V rozhovore s divákmi prokremeľská moderátorka Oľga Skabejevová naznačila, že Rusko čelí situácii, keď bude nútené „demilitarizovať“ NATO. Uvádza to na sociálnej sieti ukrajinská spravodajská webová stránka Ukraine World.
Russian TV propagandist Olga Skabeyeva suggested again that it's time to admit that the "special operation" was over and the Third World War had begun. According to her, Russia is forced to demilitarise not only Ukraine, but the whole NATO. pic.twitter.com/xOObJ1NglT
— UkraineWorld (@ukraine_world) May 30, 2022
„Možno nastal čas priznať, že špeciálna operácia Ruska na Ukrajine sa zrejme skončila. V tom zmysle, že sa začala skutočná vojna. Ba čo viac, je to tretia svetová vojna,“ konkretizovala moderátorka Oľga.
„Sme nútení demilitarizovať nielen Ukrajinu, ale celé NATO,“ vyhlásila.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že Ukrajina potrebuje ťažké zbrane, aby mohla účinne bojovať proti ruským útočníkom na východe krajiny. Počas živého vysielania otázok a odpovedí s používateľmi Twitteru povedal aj to, že mierové rokovania s Ruskom v skutočnosti neprebiehajú.
Americký prezident Joe Biden poprel tvrdenia o tom, že USA zvažujú vyslanie raketových systémov dlhého doletu na Ukrajinu, čo by mohlo spôsobiť jej neúspech.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: refresher.sk / YouTube / InfoVojna
