Energie sú témou dnešných dní. Zdražovanie, šetrenie, dodávky. Mráz Slovensku klope na okná a mnoho ľudí už zvažuje, či otočí kohútikom a vpustí teplo do svojich príbytkov. Zvládnu Slováci zimu v roku 2022/2023 a aké budú nasledujúce roky? V rozhovore pre Pravdu odpovedá novozvolený prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
Od stredy ste prezidentom Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). Čo môžeme od vás v tejto funkcii očakávať? Aké máte plány do blízkej budúcnosti? Čo chcete zmeniť a naopak, v čom by ste pokračovali ďalej?
Určite by som chcel nadviazať na úspešné kroky môjho predchodcu Tomáša Malatinského (bol prezidentom SPNZ od roku 2015 – pozn. red.), je to dlhodobý odborník v energetike, bývalý minister a prezident zamestnávateľských zväzov. Dobre nastoľoval množstvo dôležitých tém pre zemný plyn. To je jednoznačne to, v čom chcem pokračovať. Druhá oblasť, na ktorú sa chcem sústrediť, je súčasná situácia, kde máme dve hlavné výzvy. Prvá je zabezpečiť dostatok plynu na najbližšie obdobie, tým myslím najbližšiu zimu, a potom na nasledujúce roky. A druhá dôležitá téma je, ako upokojiť trh, aby sa ceny dostali do normálnych úrovní.
Podľa svojich slov považujete za dôležité obhajobu zemného plynu v energetickom mixe na Slovensku, ale aj v Európe. No zároveň aj hľadanie ciest, ako dostať čo najviac obnoviteľných plynov do plynárenskej infraštruktúry. Už máte nejaké návrhy ako na to?
Obnoviteľná energia je veľmi dôležitá. Chystáme sa na ciele uhlíkovej neutrality. Ani nespochybňujeme, že uhlíkovú neutralitu treba dosiahnuť. V čom sa však trošku rozlišujeme od ekologických aktivistov, je cesta, ako sa tam dostať. Myslíme si, že zemný plyn je veľmi dôležité palivo v prechodnom období, keď prechádzame na uhlíkovú neutralitu. Podľa nášho názoru by sme nemali opúšťať riešenia, ktoré fungujú, ktoré sú zavedené. Až do momentu, pokiaľ nemáme vyskúšané, že to nové funguje, vie zabezpečiť dostatočné množstvo energie a v dobrých cenách.
Ako napredujú plány na väčšie využívanie vodíka? Dávnejšie ste hovorili, že na vodík chcete vyčleniť aj samostatné potrubie.
Áno. Eustream a všetky spoločnosti, ktoré sú združené v SPNZ, iniciujú prípravu na prepravu vodíka. V prvom kroku, ktorý riešime, je analýza sietí, či už prepravnej, distribučnej, alebo zásobníkov na zmesi vodíka. Máme aj pripravené projekty, kde analyzujeme možnosti prepravy a doručovania 100-percentného vodíka.
Čo by príchod vodíka znamenal pre domácnosti?
Ešte veľa vody pretečie Dunajom, než sa reálne začne prepravovať vodík. Zmesi s nízkou prímesou je možné zaviesť pomerne rýchlo, v tomto prípade by to nemalo mať žiadny vplyv ani na domácnosti, ani na industriálnych spoločností, ale v momente, keď už to bude znamenať vymieňať horáky alebo nejaké zariadenia, tak to bude oveľa náročnejšie. Nad tým sa treba poriadne zamyslieť a pripraviť sa.
Čo by sa stalo, ak by na konci roka prišlo k prerušeniu dodávok plynu z Ruska?
Musíme robiť všetko pre to, aby toky ruského plynu zostali zachované. Je to veľmi dôležité pre zvýšenie našej bezpečnosti a každý kubík je teraz dobrý. Trh je dnes veľmi napätý a reaguje na každú správu veľmi negatívne. Čiže, čím viac si udržíme ruské toky, tým viac to prispeje k našej bezpečnosti a k upokojeniu situácie. Na druhej strane si myslíme a naše analýzy to aj ukazujú, že Európa aj Slovensko by malo byť pripravené a túto zimu zvládneme, aj keby sa ruské toky zastavili. A to vzhľadom na aktuálne zaplnenie zásobníkov plus zakontrahované dodatočné zdroje iného plynu.
A čo by to znamenalo z pohľadu ziskov za tranzit cez naše územie?
Budem hovoriť za Eustream, zaznamenávame výrazný pokles prepráv cez naše územie. Za posledné roky bol priemer prepravených množstiev 57 miliárd kubíkov za rok. Už minulý rok sme zaznamenali výrazný pokles na približne 42 miliárd, tento rok očakávame ďalší pokles a výsledok bude niekde medzi 25 až 30 miliardami kubíkov. Eurstream je spoločnosť výrazne zasiahnutá touto krízou. Dotkne sa nás to aj finančne. Ale o číslach je ešte veľmi ťažké hovoriť. Situácia je podstatne zložitejšia a dynamická, tak to nevieme presne vyhodnotiť.
Slovensko je stále takou križovatkou potrubí. Zmenilo sa niečo?
Slovensko je na tom z pohľadu prepravy a infraštruktúry veľmi dobre. V minulosti sme boli tranzitnou krajinou pre ruský plyn, kde sme mali jednosmernú sústavu. Preprava išla z východu na západ, čiže z Ukrajiny smerom na Českú republiku a Rakúsko. Ale od minulej krízy v roku 2009 sme urobili množstvo opatrení a projektov. Takže preprava už je obojsmerná. Čiže dodávky plynu idú nielen jedným historickým smerom, ale majú významné kapacity v opačnom, reverznom smere. Ďalej sme vybudovali prepojenie s Maďarskom. Teraz v auguste sme dokončili aj napojenie na Poľsko. Momentálne sme teda v takom stave, že Slovensko je napojené na všetky okolité krajiny a kapacity sú také veľké, že odkiaľkoľvek vieme doviezť dostatočné množstvá plynu pre naše uzásobenie.
Aký očakávate vývoj s cenami na najbližšie obdobie?
To je ťažká otázka. Ako som spomínal, trh je napätý. Náš problém je, že máme pomerne veľký dopyt, ale ponuka nie je úplne dostatočná. Ak sa majú ceny znížiť na predkrízové úrovne, musí dôjsť k vyrovnaniu dopytu a ponuky. Podľa mňa veľmi výrazne pomôže, keď sa dokáže, že naozaj vieme túto zimu zvládnuť. Či už s ruským plynom, alebo bez neho. Keď to trhy uvidia, tak si myslíme, že už počas zimy môžeme očakávať určitú korekciu alebo zníženie cien. Potom je otázka, čo sa stane budúci rok. Tam výrazne záleží na tom, ako bude dostupné LNG (skvapalnený plyn, pozn. red.). V tomto roku celej Európskej únii výrazne pomohlo, že sme dokázali pritiahnuť takmer všetky zdroje LNG do EÚ. Ak sa však obnoví dopyt v Ázii, tak budeme o LNG bojovať. To je veľmi veľký otáznik pre budúci rok a budúcu zimu.
Poslancom OĽaNO v stredu v parlamente prešla v prvom čítaní novela, ktorá obmedzí možnosti odberateľov priamo sa pripojiť na plynovodnú sieť. Bude ich schvaľovať aj Eustream. Ide to proti zmenám, ktoré v lete presadila SaS. Prečo je podľa vás takáto úprava potrebná?
Podľa nás je dôležité vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu, pretože na Slovensku máme systém distribúcie plynu, ktorý môžeme prirovnať k poštovej známke. Bolo by teda diskriminačné, aby sa firmy, ktoré sú v blízkosti prepravnej sústavy, na ňu mohli pripojiť. A tie, čo sú ďalej, napríklad na severnom Slovensku, nie. Logicky, ak by sa odpojili od distribučnej sústavy, tak fixné náklady by sa rozplynuli medzi zostávajúcich účastníkov distribučného trhu. Mohlo by to mať negatívny vplyv na rast cien pre domácnosti.
V parlamente je aj novela zákona o regulovaných odvetviach, ktorá má zaviesť nový osobitný odvod z podnikania v tejto oblasti. Podporujete také riešenie?
Na jednej strane chápeme túto snahu, pretože vláda chystá rôzne kompenzačné opatrenia a je logické, že sa na to snaží nájsť zdroje. Táto iniciatíva je vo svojej filozofii určite kredibilná. Rieši to aj celá EÚ. Otázka je, ako to bude prakticky implementované, a tam je ešte veľa otázok. Ako som napríklad spomínal špecificky pre Eustream, my sme jedna z firiem, ktorá je veľmi zasiahnutá touto krízou. Preto nepovažujeme za úplne šťastné, aby sa mali aplikovať dane a hlavne také nesúvisia s našou finančnou plnosťou.
Rastislav Ňukovič
Študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU Bratislava. V rokoch 2000 až 2002 absolvoval postgraduálne štúdium špecializujúce sa na plynárenský priemysel na Fakulte ochrany životného prostredia VŠCHT v Prahe. Jeho kariéra v plynárenskom priemysle sa začala v roku 1998 v divízii Slovtransgas SPP, kde pôsobil ako správca IT systémov a neskôr sa stal vedúcim oddelenia zhromaždenia a technickej podpory. V rokoch 2005 až 2008 pracoval ako riaditeľ centralizovanej údržby a počas nasledujúcich štyroch rokov bol riaditeľom sekcie strategických projektov. Od 1. júla 2014 je generálnym riaditeľom spoločnosti Eustream. Dnes je aj čerstvým prezidentom Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Autori: Dominika Čillíková & Lucia Lauková
Zdroj: pravda.sk
