Situácia v Kosove je "na pokraji ozbrojených konfliktov", povedala v stredu srbská premiérka Ana Brnabičová.
"Musíme zo seba vydať to najlepšie, všetci spolu, aby sme sa pokúsili udržať mier. Sme skutočne na pokraji ozbrojených konfliktov vďaka jednostranným krokom Prištiny," povedal Brnabičová počas stretnutia so srbskými mimovládnymi organizáciami.
Rozhovor premiérky Brnabičovej pre srbskú verejnoprávnu televíziu RTS:
Srbi na severe Kosova, pobúrení zatknutím bývalého policajta, zablokovali 10. decembra hlavné cesty a paralyzovali dopravu cez dva hraničné priechody so Srbskom.
Len niekoľko hodín po postavení barikád polícia zaznamenala tri útoky strelnými zbraňami na jednej z ciest vedúcich k hraniciam. Policajná a justičná misia EÚ zameraná na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) vyhlásila, že na jej hliadku v noci niekto hodil granát.
Minulý týždeň Belehrad požiadal mierové sily KFOR o povolenie vstúpiť s 1000 vojakmi na územie Kosova. Sily KFOR uviedli, že tento týždeň nasadili na severe Kosova "ďalšie jednotky a hliadky" a dodali, že svoju prítomnosť v regióne posilňujú od októbra.
Slovensko neuznáva Kosovo
Kosovo ako bývalá srbská provincia sa po intervencii NATO v roku 1999 dostalo pod správu misie OSN (UNMIK). V roku 2008 vyhlásilo jednostranne nezávislosť. Misia KFOR pod vedením Severoatlantickej aliancie sa dosiaľ stará o vojenskú bezpečnosť v Kosove. Belehrad štátnosť Kosova neuznáva.
Slovensko ako prvý štát EÚ Slovenská diplomacia neuznalo nezávislosť Kosova, ktoré sa začiatkom roku 2008 definitívne osamostatnilo od Srbska. Denníku SME to v rozhovore avizoval vtedajší minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý vtedy pôsobil v prvej Ficovej vláde.
Naša diplomacia zverejnila postoj k nezávislému Kosovu ako prvá v Európskej únii. Američania a väčšina krajín únie nezávislosť Kosova akceptujú. Bratislava v predchádzajúcich mesiacoch podporovala plán vyjednávača OSN Marttiho Ahtisaariho a ten samostatnosť Kosova predpokladal. Náš postoj preto môže byť nepríjemným prekvapením.
„Slovensko medzi západnými spojencami stratí dôveryhodnosť. Čo získa tým, že sa postaví na stranu Srbska a Ruska? Považuje ich Bratislava za strategických partnerov?“ povedal vtedy denníku SME nemenovaný vysokopostavený európsky diplomat.
Strata dôvery sa môže prejaviť v otázke rušenia amerických víz či prijímaní do eurozóny. Tam okrem ekonomických kritérií zohrávajú rolu aj sympatie a politická podpora.
„Ak je schopnosť hovoriť jasne a zreteľne svoje názory slabosťou, tak to by bolo zlé. Schopnosť hovoriť suverénne naše postoje je našou silou,“ reagoval Fico na otázku, či toto rozhodnutie nepoškodí povesť Slovenska.
Srbsko je od roku 2012 kandidátom na vstup do EÚ
Srbsko je od roku 2012 kandidátom na vstup do Európskej únie, ale jeho vyhliadky sa bez normalizácie vzťahov s Kosovom považujú za bezútešné. Belehrad neakceptuje vyhlásenie nezávislosti väčšinovo albánskeho Kosova z roku 2008. Mimochodom, Slovensko je jednou z mála krajín EÚ, ktoré Kosovo takisto neuznalo.
Napätie medzi euroblokom a Belehradom sa vystupňovalo v dôsledku vojny na Ukrajine, pričom mnohí Srbi sympatizujú s tradičným spojencom - Ruskom. Belehrad na pôde OSN odsúdil inváziu na Ukrajinu, ale odmietol sa pripojiť k európskym sankciám voči Moskve.
Na novembrovom samite v Berlíne, ktorý organizoval nemecký kancelár Olaf Scholz, sa zúčastnili predsedovia vlád či hlavy štátov Albánska, Bosny a Hercegoviny, Kosova, Severného Macedónska, Čiernej Hory a Srbska, ako aj lídri EÚ.
Srbský prezident Vučič v októbri vyhlásil, že Nemecko a Francúzsko ponúkli Srbsku "urýchlenie" cesty k členstvu v EÚ, ak uzná nezávislosť Kosova.
"Myslia si, že sa tým vyrieši jedna z vnútorných otázok Európy... [ale] Srbsko nebude akceptovať členstvo Kosova v OSN z ústavných aj iných dôvodov," zdôraznil prezident počas televízneho príhovoru k národu.
"Otázka neznie, či chceme vstúpiť do EÚ, ale či EÚ chce Srbsko," povedal v októbri minister vnútra Aleksandar Vulin pre spravodajský portál Novosti. "Som presvedčený, že priateľstvo s Ruskom má najväčší význam a že bez neho riskujeme fyzický zánik Srbska," dodal.
Srbský prezident Vučič zverejnil šokujúce informácie, ktoré potvrdil aj maďarský premiér Orbán. USA mali tlačiť na Maďarsko, aby zaútočilo na Srbsko!
Srbská štátna televízia RTS začiatkom októbra 2022 odvysielala prejav srbského prezidenta Aleksandara Vučiča k národu. Ten v priamom premose zverejnil šokujúcu informáciu, ktorú mu potvrdil premiér Maďarska Viktor Orbán. USA a Briti požadovali od Maďarska aby vojensky napadlo Srbsko, a to pozemnými silami zo severu počas agresie NATO v roku 1999.
„Pokiaľ ide o Kosovo…Teraz vám niečo poviem, čo ste nevedeli,“ hovorí v prejave Vučič. „V roku 1999 malo Maďarsko zaútočiť na Srbsko pozemnými silami, čo mi Viktor Orbán potvrdil a dovolil mi túto informáciu zverejniť,“ dodal.
„Vtedajší americký prezident Bill Clinton, tak isto ako aj Briti požadovali, aby zaútočil na Srbsko zo severu tak, aby sme museli roztiahnuť svoje sily až do Vojvodiny…,“ šokoval prezident.
Viac v článku TU.
Zeman sa v minulosti ospravedlnil Srbom za bombardovanie Juhoslávie a Kosovo označil za štát vedený vojnovými zločincami
Severoatlantická aliancia v roku 1999 bombardovala územie Juhoslávie, ktorú v tom čase tvorilo už len dnešné Srbsko a Čierna Hora. Dôvodom bol etnický konflikt v srbskej provincii Kosovo. Česká republika spoločne so Slovenskom a ďalšími štátmi vtedy povolila prelet lietadiel ponad svoje územie.
Zeman vtedy zdôraznil, že ho povolenie preletu trápilo dlhé roky. „V dobe, kedy sa rozhodovalo o bombardovaní Juhoslávie bola Česká republika niekoľko týždňov v NATO, boli sme poslední, kto dal súhlas a zúfalo sme sa otáčali po aspoň ešte jednej krajine, ktorá by sa s nami spojila a bola proti, ale ostali sme sami,“ uviedol český prezident.
Hlava Českej republiky počas návštevy Srbska v roku 2019 označila Kosovo za štát vedený vojnovými zločincami. Ako dodal, má rád Srbsko a Srbov, ale nemá rád Kosovo.
V Prahe sa 21. decembra koné pred srbským veľvyslanectvom zhromaždenie občanov na podporu kosovských Srbov:
Vojnové zločiny Dzurindovej vlády v Srbsku
Po tom, ako Juhoslovanská zväzová republika odmietla tzv. mierový plán pre Kosovo zo strany USA a Západu, sa 24. marca 1999 o 19.30 h začala operácia Spojenecká sila, v rámci ktorej Severoatlantická aliancia bombardovala ciele na juhoslovanskom území.
Keby Slovensko tento súhlas nedalo, tak by piloti NATO minimálne z Nemecka (Ramstein Air Base) nemali ako bomby dopraviť nad Belehrad, ktorý si porušenie medzinárodného práva narušenie svojej suverenity odniesol. Prvý bábkový režim po získaní slovenskej samostatnosti poslušne vykonal to, čo jeho zahraniční bábkovodiči nariadili.
Dzurindova vláda (SDK-SDĽ-SOP-SMK) bola aj vďaka angažovaniu sa tretieho sektora, podporovaného a riadeného zo zahraničia pri moci len pol roka a už musela dokázať tútorom svoju oddanosť. V marci 1999 Slovensko pritom nebolo členským štátom NATO. Nič nás k takejto zrade neviazalo. Navyše v srbskej Vojvodine žilo 60 000 našich krajanov, Slovákov. Vláda sa mohla pritom zakryť odmietavým postojom Bezpečnostnej rady OSN, takže USA a NATO nemali na túto partizánsku akciu mandát medzinárodného spoločenstva..
Prvá Dzurindova vláda tak dala súhlas aj na potenciálne zabíjanie vlastných krajanov. V mene plnenia militantných a geopolitických plánov Washingtonu. Súčasťou širokev vládnej koalície bola vtedy aj ľavicová SDĽ z exkomunistov a pri moci v USA prezident rovnako ľavicovo-progresívne orientovanej Demokratickej strany Bill Clinton.
Viac o vojnovej agresii NATO v bývalej Juhoslávii v článku TU.
Zdroj: InfoVojna / trend.sk
