Vysokopostavený poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovič sa uchýlil k obscénnym výrazom, aby skritizoval tých, ktorí na Západe naliehajú na Kyjev, aby v záujme mieru odstúpil časť územia krajiny Rusku.
"Choďte sa poj**ať s takýmito návrhmi, vy hlúpi vyje*anci, aby ste si trochu vymenili ukrajinské územie! Zbláznili ste sa? Naše deti umierajú, vojaci vlastnými telami zastavujú granáty a oni nám hovoria, ako máme obetovať naše územia. To sa nikdy nestane," zdôraznil v stredajšom rozhovore.
Arestovič kritizoval logiku "bečiacich" hlasov, ktoré nabádajú Ukrajinu, aby "obmedzila svoj apetít" a odovzdala Rusku územia, ktoré údajne chce, pretože to by Kyjevu umožnilo "nastoliť komplexný mier a vrátiť sa k bežnému fungovaniu".
Ďalší poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Michail Podoliak sa v stredu na Telegrame vyjadril na adresu "proruských lobistov v Európe".
"Nepredávame našich občanov, územia ani suverenitu. Toto je jasná červená čiara. Ukrajinská spoločnosť zaplatila strašnú cenu a nedovolí nikomu urobiť ani krok týmto smerom - žiadnej vláde a žiadnej krajine," povedal Podoliak.
Hoci nikto nechce dlhú vojenskú akciu ani potravinovú krízu, "najkratšou cestou na ukončenie vojny sú zbrane, sankcie a finančná pomoc Ukrajine," tvrdil.
"Ukrajinci ubránili Kyjev, oslobodili tri regióny a dokončujú oslobodenie štvrtého. Dnes nám tí istí ľudia ponúkajú, aby sme Rusku odovzdali východ a juh. Ďakujeme za radu, ale pravdepodobne sa chopíme zbraní," povedal poradca.
Vyjadrenia Arestoviča a Podoliaka prišli po tom, ako bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger vystúpil v pondelok na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Kissinger vyzval Ukrajinu, aby rýchlo uzavrela mier, a varoval, že ak sa konflikt nevyrieši do dvoch mesiacov, Rusko sa môže stať "trvalým spojencom" Číny v jej konfrontácii s USA.
Prezident Volodymyr Zelenskyj tiež menovite kritizoval Kissingera, pričom sa vyjadril zdvorilejšie ako Arestovič a povedal, že americký štátnik sa "vynoril" z dávnej minulosti a hovoril, "akoby bol rok 1938 a nie 2022. A myslel si, že hovorí k poslucháčom vtedajšieho Mníchova, a nie Davosu".
Zrejme mal na mysli Mníchovskú dohodu, dohodu, ktorú Spojené kráľovstvo a Francúzsko uzavreli s mocnosťami Osi Nemeckom a Talianskom v roku 1938 a v ktorej nacisti dostali voľnú ruku pri invázii do Československa. Porovnávanie súčasného Ruska s nacistickým Nemeckom je obľúbeným rétorickým prostriedkom mnohých ukrajinských predstaviteľov.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
