Európa suverénnych národov (ESN), nová politická frakcia v Európskom parlamente (EP), združená okolo krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), si podľa agentúry DPA pozorne vyberá svojich členov a z dvojčlennej zostavy slovenskej strany Republika má záujem iba o Milana Uhríka, kým Milana Mazureka odmieta. Informuje o tom spravodajca TASR.

Spolupredsedami skupiny by podľa DPA mali byť René Aust z Nemecka a poľský europoslanec Stanislaw Tyszka. Jedným z podpredsedov ESN je aj Milan Uhrík z Republiky, ktorý to v stredu večer oznámil v správe pre médiá.

„Hnutie Republika zakladá spolu s nemeckým AfD a ďalšími vlasteneckými stranami z Európy europarlamentnú frakciu Európa suverénnych národov (ESN). Zároveň mi je cťou oznámiť, že som bol zvolený za podpredsedu celej frakcie. Je to obrovský úspech, ale aj veľká zodpovednosť," uviedol Uhrík na sociálnej sieti. V spoločnom videu s Mazurekom vyhlásil, že ten sa pridá neskôr, keď sa lepšie s členmi frakcie spozná.

Predseda českého opozičného hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomio Okamura už v utorok naznačil, že nová politická skupina združená okolo 14 poslancov AfD bude mať názov Európa suverénnych národov, čo bol práve návrh nemeckej strany.

DPA upozornila, že suverenisti sa budú spočiatku skladať z 25 poslancov z celkovo ôsmich krajín, z toho 14 je z AfD. Ide zatiaľ o najmenšiu frakciu v zákonodarnom zbore EÚ. Nemecká strana, ktorú v júni odmietli prijať do skupiny Identita a demokracia (ID) a nemali o ňu záujem ani Európski konzervatívci a reformisti (ECR) nakoniec našla dosť poslancov, hlavne z krajín strednej a východnej Európy.

Frakcia ID medzitým zanikla, ale ani nová skupina ultrapravicových síl Patrioti pre Európu neprejavila záujem o poslancov z AfD.

K ESN sa pripojili europoslanci z Poľska, Slovenska, Maďarska, Česka, Bulharska, Litvy, ale aj Francúzska a Španielska.

Nová skupina podľa pravidiel EP musí informovať predsedníčku europarlamentu Robertu Metsolovú o svojom vzniku a v politickom vyhlásení definovať hodnoty, ktoré chce presadzovať a tiež hlavné politické ciele.

Maximilian Krah, škandálmi opradený politik AFD, vylúčený z delegácie strany v EP za kontroverzné vyjadrenia o nacistickej minulosti Nemecka, nie je súčasťou novej skupiny.

DPA upozornila, že k suverenistom sa hlásia väčšinou členovia malých strán, ktoré sú extrémne nacionalistické, euroskeptické, vystupujú proti NATO, niektoré sú viac iní menej proruské a poľská Konfederácia slobody a nezávislosti (Konfederacja) zastáva dokonca antisemitské pozície.

AfD ako "hnací motor" novej skupiny si podľa DPA dáva podmienky koho do skupiny zoberie a koho nie a v stredu odznela informácia, že nechce spolupracovať s poľským poslancom Grzegorzom Braunom (Konfederacja), ktorý vlani v decembri v EP nainštaloval židovský svietnik a potom ho uhasil hasiacim prístrojom. AfD odmieta aj Milana Mazureka zo strany Republika.

Spolupredsedníčka AfD Alica Weidelová nedávno pre nemeckú spravodajskú televízni stanicu n-tv povedala, že "s extrémistami sa nevyjednáva" a že si chcú pozorne skontrolovať, kto sa môže pridať do frakcie.

"Skôr ako si spojíme sily s temnými ľuďmi, musíme byť veľmi sebavedomí a sami a potom v priebehu niekoľkých rokov preskúmame, či nevznikne rozumná frakcia," vyhlásila Weidelová.

Pre AfD bol tlak na založenie vlastnej frakcie veľký, upozornila DPA. Bez poslaneckého klubu je politický vplyv europoslancov menší. Politické skupiny majú právo na finančné prostriedky na chod skupiny, na zamestnancov, kancelárske priestory a organizovanie podujatí. Majú viac rečníckeho času v rozpravách a podieľajú sa aj na stanovovaní programu europarlamentu.

Podľa prvých známych údajov novú frakciu tvorí zatiaľ 28 až 30 zástupcov z deviatich členských krajín EÚ. Jadrom skupiny je 14 europoslancov z AfD. Ďalšími členmi by mali byť šiesti poslanci poľskej strany Konfederácia slobody a nezávislosti (Konfederacja), traja členovia hnutia Koniec zábavy (SALF) zo Španielska, traja za bulharské protieurópsky zamerané hnutie Obroda, dvaja poslanci za Republiku zo Slovenska, po jednom zástupcovi za českú SPD, francúzske protiimigračné hnutie Reconquete, Našu domovinu (MHM) z Maďarska a Únie ľudu a spravodlivosti z Litvy. To znamená, že skupine sa podarilo nájsť potrebný minimálny počet 23 poslancov z najmenej siedmych členských krajín EÚ.

Nová skupina je podľa hovorkyne spolupredsedníčky AfD Alice Weidelovej otvorená aj ďalším členom. Tí môžu pribudnúť z Demokratického vlasteneckého hnutia (NIKH) z Grécka, poľskej strany Národné hnutie (RN) či rumunskej ultrapravicovej a populistickej strany SOS Romania.

Doterajšie či nové frakcie v europarlamente musia svoj názov a zloženie oznámiť predsedníctvu EP do 15. júla. V politickom vyhlásení musia definovať aj hodnoty, ktoré chcú presadzovať, a hlavné politické ciele. Vyhlásenie musí obsahovať aj mená poslancov spolu s ich vyhlásením, že majú rovnakú politickú príslušnosť.

Od 16. do 19. júla bude v Štrasburgu ustanovujúce plenárne zasadanie EP, kde si europoslanci zvolia predsedu a 14 podpredsedov a kvestorov, predsedov a podpredsedov výborov a delegácií.

Vznik suverenistov znamená, že z hľadiska počtu členov to bude najmenšia frakcia v EP, aj keď sa im podarí zozbierať predpokladaných 35 mandátov. Svoje sily však pri schvaľovaní a úprave legislatívy EÚ môže spájať so silnejšou frakciou Patrioti pre Európu, zloženou rovnako z predstaviteľov viacerých krajne pravicových strán, a s euroskeptickou frakciou Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

 

Zdroj: info.sk / pravda.sk / InfoVojna