Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu vyhlásil, že svet vstupuje do doby chaosu a Bezpečnostná rada (BR OSN), v ktorej vládne hlboký rozkol, nedokáže riešiť kritické problémy, akým je napríklad vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Počas studenej vojny pomáhali dobre zavedené mechanizmy riadiť vzťahy medzi veľmocami. V dnešnom multipolárnom svete takéto mechanizmy chýbajú. Náš svet vstupuje do doby chaosu... nebezpečnej a nepredvídateľnej slobody a úplnej beztrestnosti," vyhlásil Guterres v prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) s tým, že Bezpečnostná rada OSN je "zablokovaná" pre geopolitické spory.
"Nie je to prvýkrát, čo je Rada rozdelená, no ide o najhorší prípad. Súčasné problémy sú hlbšie a nebezpečnejšie," uviedol ďalej a vyzval na zmeny v BR OSN aj v medzinárodnom finančnom systéme.
???? Antonio Guterres – UN Secretary General
— Resist CBDC (@Resist_CBDC) February 7, 2024
"In todays multi-polar world ... our world is entering into an age of chaos ... unpredictable free-for-all"
Sooo, UN is planning to implement chaos to push #Agenda2030
WW3? Cyber attack?
What's coming? pic.twitter.com/K1Ql4rNb4t
Dodal, že na rozdiel od obdobia počas studenej vojny, v dnešnom multipolárnom svete chýbajú dobre zavedené mechanizmy, ktoré by pomáhali riadiť vzťahy medzi veľmocami.
"Ak by krajiny plnili svoje záväzky vyplývajúce z Charty OSN, bolo by zaručené právo každého človeka na život v mieri a dôstojnosti," uviedol. Podľa neho sa však charta pravidelne beztrestne pošliapava.
Rozpory medzi piatimi stálymi členmi Rady s právom veta - Britániou, Čínou, Francúzskom, Ruskom a Spojenými štátmi - zablokovali zmysluplné kroky v mnohých situáciách vrátane vojen na Ukrajine a v Gaze, ako aj presadzovanie sankcií voči kajinám, ako je Severná Kórea a vojenská junta v Mjanmarsku.
Bezpečnostná rada musí podľa neho prejsť vážnou reformou, aby odrážala súčasnú realitu, vrátane pridania stáleho miesta pre Afriku.
Guterres tiež vyzval na reformu medzinárodného finančného systému, pričom poznamenal, že najchudobnejšie krajiny sveta sa topia v dlhoch.
V súvislosti s vojnou medzi Izraelom a Hamasom uviedol, že pokiaľ bude Izrael naďalej prenikať do mesta Rafah, "exponenciálne to zhorší situáciu, ktorá je už teraz nočnou morou s nevýslovnými regionálnymi dôsledkami".
"Je čas na okamžité humanitárne prímerie a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov," vyhlásil Guterres.
V súvislosti s pandémiou COVID-19 opäť vyzval na vytvorenie "mimoriadnej platformy na zlepšenie medzinárodnej reakcie na komplexné globálne šoky".
Klimatickú krízu označil za "určujúcu výzvu našej doby" a vyzval ľudstvo, aby "uzavrelo mier s planétou".
"Ľudstvo vedie vojnu, ktorú môžeme len prehrať: vojnu s prírodou. Je to šialený boj," dodal Guterres.
Septembrový Summit budúcnosti (Summit of the Future), ktorý sa uskutoční v New Yorku na okraji zasadnutia VZ OSN, označil za kľúčový v súvislosti s riešením týchto problémov.
Prímerie v Pásme Gaza sa nečrtá. Netanjahu odmietol požiadavky Hamasu
Egypt a Katar medzitým organizujú nové kolo rokovaní, ktoré sa začne v Káhire vo štvrtok. Cieľom je dosiahnuť "pokoj" v Gaze a výmenu väzňov a rukojemníkov, uviedol pre agentúru AFP nemenovaný egyptský predstaviteľ.
Zdroj z prostredia Hamasu agentúra AFP potvrdil, že palestínska skupina súhlasí s rozhovormi, ktorých cieľom je "prímerie, ukončenie vojny a výmena väzňov".
Káhira nalieha na "obe strany, aby preukázali pružnosť" s cieľom dosiahnuť prímerie v Gaze, kde podľa ministerstva zdravotníctva zahynulo za štyri mesiace takmer 28.000 ľudí, uviedol egyptský predstaviteľ.
"Egypt intenzívne a vytrvalo vyvíja úsilie na dosiahnutie dohody v Pásme Gazy," dodal. Zdroj z Hamasu minulý týždeň povedal, že navrhované prímerie by malo zahŕňať šesťtýždňové prerušenie bojov, výmenu väzňov a pomoc pre Gazu.
Egypt a Katar v utorok uviedli, že Hamas zareagoval na nový návrh. Katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání povedal, že "odpoveď obsahuje pripomienky, ale vo všeobecnosti je pozitívna".
Hamas v reakcii na dohodu o prímerí, ktorú navrhli Spojené štáty, Izrael, Katar a Egypt, zverejnil dokument, v ktorom namiesto nej žiada trojfázovú dohodu na celkovo štyri a pol mesiaca. Tá by podľa tohto hnutia viedla k ukončeniu vojny a prepusteniu všetkých rukojemníkov.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý je v súčasnosti na ceste po Blízkom východe, uviedol, že o odpovedi Hamasu na návrh bude rokovať s predstaviteľmi Izraela.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v stredu odmietol požiadavky palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktorými podmienilo svoj súhlas s dohodou o prímerí a prepustení rukojemníkov. Izraelské jednotky zároveň podľa neho dostali rozkaz pripraviť sa na operáciu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a AFP.
Netanjahu to vyhlásil na tlačovej konferencii krátko po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom, ktorý pricestoval na návštevu Izraela v snahe zabezpečiť dohodu o prímerí.
"Ak sa podriadime pomäteným požiadavkám Hamasu, ktoré sme teraz počuli, nielenže nedôjde k oslobodeniu rukojemníkov, ale vyvolá to ďalší masaker," vyhlásil izraelský premiér s tým, že Izrael je jedinou mocnosťou, ktorá je schopná zaručiť Palestínčanom bezpečnosť v dlhodobom horizonte.
"Dali sme izraelskej armáde pokyn, aby sa pripravila na operáciu v Rafahu a v dvoch centrálnych utečeneckých táboroch. Tieto miesta sú poslednými baštami Hamasu," uviedol ďalej Netanjahu.
"Sme na ceste k absolútnemu víťazstvu... Iné riešenie neexistuje," dodal Netanjahu s tým, že operácia v Pásme Gazy potrvá mesiace, nie roky.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal teroristický útok Hamasu na Izrael 7. októbra, pri ktorom zahynulo približne 1140 obetí a asi 250 ľudí bolo zajatých. Koncom novembra počas týždňového prímeria prepustil Hamas 105 rukojemníkov. Izrael výmenou za nich prepustil 240 Palestínčanov.
Zdroj: cas.sk / topky.sk / InfoVojna
