Posledné vyhlásenia a postoje českej vlády voči slovenskej politike rozvírilo vody relatívne pokojných vzťahov medzi našimi dvoma štátmi, ktoré zotrvávali v štátnom zväzku takmer 70 rokov. Mimoriadne väzby, na nepotešenie mnohých občanov samotnej Českej republiky, narušila práve Fialova vláda, dopúšťajúca sa politických nonsensov, argumentačných prešľapov a prejavov nadradenosti a arogancie. Edurard Chmelár sa vyjadril v relácii Máte slovo o chovaní českej vlády ako o poučovaní menšieho brata prejavujúc svoje protektorátne maniere.

 „Keď ste ochotný rušiť tradičné, historické, kultúrne, politické vzťahy s najbližšími krajinami, najbližšími partnermi za pohladenie od veľmocí, mentálne to nie je iné správanie ako protektorátne,“ vysvetlil svoj výrok, ktorým označil Fialovu vládu za protektorátnu.

Počas relácie Eduard Chmelár reagoval na poznámku z publika, že "...vzťahy s Ukrajinou sú také dôležité, že sa to musí prejaviť...", iba lakonicky pripomenutím, že o týždeň zasadá v Michalovciach slovenská a ukrajinská vláda. Pre samotnú ukrajinskú vládu takéto chovanie nie je takým problémom, ako pre českú, ktorá sa o suverénnom postoji Slovenska vyjadrila ako o „dezolátovi česko-slovenských vzťahov.“

Vtipné na tejto situácie je to, že nikto z českej strany vlastne nemal najmenšieho poňatia, čo bolo obsahom stretnutia. Za normalizácie mal minister zahraničných vecí Chňoupek otvorenejšie vzťahy z najvyššími politickými predstaviteľmi západných krajín. Dnes, za doby pseudodemokracie, chce cudzí štát zasahovať do suverénnej politiky iného štátu? Minister Chňoupek nebol prenasledovaný za svoje kontakty ani zo strany Leonida Brežneva.

Martin Dvořák – minister pre európske záležitosti (STAN), sa voči Chmelárovmu označeniu, ako prejavu drzosti, ohradil. Označil ho ako formu protiofenzívy.

Dvořák označil vyjadrenia Roberta Fica slovami „ruské naratívy.“ Označenia štátu, ktorý za svojho národného hrdinu považuje Banderu je totiž pre českú vládu nemiestne a kvôli oslavovaniu fašizmu nemôže nikto označovať adorujúcu stranu za profašistickú. Dvořákovi, ako tradičnému českému rusofóbovi nevyhovuje „ruský naratív“, asi ako čokoľvek iné, ruské. Dvořák označil za protiukrajinské, z toho dôvodu proruské, nepodporovanie Ukrajiny vojenským spôsobom.

Lubomír Zaorálek (Česká strana sociálnodemokratická - SOCDEM),  bývalý minister zahraničia ČR zdôraznil, že skresľovanie faktov zo strany Dvořáka je prejavom arogancie. Česká vláda totiž nie je iba iniciátorom zrušenia rokovaní so Slovenskom. Martin Dvořák sa totiž otvorene vyjadril, že so Slovenskom ako so svojim partnerom jednať NEBUDE a že jednania nebudú konať priamo ministri, ale nechá ich na „nižšie postavené osoby, t. j. na námestníkov“. Toto trápne gesto z českej strany sa preto nedá chápať nijako inak, ako politická arogancia.

Fico v poradca si nemohol odpustiť poznámku smerom k nevedomosti ministra Dvořáka, ktorý nie je zrejme dostatočne oboznámený so skutočnosťou, že Slovensko ani nemá čím podporiť Ukrajinu vojensky, pretože bývalá vládna triáda rozdala Ukrajine celý náš obranný systém a stíhačky, čím odhalila naše nebo akémukoľvek potenciálnemu útoku zo strany ktoréhokoľvek štátu. Martin Dvořák by si mal logicky uvedomiť, že nemôžeme darovať ani jednu mincu, keď je truhlica prázdna.

Eduard Chmelár argumenty Martina Dvořáka preto označil ako absurdné dôvody bez kontextu s realitou. Na Dvořákove výhrady o riešení situácie mierovou cestou, ktoré sú dôvodom na prerušenie vzťahov so Slovenskom reagoval Chmelár otázkou, či kvôli tomu, že takýto postoj zastáva i pápež, mieni česká vláda prerušiť aj vzťahy s Vatikánom. Rovnako s odstupom sa Dvořák postavil aj k politickým postojom Rakúska, ktoré pre istotu nekomentoval.

Chmelár tiež označil chovanie kariérneho vojaka a prezidenta Petra Pavla za mimoriadne netaktné. Ten totiž nepripustil k rokovaniam členských krajín V4 Roberta Fica a Viktora Orbána. Nechal ich stáť prakticky ako premoknuté šteňatá pred zatvorenými vrátami. Pripomenul, že v koncepcii českej politiky je zvýraznené postavenie práve k Slovenskej republike a k Izraelu. Českí politici ale nemienia zmeniť svoje dobré vzťahy s Francúzskom, hoci má diametrálne odlišný postoj k situácii v Pásme Gazy ako väčšina významných štátov.

„Chápete ten rozdielny prístup? Ja by som povedal že až pokrytecký, keď tu školíte čo Slovensko urobilo inak. Slovensko neurobilo nič inak ako Česká republika, ale pritom sa správate k iným štátom, ktoré majú rovnako suverénne postoje v iných otázkach s ktorými vy nesúhlasíte úplne diametrálne odlišným spôsobom,“ reagoval Chmelár na adresu prozápadne pätolízačskej vlády Petra Fialu.

Lubomír Zaorálek sa zachoval k tejto otázke rovnako. K svojim zahraničným partnerom z ostatných krajín sa správal tolerantne a ich názory ak nie chápal a schvaľoval, tak aspoň rešpektoval z úcty k suverenite. „V tej dobe to neznamenalo nič také, že politických partnerov budem nejakým spôsobom obchádzať alebo sa im vyhýbať. Naopak, bol to o dôvod viac, aby sme spolu jednali,“ upozornil Zaorálek Dvořáka. Keď bol Petr Fiala v Poľsku, nezaujímali ho politické procesy vedené v Poľsku proti sudcom. Označil ich ako irelevantné a nedôležité. Princípy suverenity a rešpektovania Petr Fiala a jeho vláda evidentne nedodržiava. Rovnako sa vyjadril Zaorálek i k farizejstvu českej vlády, ktorá sa zastáva genocídy Palestínčanov v Pásme Gazy, nehľadiac na to, že mnohí politický partneri tento akt agresie odmietajú.

„Nie je to iba zrušenie týchto konzultácií. Bol to celý rad krokov predtým, vrátane toho, čo tu bolo popísané, ako si napr. prezident Petr Pavel vybral iba Donalda Tuska. Bol to celý rad ďalších krokov, kde sa dávalo najavo, že nám práve táto vláda nevyhovuje. Zrušenie konzultácií sú iba vyvrcholením tohto procesu, kde vzniká dokonca akási krížová diplomacia, kde sa neprijíma opozícia a dáva sa jasne najavo, že naši partneri sú inde,“ vyjadril sa Zaorálek.

„Toto si dovolíme iba voči Slovensku,“ povedal Zaorálek s pohoršením. „Ja som nikde nevidel, že by česká vláda takto vystúpila proti Francúzsku, ktorá prejavil záujem o jednanie s Ruskom alebo voči USA, keď dnes povie Blinken, že nevylučuje jednania Bidena s Putinom...“ Rusko prejavilo záujem o deeskaláciu konfliktu a USA sa otvorene vyjadrili, že na Ukrajinu nepošlú svojich vojakov. K tomu sa ale česká vláda nevyjadrila nijako.

Eudard Chmelár zdôraznil, že mýtus o nadštandardnom vzťahu Slovákov a Čechov je mimoriadne nadhodnotený. Československá republika bolo totiž niečo ako manželstvo z rozumu. A hoci patríme k rovnakému etniku, náš národný charakter sa značne líši. Za najlepšie obdobie, aké medzi Slovenskom a Českom označil Chmelár práve posledných dvadsať suverénnych rokov, keď sme sa zbytočne jeden druhému nekafrali do politiky a nehrali sa na veľkých bratov. Práve to je dôvod, aby naše vzťahy v takejto kvalite pretrvali i naďalej a aby sa nám ich nesnažila narušiť západu sa vtierkavá vláda Petra Fialu.

Viac vo videu:

Celá debata:

 

Debatu si môžete pozrieť aj TU.

 

Chmelár: Mladí sú indoktrinovaní jednostrannými zdrojmi a odnaučení kriticky zvažovať prijímané informácie a dávať ich do kontextu

Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár sa neskôr vo svojom príspevku na sociálnej sieti pod názvom "POĎAKOVANIE A OSPRAVEDLNENIE" k televíznej debate vrátil:

Chcem sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať za tú záplavu pozitívnych až nadšených reakcií na moje včerajšie vystúpenie v Českej televízii. Bola to ostrá, tvrdá a vyčerpávajúca polemika, v rámci ktorej sa mi však podarilo vyvrátiť všetky najväčšie klamstvá, ktoré sa v zahraničí šíria o Slovensku, kde nás vykresľujú div nie ako nejakú zaostalú tyraniu z ázijských stepí. Asi preto vzrástol v poslednom čase záujem o moje vyjadrenia: minulý týždeň som poskytol rozhovor francúzskej verejnoprávnej televízii, v utorok televízii Al-Džazíra, včera to bola diskusia v programe ČT Máte slovo s M. Jílkovou, a to som musel z dôvodu cesty do Prahy zrušiť rozhovor pre ruskú štátnu televíziu.

Priznávam, že z toho vyvracania absolútnych hlúpostí o našej vlasti som bol už unavený, no aj tak ma zamrzelo, že som v závere vyletel na dvoch mladých chlapcov z publika.

Rozprávali síce strašné nezmysly, ale na svoje správanie mám vysoké nároky, preto sa im aj touto cestou ospravedlňujem. S mladými ľuďmi musíme mať väčšiu trpezlivosť a zhovievavosť práve preto, že sú indoktrinovaní jednostrannými zdrojmi a odnaučení kriticky zvažovať prijímané informácie a dávať ich do kontextu. Zároveň však vyslovujem obavu, že ak s tým niečo neurobíme, o dvadsať rokov, keď táto generácia preberie zodpovednosť za tento štát, máme zarobené na obrovský problém. Prečítajte si napríklad knihu Digitálna demencia o príčinách vzdelanostného úpadku mladých ľudí a pochopíte, prečo.

Som veľmi rád, že mi zvýšil čas aj na stretnutie a večeru so starými priateľmi, osobitne srdečne som sa zvítal so stále aktívnym a nesmierne erudovaným diplomatom svetového formátu Janom Kavanom a potešilo ma aj stretnutie s volebným lídrom Socdemu do eurovolieb a taktiež bývalým šéfom českej diplomacie Lubomírom Zaorálkom. Zaznamenal som pritom takúto vtipnú príhodu.

Jan Kavan vyjadril údiv nad tým, aký bol minister pre európske záležitosti ČR Martin Dvořák, ktorý má povesť najarogantnejšieho člena českej vlády, nezvyčajne krotký (musím potvrdiť, že pán minister mi prišiel po dueli podať ruku a rozišli sme sa veľmi kultivovaným spôsobom). Na to podpichol svojho sociálnodemokratického súputníka Lubomíra Zaorálka:

- Ani tebe takového neznám. Obyčejně seš upovídanej.

Lubomír Zaorálek pokrčil plecami a odvetil:

- Já jsem se snažil, ale brzy jsem pochopil, že proti takému skvělému rétorovi jako je pan docent prostě nemám šanci.

Prepáčte páni, ale keď bránim Slovensko, bijem sa ako lev. Všetko dobré, pekný víkend a nezabudnite ísť voliť, vraj viac ako polovica voličov sa podľa prieskumu stále nechce zúčastniť na voľbách... To si až toľko ľudí neuvedomuje, aké sú tieto voľby historicky dôležité a nie je ochotných urobiť pre svoju vlasť ani tento jednoduchý úkon, ktorý im zaberie pár minút?? Nebuďte leniví a šup šup k urnám!

​>

Chmelár o škandále na bratislavskom Slavíne

Eduard Chmelár sa pred tým vyjadril k šokujúcemu správaniu sa veľvyslancov členských štátov Európskej únie, ktorí odmietli účasť na štvrtkovom (4. 4.) kladení vencov na bratislavskom Slavíne pri príležitosti 79. výročia oslobodenia Bratislavy.

Viac k téme v článku TU.

Informácia, že veľvyslanci krajín NATO odmietli účasť na oficiálnom pietnom akte kvôli prítomnosti zástupcov ruskej a bieloruskej ambasády ma natoľko rozhorčila, že musím vzniesť verejný protest. Slavín, to nie je iba obyčajný vojenský cintorín, na ktorom odpočíva takmer 7000 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Je to najkrajšia nekropola v Európe, genius loci, silné miesto, na ktorom sa nedá stáť bez pohnutia v duši. Má toľko významov, že len obmedzený človek dokáže vnímať tento priestor iba ideologicky.

Popri osobných dojmoch by však mali naši západní partneri pochopiť, že 4. apríl 1945 pre nás nemá iba lokálny význam ako dátum oslobodenia Bratislavy, ale podobne ako u nich je výročie oslobodenia hlavného mesta výročím oslobodenia štátu. Je preto prejavom vrcholnej a neospravedlniteľnej neúcty bojkotovať takéto oslavy. Vyhovárať sa na ruskú agresiu na Ukrajine je nemiestne. Mali sme vari my bojkotovať výročie oslobodenia Paríža, keď letectvo NATO bombardovalo Juhosláviu? Alebo odmietnuť účasť na oslavách vylodenia spojencov v Normandii v čase, keď „koalícia ochotných“ na čele s USA brutálne prepadla Irak, výsledkom čoho nebolo iba zdevastovanie medzinárodného práva a státisíce mŕtvych, ale aj totálna destabilizácia regiónu, ktorá viedla až k vzniku Islamského štátu?

Ja viem, že vtedajší štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok túto vojenskú agresiu obhajoval a ešte aj dnes má tú drzosť zvrátene tvrdiť, že to bol „správny krok“, ale každý príčetný človek s elementárnou znalosťou medzinárodného práva vie, že to bol najväčší zločin 21. storočia. No tak ako naše štátne delegácie nechodili do Normandie velebiť Georga Busha, ale obete druhej svetovej vojny, tak ani my nechodíme na Slavín oslavovať Putina, ale vyjadriť úctu tisícom padlých, ktorí pred 79 rokmi obetovali svoje mladé životy, aby sme mohli slobodnejšie dýchať, aby sa zastavilo masové vraždenie a zavládol mier. A keď sovietski vojaci konečne prišli, tak naši dedovia a staré mamy plakali od šťastia, a nie triasli sa od strachu, ako to bolo falošne zobrazené v tendenčnom seriáli Čas nádejí, v ktorom Rusi iba kradli ako dnes na Ukrajine a v ktorom bolo naše najslávnejšie Povstanie zobrazené ako zmätená vzbura hŕstky banditov, ktorá terorizovala nešťastné nemecké obyvateľstvo (keď budem mať viac času, ešte o tomto „oslavovanom“ paškvile napíšem). Nedokázať oddeliť minulosť od súčasnosti je prejavom politického primitivizmu a kultúrneho šovinizmu.

Zdroj: ceskatelevize.cz / hlavnydennik.sk /Facebook Eduard Chmelár / YouTube / InfoVojna