale Európania začali túto hru. Alebo si možno mysleli, že by sa mohli zapojiť do jednostrannej energetickej vojny s Ruskom vlastným tempom a podmienkami (preto vylúčili vývoz ruskej ropy a plynu zo sankčného režimu) bez toho, aby na nich druhá strana vystrelila. Aby to bolo ešte grotesknejšie, „plynová vojna“ Rusko nielenže neoslabila, ale zdá sa, že ho v skutočnosti posilnila tým, že Rusku pomohla masívne zvýšiť prílev zahraničných rezerv na pozadí rastúcich cien energií.
Napriek všetkému barbarstvu Putinovej vojny bolo živobytie miliónov Európanov obetované na oltár hrubej neschopnosti európskych lídrov. A živobytie ďalších miliónov je ohrozené. V jednej veci však majú pravdu: budúcnosť Európy závisí od boja medzi demokraciou a autokraciou. Medzi nami, ľuďmi a nimi, autokratmi.
Zdroj: openiazoch.zoznam.sk
