VIDEO: Veľká Británia definitívne opúšťa Európsku úniu. Poslanci Európskeho parlamentu schválili Dohodu o brexite

30.01.2020 | 01:20
  5
Spojené kráľovstvo je prvou krajinou v histórii, ktorá opúšťa EÚ.

Spojené kráľovstvo definitívne opúšťa Európsku úniu (EÚ). Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu večer schválili pomerom hlasov 621 ku 49 dohodu o brexite, ktorá k 31. januáru o polnoci umožní riadený odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie a tiež z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Europarlament bol poslednou inštitúciou, ktorá sa musela k dohode vyjadriť.

Zo 683 prítomných poslancov sa 13 zdržalo hlasovania. Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie podlieha na základe článku 50 Zmluvy o EÚ schváleniu Európskym parlamentom, a to jednoduchou väčšinou.

Hlasovaniu predchádzala rozprava, v ktorej okrem zástupcov politických skupín v EP vystúpili aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady Charles Michel, podpredseda EK Maroš Šefčovič a hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.

Schválenie dohody o brexite znamená definitívne potvrdenie skutočnosti, že v noci z piatka na sobotu sa ukončí 47-ročné členstvo Británie v EÚ. Zákonodarný zbor EÚ príde o 73 britských europoslancov a počet jeho kresiel sa zníži zo súčasných 751 na 705.

Predseda EP David Sassoli využil tento moment a poďakoval britským europoslancom za spoluprácu v európskych inštitúciách.

Ratifikácia dohody bola poslednou prekážkou brexitu s dohodou. V prípade, ak by ju EP neratifikoval, nastal by takzvaný tvrdý brexit. Briti by odišli bez akýchkoľvek zmlúv, ktoré by garantovali občanom Británie a EÚ právo žiť, študovať alebo pracovať v rámci Jednotného európskeho trhu na oboch stranách kanálu La Manche.

Pre Slovensko to znamená, že bude mať 14. europoslankyňu. Stane sa ňou Miriam Lexmann z Kresťanskodemokratického hnutia. Spojené kráľovstvo je prvou krajinou v histórii, ktorá opúšťa EÚ.

Rovnaké práva pre Európanov ako doteraz

Spojené kráľovstvo odchádza z EÚ s dohodu, to znamená, že bude nasledovať ročné prechodné obdobie, počas ktorého by sa Briti s EÚ mali dohodnúť na podmienkach ďalších vzťahov. Pre Slovákov, ktorí v Spojenom kráľovstve už v súčastnosti žijú, sa veľa nezmení, pokiaľ sa registrujú ako usadlíci na stránkach britského ministerstva vnútra. Dohoda zaručuje Slovákom a Európanom rovnaké práva ako doteraz.

Očakáva sa však, že vláda britského premiéra Borisa Johnsona sa bude snažiť migráciu a počet cudzincov v krajine obmedziť. Johnsonova vláda zároveň oznámila, že v priebehu roka 2021 plánuje postupne ukončiť uznávanie občianskych preukazov členských štátov EÚ na účely cestovania do Spojeného kráľovstva. Pre Slovákov, ktorí budú chcieť vycestovať alebo pracovať v Spojenom kráľovstve budú po 31. januári 2021 platiť iné pravidlá.

Počas rozpravy v parlamente predsedníčka Európskej Komisie (EK) Ursula von der Leyen zdôraznila, že si praje, aby boli vzťahy medzi Britániou a EÚ čo najbližšie. Pripomenula však, že pokiaľ majú mať Briti prístup k Jednotnému európskemu trhu, musia v budúcnosti dodržiavať pravidlá, ktorými sa riadia aj iné európske krajiny.

Nasleduje prechodné obdobie

Spravodajca EP pre Brexit Guy Verhofstadt zdôraznil, že základom odchodu Británie z EÚ nebolo referendum o vystúpení, ale množstvo výnimiek v zmluvách, ktoré európske špičky Spojenému kráľovstvu stále priznávali. „Spojenému kráľovstvu nehovoríme zbohom, ale dovidenia,” dodal s tým, že Briti majú do EÚ kedykoľvek otvorené dvere, no tentoraz už bez výnimiek.

Jeden z hlavných protagonistov brexitu Nigel Farage vo svojej záverečnej reči povedal, „milujem Európu, ale nenávidím Európsku úniu”. Demonštratívne si tiež položil na stolík vlajku Spojeného kráľovstva, čo je podľa nových rokovacích pravidiel EP zakázané.

Keď vyhrala voľby v Spojenom kráľovstve Konzervatívna strana Borisa Johnosna, brexit sa stal už len otázkou času. Heslom kampane bolo „dokončime brexit“. Po ratifikácii brexitu bude nasledovať prechodné obdobie. Počas neho sa vzťahy medzi Britániou a EÚ v podstate nezmenia, kým obe strany budú rokovať o novej obchodnej dohode. Johnson odmietol predĺženie prechodného obdobia, hoci EÚ ponúkla, aby trvalo do roku 2022.

Predsedníčka Európskej komisie EK Ursula Von der Leyen konštatovala, že časový rámec je „veľmi, veľmi krátky“ a spôsobuje, že je „v podstate nemožné“ rokovať o niečom viac ako o rámcovej dohode. „Bez predĺženia prechodného obdobia sa nedá očakávať dohoda o každom aspekte nášho nového partnerstva,“ dodala. V prípade, že Spojené kráľovstvo a EÚ nevyrokujú obchodnú dohodu, nasledovať bude podobný scenár ako v prípade brexitu bez dohody.

Von der Leyenová vo svojom vystúpení povedala, že Únia uvažuje o dohode o voľnom obchode s „nulovými colnými sadzbami a nulovými kvótami“ a upozornila Londýn, že zvyšok EÚ nesmie byť vystavený nekalej hospodárskej súťaži. Brusel bude podľa jej slov „ostražitý“ aj pokiaľ ide o realizáciu rozvodovej dohody na citlivej írsko-severoírskej hranici.

„Žiadne partnerstvo nezabezpečí výhody plynúce z členstva v Európskej únii,“ konštatovala šéfka eurokomisie. Britskí europoslanci ešte majú možnosť zúčastniť sa vo štvrtok na záverečnom januárovom zasadnutí EP, potom však musia definitívne uvoľniť svoje kancelárie.

Britskí europoslanci a lídri politických skupín sa po hlasovaní v pléne EP odobrali do sály Yehudiho Menuhina na rozlúčkovú ceremóniu, v rámci ktorej šéfovia britských delegácií v jednotlivých politických frakciách, ako aj lídri poslaneckých klubov dostali možnosť prihovoriť sa svojim odchádzajúcim kolegom.

Macron: Brexit bude smutným dňom a lekciou pre nás všetkých

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu uviedol, že odchod Británie z EÚ, ktorý je naplánovaný na piatok 31. januára, bude „smutným dňom“ a „lekciou pre nás všetkých“. Informovala o tom agentúra AFP.

„Británia odchádza z EÚ o dva dni, bude to smutný deň, zlyhanie a lekcia pre nás všetkých,“ povedal Macron v Paríži po stretnutí s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom.

Macron Londýn varoval, že Francúzsko na seba nenechá vyvíjať nátlak, a ani sa nebude ponáhľať čo sa týka rokovaní o budúcej obchodnej dohode s Britániou. Macron tak narážal na stanovený cieľ britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý chce dohodu dosiahnuť do konca roka.

Hoci Francúzsko ľutuje, že Británia z EÚ po 47 rokoch odchádza, Macron Londýn upozornil na to, že s uzavretím obchodnej dohody sa nijako ponáhľať nebudú.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v parlamente uviedol, že v rokovaniach Británie a EÚ ohľadom ich vzájomného vzťahu po brexite je „najťažšia časť ešte pred nami“.

Škótsky parlament schválil právo na druhé referendum, nechá si tiež vlajku EÚ

Poslanci škótskeho parlamentu odhlasovali v stredu právo na konanie druhého referenda o nezávislosti. Odsúhlasili tiež to, že aj po piatkovom brexite môže pred vchodom do parlamentu viať vlajka Európskej únie. Informovala o tom agentúra DPA.

Za uznesenie škótskej vlády vyhlasujúce, že „referendum by sa malo konať, aby sa Škóti mohli rozhodnúť, či si želajú stať sa nezávislou krajinou“, sa vyslovilo 64 poslancov, pričom 54 bolo proti, píše denník The Scotsman.

Za to, aby pred škótskym parlamentom (Holyrood) aj po odchode Británie z Únie mohla viať vlajka EÚ, sa vyslovilo 63 poslancov, proti hlasovalo 54 a jeden poslanec sa zdržal.

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová povedala v rozprave, ktorá hlasovaniu predchádzala, že Škótsko musí mať „na výber medzi prijatím brexitu“ a „voľbou inej budúcnosti ako nezávislá krajina“.

„Nezávislosť je prostriedok, ktorým môžeme formovať našu vlastnú budúcnosť a vytvoriť lepšie Škótsko,“ uviedla politička, ktorá je tiež líderkou Škótskej národnej strany (SNP).

Sturgeonová trvá na tom, že Škótsko, v ktorom väčšina obyvateľov hlasovala v britskom referende v roku 2016 za zotrvanie v EÚ, bolo do brexitu zatiahnuté proti svojej vôli. Tvrdí tiež, že SNP, ktorá získala vo vlaňajších decembrových voľbách v Británii 48 z 59 kresiel vyhradených v britskom parlamente pre Škótsko, má „nepopierateľný“ mandát na vyhlásenie takéhoto referenda.

Slovenskí europoslanci: Brexit je realitou, treba sa zamerať na budúce vzťahy

Brexit je realitou, netreba sa sťažovať, ale myslieť skôr na vytvorenie čo najlepších vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v budúcnosti. Uviedli to v stredu slovenskí europoslanci v súvislosti so schválením dohody o brexite Európskym parlamentom (EP).

Poslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) priznal, že ide o „smutný deň“, ale zároveň ocenil, že existuje dohoda o riadenom vystúpení Británie z Únie. Podľa neho sa ukázalo, že nie je až také ťažké zo spoločného európskeho bloku vystúpiť; preto bude dôležité, aby aj europarlament v najbližších týždňoch a mesiacoch bojoval za to, aby bol európsky projekt „pevnejší“ a aby to bolo naozaj posledné hlasovanie o odchode nejaké členského štátu.

„Treba sa pozrieť na to či radšej niekoho neprijať, lebo máme viacero kandidátskych krajín a verím, že by to bol silný impulz pre budúcnosť európskeho projektu,“ skonštatoval Bilčík. Podľa jeho slov sa EÚ po brexite podstatne zmení a pripomenul, že schválená dohoda o brexite nerieši budúce vzťahy medzi Bruselom a Londýnom. Vyjadril nádej, že nové vzťahy budú nastavené tak, aby boli čo najviac v prospech Slovákov, ktorí žijú, študujú a pracujú v Británii a tiež v prospech slovenskej ekonomiky.

Poslanec Robert Hajšel (Smer) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) tiež skonštatoval, že v súvislosti s brexitom v EP v stredu prevládali viac negatívnejšie emócie, podľa neho sa však treba zamerať na budúcnosť vzájomných vzťahov Únie s Britániou. A snažiť sa o to, aby sa tieto vzťahy zachovali na čo najvyššej úrovni. „To znamená aj zachovanie najvyššieho štandardu práv pre našich občanov v Británii vrátane sociálneho zabezpečenia, aby tam mohli slobodne študovať podnikať a pracovať a to isté platí aj pre Britov v EÚ,“ uviedol.

Podľa Hajšela treba dozrieť aj na zachovanie čo najvyššieho stupňa obchodných vzťahov, pričom by sa pozornosť nemala zameriavať len na dohodu o voľnom obchode, ale snažiť sa aj o nejaký druh asociačnej dohody. Tým by bola garantovaná doterajšia úroveň sociálnych ale aj environmentálnych štandardov v Británii.

„Netreba plakať, že Británia po 47 rokoch odchádza z EÚ. Ale snažiť sa dosiahnuť také vzťahy, ktoré možno budú aj lepšie ako doteraz, keď Briti boli členmi Únie,“ povedal Hajšel.

Poslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý je šéfom slovenskej delegácie EPP v europarlamente upozornil na to, že po tri a pol ročnom procese rokovaní Úniu opúšťa jej druhá najsilnejšia ekonomika.

„To nie je dobrý krok ani pre jednu zo strán, ale sme realisti a treba urobiť všetko pre to, aby vzťahy s Britániou zostali dobré. Potrebujeme sa navzájom aj do budúcna. Potrebujú to aj naši občania,“ uviedol Štefanec s odkazom na zachovanie možností slovenských študentov aj naďalej študovať v Británii a zachovanie slovenských exportov do Spojeného kráľovstva.

Podľa jeho slov obe strany majú stále veľa spoločných tém a výziev, ktoré treba riešiť. Vyjadril preto nádej, že po brexite nedôjde k zhoršeniu vzájomných vzťahov. Lebo Briti aj Európania budú musieť bok po boku a na základe korektných a čo najužších vzťahov riešiť otázky digitalizácie spoločnosti, energetiky a najmä voľného obchodu, uviedol Štefanec.

Zdroj: SITA / YouTube / pravda.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti