Poprední slovenskí vedci a odborníci vydali spoločné vyhlásenie k aktuálnej situácii. Apelujú na premiéra a členov vlády, členov ústredného krízového štábu a členov pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili nasledujúce kroky.
Vedci pri tejto príležitosti prijali aj pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej. Jedným z pozvaných bol aj virológ Boris Klempa, ktorý upozornil, že politici nesprávne používajú pojmy pri informovaní o antigénových testoch.
„Považujem za veľmi nešťastné vyjadrenia o tom, že negatívny test hovorí o tom, že človek nie je infekčný a takisto nešťastné sú aj vyjadrenia o tom, že týmto testom vychytávame infekčných ľudí," vyhlásil počas tlačovej konferencie v prezidentskom paláci.
Hovorí však, že jeho kritické vyjadrenie sa nemá zamieňať s kritikou antigénových testov. „V žiadnom prípade som nemal v úmysle spochybniť používanie antigénových testov ako takých. Ak si nájdete moje staršie vyjadrenia, kľudne ešte aj z marca, tak uvidíte, že som využitie antigénových testov nikdy nespochybňoval, práve naopak," hovorí Klempa.
„Antigénový test ukazuje prítomnosť vírusu v analyzovanom materiáli. Dôkaz prítomnosti vírusu je sprostredkovaný dôkazom prítomnosti jednej konkrétnej vírusovej bielkoviny a jej väzby na protilátku. Nemôžme preto hovoriť o antigénovom teste ako o teste infekčnosti. To ale nie je jeho zásadná chyba. Vo všeobecnosti cieľom diagnostického testu nie je dokazovať infekčnosť (teda schopnosť človeka infekciu ďalej šíriť), ale dokazovať infekciu ako takú. Jediný test, ktorý môže principiálne ukázať infekčnosť odobratého materiálu je izolačný pokus, čo je však náročná laboratórna procedúra, ktorá sa rutinne ani nedá robiť," vysvetľuje Klempa.
Virológ chcel upozorniť na to, že človek, ktorý po plošnom testovaní dostane certifikát o negatívnom výsledku, nie je automaticky neinfekčný a na to si treba dávať pozor.
„Z tohto som mal obavy, že vznikne u ľudí falošný pocit istoty, že po negatívnom teste nemôžu nikoho nakaziť. Presne z tej istej obavy vyplynulo aj tvrdenie, že je nešťastné tvrdiť, že týmto testom vychytáme infekčných ľudí. Že sú tieto obavy na mieste, potvrdzuje aj úplne čerstvá štúdia z Fakultnej nemocnice v Motole."
Podľa štúdie celková citlivosť testov nedosahuje ani 70 percent a pri analýze zameranej len na pacientov s príznakmi bola 74 percent.
Napriek tomu sú antigénové testy podľa Klempu vhodným nástrojom na testovanie ľudí v rizikových oblastiach.
„Ich použitie na Orave a v Bardejove považujem za odvážny a správny krok. Práve vo vysoko postihnutej oblasti sa mohla naplno prejaviť ich najväčšia výhoda, že sú rýchle a nie je k nim potrebné špecializované laboratórium. Tento pilotný projekt skutočne ukázal, že máme k dispozícii nový, reálne použiteľný nástroj. Rovnako veľmi pozitívne vnímam, že s testami majú dobrú skúsenosť klinické pracoviská, pre ktoré boli aj primárne vyvinuté. Je preto veľmi žiaduce, aby ich mali k dispozícii a pomohli im v ich každodennom boji s pandémiou," myslí si virológ.
Klempa si však želá, aby si ľudia uvedomili jednu zásadnú vec:
„Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že my všetci spolu musíme urobiť pre zamedzenie šírenia maximum, čoho sme schopní. Nie kvôli vláde, či kvôli pokutám, ale kvôli sebe, svojim blízkym, kvôli celej našej spoločnosti. Nikto iný to za nás neurobí."
Premiér Igor Matovič kritiku antigénových testov stále odmieta. Hovorí, že majú vysokú citlivosť.
Pozrite si tlačovú besedu prezidentky Zuzany Čaputovej po rokovaní s expertmi v súvislosti s pandemickou situáciou a celoplošným testovaním:
Zdroj: tvnoviny.sk / InfoVojna
