Rusko dokázalo zničiť dôležitú elektráreň dodávajúcu elektrickú energiu do Kyjeva, pretože sa Ukrajine minuli obranné rakety. Vyhlásil to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Rusko viac než tri týždne takmer neustále útočí na ukrajinskú energetickú sieť, v dôsledku čoho zostali bez dodávok elektrickej energie milióny ľudí. Trypiľská tepelná elektráreň, ktorá je jedným z najväčších dodávateľov energie v Kyjevskej oblasti, zničil ruský raketový útok 11. apríla.
"Letelo tam 11 rakiet. Zničili sme prvých sedem. Štyri zničili Trypiľskú, prečo? Pretože sme mali nula rakiet," uviedol Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu PBS. "Minuli sa nám rakety na obranu Trypiľskej," povedal ukrajinský prezident.
Ukrajina je stále viac frustrovaná zdržovaním pomoci od jej spojencov, konštatuje AFP. Kyjev pritom pravidelne upozorňuje na nedostatky vo svojej vzdušnej obrane, ktorú potrebuje na odvracanie ruských útokov.
Zelenskyj poskytol rozhovor PBS v čase, keď ukrajinská energetická sieť čelí ďalšiemu tlaku po nočných búrkach, keď zostali tisíce ľudí bez elektriny. "V dôsledku nepriaznivého počasia zostalo bez dodávok elektrickej energie 173 obcí v štyroch oblastiach," uviedlo v utorok ukrajinské ministerstvo energetiky.
Najviac postihnutá bola Dnepropetrovská oblasť, kde zostalo bez dodávok elektriny vyše 15.000 ľudí v 96 obciach. Jeden z najväčších poskytovateľov energií spoločnosť DTEK uviedla, že jej zamestnanci pracujú po búrkach na obnovení dodávok elektrickej energie do všetkých domácností do konca dňa.
Ruská armáda zintenzívnila útoky na ukrajinskú energetickú sieť po teroristickom útoku na obchodno-zábavné centrum Crocus City Hall pri Moskve, ku ktorému došlo 22. marca krátko pred začiatkom koncertu ruskej rockovej skupiny Piknik. Zahynulo pri ňom celkovo 145 ľudí a viac ako 500 bolo zranených.
Podozriví útočníci z Tadžkistanu boli zadržaní na druhý deň, keď sa pokúšali utiecť autom na Ukrajinu. V nasledujúcich dňoch boli zatknutí ďalší podozriví, väčšinou tadžického pôvodu.
K zodpovednosti za teroristický útok sa prihlásila džihádistická skupina Islamský štát - provincia Chorásán (ISPK). Šéf ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov však naznačil, že s útokom môžu byť spojené aj USA, Spojené kráľovstvo a Ukrajina, ktorí týmto spôsobom mohli podľa neho využiť islamistov ako svojich zástupcov. Ukrajina a jej západní podporovatelia popreli akúkoľvek účasť na tomto čine.
Denníky Washington Post a New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje nedávno informovali, že Spojené štáty už 6. marca Rusko varovali, že koncertno-zábavné centrum Crocus City Hall by mohlo byť terčom teroristického útoku. Príslušné ruské orgány však tvrdia, že varovania poskytnuté USA pred možným útokom neboli dostatočne konkrétne; Washington tieto tvrdenia odmieta.
USA nebudú bojovať za Ukrajinu tak ako za Izrael, oznámil Biely dom
USA nebudú zostreľovať ruské bezpilotné lietadlá a rakety vypálené na Ukrajinu spôsobom, ako americká armáda cez víkend chránila Izrael pred iránskym útokom, povedal v pondelok novinárom hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.
USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko pomohli Izraelu odraziť mohutnú paľbu, ktorú Irán spustil v odvete za izraelský útok na svoj konzulát v Damasku, ktorú Teherán označil za odvetu.
Kirby dostal počas denného brífingu otázku, či by sa rovnaká taktika mohla použiť aj v konflikte na Ukrajine.
"Vedel som, že táto otázka príde," odpovedal. "Pozrite sa: rôzne konflikty, rôzny vzdušný priestor, rôzny obraz hrozieb. A [prezident Joe Biden] od začiatku [bojov na Ukrajine] jasne povedal, že USA sa do tohto konfliktu nezapoja v bojovej úlohe."
Západné mocnosti prisľúbili, že budú Kyjevu poskytovať pomoc "tak dlho, ako to bude potrebné" na porazenie Ruska. Opakovane však odmietli myšlienku priameho zapojenia sa na bojisku. Dokonca aj francúzska vláda, ktorá nevylúčila vyslanie vojakov na Ukrajinu, dala jasne najavo, že akákoľvek hypotetická misia by spočívala v odbremenení ukrajinských vojakov od nebojových povinností, aby Kyjev mohol vyslať viac vlastných vojakov na frontovú líniu.
Britský minister zahraničných vecí David Cameron dostal v pondelok v rozhovore pre televíziu LBC rovnakú otázku ako Kirby.
"Vlastne, postaviť sily NATO priamo do konfliktu s ruskými silami - myslím si, že by to bola nebezpečná eskalácia," povedal. Namiesto toho, aby sa "západné lietadlá nad [jej] oblohou snažili niečo zostreliť", Ukrajina namiesto toho potrebuje systémy protivzdušnej obrany, navrhol Cameron.
Moskva vníma konflikt na Ukrajine ako zástupnú vojnu proti Rusku vedenú Spojenými štátmi, v ktorej sú Ukrajinci využívaní ako "potrava pre delá". Varovala, že bude považovať všetky vojenské prostriedky priamo zapojené do nepriateľských akcií za legitímne ciele bez ohľadu na to, kto ich prevádzkuje.
Zdá sa, že vyhlásenia niektorých západných predstaviteľov podporujú ruský pohľad na situáciu. Bývalý britský premiér Boris Johnson minulý týždeň vyhlásil, že USA a ich spojenci získavajú "fantastickú hodnotu" z peňazí vynaložených na Ukrajinu, pretože "títo chlapci bez jediného páru amerických topánok na bojisku bojujú za Západ".
Politico: Kyjev a jeho spojenci sú pobúrení dvojakým štandardom Západu pri poskytovaní pomoci Izraelu a Ukrajine
Ukrajina a jej najvernejší spojenci na Západe sa pýtajú, prečo, ak USA, Veľká Británia a Francúzsko pomohli Izraelu odraziť útok zo strany Iránu, nemôžu urobiť to isté pre Ukrajinu. Píše portál Politico.
If the US and its allies can rush to Israel's defense in the skies, shooting down drones and missiles fired by Iran, why can't they do the same for Ukraine?
— POLITICOEurope (@POLITICOEurope) April 15, 2024
That's the question Ukrainians and their staunchest backers in the West were asking today.https://t.co/oQ3Cc9g6yV
Tento prístup poukazuje na dvojaký postoj Západu k Izraelu a k Ukrajine. Koordinovaná reakcia Západu na iránsky útok vyvolala na Ukrajine a medzi niektorými jej spojencami zmätok, zúrivosť a výsmech. Na pozadí žiadostí Kyjeva o väčšiu vojenskú pomoc, najmä v oblasti protivzdušnej obrany, jeho spojenci pri útoku Iránu dokázali, že problémom je „nedostatok vôle, nie nedostatok schopností“.
„Celková silná reakcia spojencov ukazuje, aké efektívne môže byť naše spoločné úsilie, keď existuje dostatočná vôľa,“ povedal pre Politico splnomocnenec českej vlády pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný.
„Som si istý, že Ukrajina predloží argument, že ak jedna krajina, ktorá nie je členom NATO, dostala pri útoku nepriateľa schopnosti protivzdušnej obrany, prečo by sa s Ukrajinou malo zaobchádzať inak? Vzhľadom na zložitú a naliehavú situáciu, v ktorej sa Ukrajina teraz nachádza, je tento argument celkom presvedčivý,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
Zdroj: bleskovky.sk / YouTube / rt.com / sk.news-front.su / InfoVojna
