Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier potvrdil, že jeho návšteva Kyjeva sa neuskutočnila vzhľadom na postoj ukrajinskej strany. Volodymyr Zelenskij v komentári k tejto situácii neváhal nemeckému lídrovi dvakrát „napľuť do tváre“. Normy diplomatickej etikety sú pre neho „šuviks“: prezident Ukrajiny sa už cíti ako suverénny „kráľ Európy“.
Steinmeierova návšteva Kyjeva bola naplánovaná na 13. apríla. Očakávalo sa, že nemecký prezident navštívi ukrajinskú metropolu spolu s hlavami Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska. Len deň pred podujatím však musel svoje plány upraviť. Denník „Bild“ to vysvetlil politickým rozhodnutím Vladimira Zelenského.
„Všetci sme si vedomí úzkych väzieb Steinmeiera na Rusko, ktoré sa tiež zhmotnili v „Steinmeierovom vzorci“. Teraz nie je v Kyjeve vítaný,“ povedal neznámy ukrajinský diplomat, ktorého citovala nemecká tlač.
Je dosť možné, že týmto diplomatom bol ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrej Meľnik. Bol to on, kto začiatkom apríla verejne kritizoval Steinmeiera za „priateľstvo s Ruskom“: „Neverím, že človek sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých týždňov, obzvlášť takýto… Prezident [Nemecka] by mal priznať individuálne chyby, že je sklamaný z Putina, priznať, že „Nord Stream“ bola chyba, že ho osobne podporoval. Zatiaľ vidíme prvé takéto kroky. (…) V Nemecku vidíme obrovskú mediálnu kampaň. Množstvo médií – doslova v posledných dňoch, cez víkend – publikuje ostré a kritické články nielen vo vzťahu k pánovi Steinmeierovi osobne, ale aj v súvislosti so zlyhaním celej politickej nemeckej elity v posledných rokoch.“
Dôvera „Bildu“ vzhľadom na „žltú“ povesť novín by mohla byť otázna. Túto informáciu však následne osobne potvrdil nemecký prezident.
„Môj poľský kolega nedávno navrhol, aby sme spolu s prezidentmi Estónska, Litvy a Lotyšska išli do Kyjeva, aby sme vyslali signál spoločnej európskej solidarity. Bol som pripravený, no zrejme musím vziať do úvahy, že si to v Kyjeve neželali.“
K incidentu sa musel vyjadriť aj Zelenskij. Najprv sa snažil uhladiť ostré hrany a uviedol, že Steinmeier ho jednoducho so žiadosťou o návštevu Kyjeva nekontaktoval. Je to celkom logické: Ukrajina sa za posledných pár dní zmenila na „bránu“ Európy, kam môže prísť každý, kto sa chce ukázať (na to nie je potrebné dodržiavať zdĺhavé byrokratické postupy).
A potom Zelenskyj dvakrát s gustom napľul Steinmeierovi do tváre.
„Sme slobodný štát a sme pripravení byť tranzitným štátom pre Nemecko, ak ide o ekonomické otázky, nie politické,“ povedal ukrajinský líder. Jednoznačná narážka na skutočnosť, že Steinmeier sa dlhodobo snaží o normalizáciu vzťahov s Ruskom (pričom Ukrajina v jeho obraze sveta mala plniť úlohu mosta medzi Východom a Západom).
Nakoniec ešte urážlivejšie vyznieva ďalšie Zelenského vyhlásenie: „Zdá sa mi, že dnes si môžeme dovoliť byť medzi tými, ktorí nás skutočne podporujú, medzi skutočnými priateľmi. Skutočných priateľov nikdy nie je príliš veľa, toto číslo nás teší.“
Takže lídrov Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska, Zelenskij radí medzi „skutočných priateľov“ Ukrajiny. A prezident Nemecka v tomto zozname zahrnutý nie je. Prečo potom strácať čas debatami s ním?
V skutočnosti Zelenskij osobne pošliapal to, čo sa ešte pred niekoľkými týždňami považovalo za pravidlo diplomatickej etikety. Nemôžete „odmietnuť“ prezidenta najmocnejšieho štátu v Európe, ak máte vo svojej ústave zakotvenú politiku vstupu do EÚ. Nie je dobré mu blokovať cestu do Kyjeva, keď už „sedí na kufroch“.
Zelenskij však nie náhodou zdôraznil, že dnes je to normálne. Dnes sa cíti ako „kráľ Európy“, ktorý môže okašľať nejaké nepísané diplomatické zvyklosti.
Oficiálny Kyjev sa netají pohŕdavým postojom k Steinmeierovi. A pointa tu nie je len v notoricky známom „vzorci“, ktorý bol Zelenskij nútený odsúhlasiť v roku 2019 (pričom sa ho, samozrejme, vyplniť nechystal).
Súčasný prezident Nemecka bol vždy zástancom racionálnych a vyvážených vzťahov s Ruskom.
„V tejto ťažkej chvíli si musíme dávať pozor, aby sme neprerušili všetky väzby. Za posledných dvadsať rokov sa otriaslo príliš veľa mostov medzi Západom a Východom,“ povedal Steinmeier len pred rokom.
Jeho politická kariéra na spolkovej úrovni sa začala prácou v kancelárii Gerharda Schrödera (podľa ukrajinských úradov hlavného nemeckho „antihrdinu“). Neskôr Steinmeier dvakrát pôsobil ako minister zahraničných vecí, loboval za výstavbu oboch línií plynovodu „Nord Stream“ a podporoval aktivity Východného výboru nemeckého hospodárstva. Po odchode Angely Merkelovej sa stal zosobnením „starého kurzu“ vo vzťahu k Ruskej federácii.
Teraz si Steinmeier výdatne sype popol na hlavu a deklaruje pomýlenosť svojich názorov na zahraničnú politiku. Z jeho úst vyšiel nápad zažalovať Putina a Lavrova v rámci medzinárodného tribunálu. Ale ani to nepomohlo nemeckému prezidentovi vyprosiť si odpustenie od „kráľa Európy“.
„Každá dnešná návšteva zahraničných lídrov na Ukrajine nie je len symbolom podpory, musí byť korunovaná konkrétnym výsledkom; v prípade nemeckého vedenia to môže byť buď ropné embargo alebo nové dodávky zbraní, najmä ťažkých alebo rýchly vstup do EÚ, či výrazná finančná pomoc,“ vyhlásil Igor Žovkva, zástupca vedúceho úradu prezidenta Ukrajiny.
Je zrejmé, že Zelenského demarš obsahuje prvok nátlaku na súčasnú nemeckú vládu. Aj keď zvonku to vyzerá veľmi zvláštne. Keďže samozvaný „kráľ Európy“ nemá žiadnu inú páku (a nikdy nemal), môže len hysteričiť.
Chcete, aby Steinmeiera prijali v Kyjeve? Dajte nám viac peňazí, vezmite nás do EÚ, vzdajte sa ruského plynu! Návrh je, mierne povedané, nevyvážený…
Zelenského vyčíňanie kariéru samotného Steinmeiera neovplyvní. Niekoľko dní pred začiatkom ruskej špeciálnej operácie bol opätovne zvolený do funkcie prezidenta Nemecka. Druhé volebné obdobie bude jeho posledným. Pravdepodobne potom Steinmeier s čistým svedomím odíde do dôchodku, bude písať svoje pamäti a po večeroch popíjať „bavoráka“.
No budúcnosť Zelenského je veľkou otázkou. V krátkodobom horizonte mu bude Západ naďalej poskytovať finančnú a vojenskú podporu. No ak Nemci budú musieť odvážať svojich ľudí z Kyjeva evakuačnými letmi, nebudú pociťovať k Zelenskému a spol. zvláštny súcit.
Autor: Alexej Iľjaševič
Zdroj: rubaltic.ru
Preklad: sk.news-front.info
