Žiadna istota, plán ani vízia. Štát má pár týždňov pred voľbami "na krku" migračnú krízu. Hoci však akútnu starostlivosť vlne utečencov neposkytuje po prvýkrát, skutočnosť z praxe sa javí tak, že z minulosti sa príliš nepoučil. Po detenčnom centre v Kútoch vyrástol tentoraz utečenecký tábor vo Veľkom Krtíši.

Najskôr mala výrobná hala slúžiť ako centrum na registráciu cudzincov. Kým sprvu sa na kraji mesta zdržiavali desiatky ľudí utekajúcich zo svojich domovov, dnes ich je tam podľa starostu Dalibora Surkoša zhruba 700. Hoci sa štát snaží odviezť čakateľov na potvrdenie autobusmi do Banskej Bystrice, kapacita hromadnej dopravy zďaleka nestačí na uvoľnenie kapacít v neľudských podmienkach industriálnej haly a politici naprieč názorovým spektrom preto žiadajú povolanie armády. To môže spraviť napríklad vláda.

“Nespĺňa to tu žiadne štandardy. Je to výrobná hala, ktorá nie je určená na ubytovanie množstva ľudí, ktorí sa tam nachádzajú,” spresnil Surkoš. Priblížil, že utečenci si v noci v tábore založili ohne, pretože im bolo zima. Hneď vedľa haly s utečencami sa nachádza výrobňa drevených peliet a obáva sa, čo by sa mohlo stať, keby sa oheň vymkol spod kontroly. Spresnil, že medzi utečencami sú podľa neho tak dve percentá žien a detí, zvyšok sú mladí muži.

Primátor Surkoš žiada o pomoc armádu

Nespokojní migranti vo Veľkom Krtíši

Dočasný utečenecký tábor obohnali plotom

Zhruba pred týždňom sa štát rozhodol zriadiť provizórne detenčné centrum vo Veľkom Krtíši. Od súkromníka prenajal polovicu výrobnej haly a bez vedomia mesta vyrástol na konci Železničnej ulice vo Veľkom Krtíši tábor pre utečencov. Dnes sa majiteľ snaží zmluvu so štátom vypovedať a mesto spisuje petíciu.

Dôvodom je, že nikto z mesta nebol o zriadení centra informovaný a navyše „vyrástlo“ z večera do rána. Téma nelegálnych migrantov, pochopiteľne, rezonuje aj v medzi obyvateľmi. Nateraz k žiadnemu konfliktu nedošlo, no ozývajú sa záhradkári, ktorým mizne úroda alebo sa v ich záhradách utečenci sprchujú. Ak polícia situáciu v provizórnom centre nezvládne, obyvatelia sa obávajú, čo bude nasledovať, keď sa vyhladovaní utečenci dostanú von.

Nikto v okolí haly sa k tomu, čo sa tam deje, na kameru vyjadriť nechcel. Na mieste sme sa však dozvedeli, že približne päť policajných áut štátnej polície stráži stovky nahnevaných a vyčerpaných ľudí, ktorí sú zavretí v nedôstojných podmienkach.

“Ak by nastal konflikt, tak by neviem, čo by sme spravili,” spresnil pre denník Pravda zdroj, ktorý chcel zostať v anonymite. Utečenci podľa neho spia na zemi, nemajú signál, dochádza im jedlo, ktoré im nemá kto voziť, chýbajú tam sprchy, nemajú signál, sociálne zariadenia sa nachádzajú v mobilných toaletách a problém bol aj s pitnou vodou. Tú nakoniec okres zabezpečil po vyhlásení mimoriadnej situácie.

Na situáciu s nelegálnou migráciou reagovalm v pondelok 4. septembra aj predseda parlamentu Boris Kollár. Vyhlásil, že vláda by mala podľa neho okamžite zakročiť. Dodal tiež, že vláda odborníkov nedokáže situáciu adekvátne riešiť. „Keďže ani armáda, ani polícia nekoná, všetci sa vyhovárajú, myslím si, že je namieste ich dostať pod tlak,“ vyhlásil šéf parlamentu. Schôdza k téme nelegálnej migrácie sa má začať vo štvrtok.

Prezidentka Zuzana Čaputová v pondelok povedala, že na tému migrácie bude diskutovať s Novákovou. "Množstvo migrantov, ktoré máme na Slovensku, bolo predtým v Maďarsku. Faktom je, že sa k nám dostávajú bez akýchkoľvek problémov," skonštatovala. Za prekvapivé označila prepustenie viac než 1400 osôb usvedčených z prevádzačstva v Maďarsku.

Ak sa prezidentka SR Zuzana Čaputová obráti na prezidentku Maďarska Katalin Novákovú v otázke nelegálnej migrácie, tak maďarská hlava štátu ju rada osobne ubezpečí, že "Maďarsko určite nebude problémom Slovenska z hľadiska nelegálnej migrácie". Pre server mandiner.hu to v utorok uviedla kancelária maďarskej prezidentky.

Prezidentka Nováková sa viackrát stretla a rokovala so svojou slovenskou partnerkou, s ktorou je v priamom kontakte, napísala maďarská prezidentská kancelária s poznámkou, že zatiaľ nebol zo slovenskej strany doručený žiadny podnet na tému migrácie.

"Budeme obzvlášť radi, ak sa náš severný sused stane naším spojencom v zastavení masovej migrácie," píše sa ďalej vo vyjadrení prezidentskej kancelárie v Budapešti.

Ich prepustenie oznámili 23. augusta maďarské úrady. Vláda premiéra Viktora Orbána v apríli rozhodla, že uväznených prevádzačov prepustí, a dala im tri dni na odchod z krajiny. Maďarsko vtedy uviedlo, že v jeho preplnených väzniciach je 2600 ľudí zo 73 rôznych krajín, čo predstavuje 13 percent väzenskej populácie a zaťažuje to daňových poplatníkov.

Minister zodpovedný za územný rozvoj a využitie únijných zdrojov Tibor Navracsics v reakcii na kritiku Slovenska k silnejúcim migračným prúdom smerujúcim z Maďarska v utorok povedal, že Maďarsko je členom schengenského priestoru a prevádzači prepustení z väzenia sa môžu v rámci neho voľne pohybovať.

Európska Komisia už voči postupu Budapešti začala právne konanie.

„Keď sa pozrieme, čo sa deje napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku, kde tie žiadosti sú v státisícoch, tak nás tá hlavná migrácia stále len obchádza,“ upozornil premiér Ľudovít Ódor.

Polícia spresnila, že v roku 2023 prišlo na Slovensko viac ako 25-tisíc utečencov, no o azyl požiadali len dvaja. Na porovnanie, počas migračnej krízy v roku 2016 prešlo Slovenskom zhruba 2,5 tisíca migrantov.

Predvolebná téma

Téma migrantov rezonovala na Slovensku už aj pred voľbami 2016. Vtedajší premiér Fico chcel “odrážať” vlnu utečencov na hranici s Maďarskom a dal kúpiť mobilné ploty. Časť z tohto plota Slovensko darovalo Litve. Podľa Hamrana by nasadenie tohto “hračkárskeho plota” nemalo zmysel.

“Maďari ich majú päť metrov vysoké a tisíce utečencov ich prekonajú. My máme tú harmoniku roztiahnuť v Bratislave alebo v Komárne? To, že takýto nezmysel niekto podsúva občanom, ma šokuje,” ozrejmil Hamran.

Ani scenár uzavretia slovensko-maďarskej hranice nie je podľa policajného šéfa možný. „Narazíte na schengenský kódex,“ podotkol. Upozornil tiež, že polícia na to okrem iného nemá prostriedky ani sily.

Hamran zároveň apeluje na zmeny vo vydávaní potvrdení o zotrvaní migrantov na území Slovenska, ktoré situáciu s migrantmi komplikuje. Polícia podľa neho tiež v júni požiadala o vyčlenenie síl z armády, no zatiaľ jej nebolo vyhovené.

„V prípade nutnej potreby môže vláda rozhodnúť o vyčlenení ozbrojených síl na podporu činnosti Policajného zboru tak, ako to bolo už mnohokrát,“ dodala hovorkyňa ministerstva obrany Mária Precner.

Hanba, hanba

Prístup k hale vedľa nepoužívaných koľajníc vo Veľkom Krtíši zatarasili na viac ako sto metrov dočasným festivalovým oplotením. Dnu sa dostanú len policajti, sanitka a donáška pizze.

Aj napriek tomu, že sa hovorkyňa krajskej polície Banská Bystrica Petra Kováčiková snažila pre redakciu denníka vybaviť vstup do objektu, veliteľ zásahu po zhodnotení situácie na mieste tento scenár zatrhol. Tvrdil, že situácia je pokojná, no ozývajúci sa krik a štekot psa nasvedčoval pravý opak. Hoci sa silové zložky snažili o to, aby verejnosť nemala možnosť nahliadnuť dovnútra, až za plot sa ozýval zborový pokrik: hanba, hanba.

“Som radový policajt, ktorého sem ráno poslali. Keď som prišiel, ten plot tu už stál,” spresnil službukonajúci dôstojník. Predseda Smeru Robert Fico sa však počas víkendu dostal až k utečencom a je zjavné, že štát začal situáciu riešiť, až keď sa problém prevalil na verejnosť.

Policajt na otázky, ako sa hygienický tím ministerstva vnútra stará o epidemiologickú situáciu, odpovedal, že teraz majú dôležitejšie veci na práci, no odmietol priblížiť aké. Regionálny úrad verejného zdravotníctva však konkrétne epidemiologické riziko neznamenal.

Starosta Veľkého Krtíša štát žiada, aby na miesto poslal vojakov z vojenského výcvikového strediska Lešť. “Sú tam tisíce vojakov. Nechcem hovoriť o strážení hraníc, ale policajti potrebujú posilniť, pretože osem až desať policajtov určite nezabráni týmto ľuďom v prípade potýčky alebo nepokoja,” spresnil. Sám sa bol v hale pozrieť a videl “hulákajúcu masu ľudí”.

Vojaci čakajú na rozkaz

Prezident Policajného zboru Štefan Hamran priznal, že pri preverovaní nelegálnych migrantov zachytili aj dvoch teroristov. Dodal, že z dôvodu mimoriadnej situácie ich nemožno vyhostiť. Zároveň potvrdil, že v súvislosti s migrantmi sa doteraz nezaznamenala trestná činnosť. Mrzí ho, že sa téma nelegálnej migrácie zneužíva v predvolebnej kampani.

Problém, na ktorý poukázal šéf Smeru Fico, spočíva v tom, že slovenské úrady nemajú o utečencoch žiadne informácie, pretože im chýbajú doklady. Skoro všetci sú tak narodení v rovnaký deň, prvého januára, meno majú takisto rovnaké a pochádzajú zo Sýrie. Vzhľadom na vojenskú situáciu v krajine k nim Európska únia pristupuje inak, a preto nemôžu byť jej obyvatelia vyhostení späť tam, odkiaľ ušli. Slovensko je aj naďalej tranzitnou krajinou. Podľa policajného prezidenta je ich cieľovou krajinou Rakúsko, Nemecko či Česko. Priznal, že už v minulosti žiadal o nasadenie päťsto vojakov, no vyhovené mu zatiaľ nebolo.

“Máme sa s nimi začať mlátiť, stavať päťmetrové oplotenia, obmedziť pohyb Slovákov, zarežeme pohyb služieb na hraniciach? Toto nie je riešenie,” povedal Hamran. Upozornil, že na Slovensku sa roky nevybudovalo humanitárne centrum pre takéto prípady. Politikov žiada, aby v prípade, že chcú situáciu riešiť a nie z nej vytĺkať politický kapitál, zmenili znenia zákona. Po novom by sa tento „papier“ mal vydávať len tým, čo by mali záujem na Slovensku zostať. Tým, čo prechádzajú, by nebolo potrebné dať žiadne potvrdenie.

Hamran zdôraznil, že celá Európa aktuálne zažíva enormný nárast nelegálnej migrácie. Zdôraznil však, že situáciu monitorujú a migrantov preverujú v databázach. „Sme jediná krajina, ktorá každého nelegálneho migranta zavedie do systému,“ skonštatoval. Na konci procedúry je možné každého administratívne vyhostiť, okrem Sýrčanov a občanov Afganistanu. „Je tam administratívna prekážka ich vyhostenia, rozhodla tak Európska únia,“ povedal.

Hromadenie migrantov na Slovensku podľa neho spôsobuje, že čakajú na papier o potvrdení pobytu. “Zaviedli tlačivo, ktoré nám dnes komplikuje život a policajt koná podľa litery zákona,” skonštatoval policajný prezident.

Tlačivo, na ktoré utečenci aj vo Veľkom Krtíši čakajú, sa vydáva preto, aby sa vedelo, že polícia osobu preklepla a že nie je nebezpečná. Hamran zdôraznil, že doklad nie je povolenie na pobyt, no Slovensko týchto ľudí eviduje. Slovensko má byť podľa neho jedinou krajinou, ktorá toto potvrdenie vydáva a takýto zákon napísal Fico s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom.

Maďarsko predĺžilo migračný núdzový stav, platiť má do marca 2024

Maďarská vláda predĺžila „núdzový stav spôsobený masovou imigráciou“ do 7. marca budúceho roka. Platnosť súčasného nariadenia končí 7. septembra. S odvolaním sa na vládny dekrét zverejnený v utorok (5. 9.) večer v štátnom vestníku to v stredu (6. 9.) uviedol server 24.hu.

Vláda premiéra Viktora Orbána prvýkrát vyhlásila tento núdzový stav v marci 2016 a odvtedy ho neustále predlžuje.

Podľa zdôvodnenia kabinetu masová migrácia nepretržite sužuje Európu od roku 2015, pričom najaktívnejšou trasou migrantov je stále balkánska cesta, ktorá sa dotýka aj maďarských hraníc.

V čase stavu núdze majú poriadkové sily mimoriadne právomoci v boji proti nelegálnej migrácii na štátnych hraniciach i vo vnútrozemí krajiny.

Uzavretie hraníc by v súvislosti s migrantmi nebolo funkčným riešením, tvrdí ministerstvo vnútra pod vedením Ódora

Uzavretie hraníc by v súčasnosti v súvislosti s príchodom nelegálnych migrantov na Slovensko nebolo funkčným riešením. Po utorkovom stretnutí zástupcov ministerstva vnútra s predstaviteľmi obcí a miest v okolí Veľkého Krtíša o tom informoval tlačový odbor ministerstva vnútra.

Ako ďalej uvádza, vyše 650 kilometrov dlhá slovensko-maďarská hranica s veľkými a menšími priechodmi, dlhou zelenou hranicou a komunikáciou prevádzačov by spôsobila neefektívne využitie síl a prostriedkov.

Kľúčovým je podľa rezortu boj proti prevádzačstvu. V okrese Veľký Krtíš je zároveň naplánované zriadenie registračných pracovísk mimo obývaných oblastí.

"Má to byť tak, aby sa cudzinci, ktorí neoprávnene prekročili štátnu hranicu, zdržiavali na mieste menej ako 24 hodín," objasňuje.

Počas stretnutia starostovia komunikovali o prijímaní ďalších opatrení a možných krokoch na zmiernenie tlaku na obce v okrese a na mesto Veľký Krtíš. Situácii môže podľa rezortu pomôcť plánované zníženie vyťaženosti pracovísk cudzineckej polície v prihraničných oblastiach. Tým by sa odľahčili súčasné dočasné čakacie priestory na registráciu vo vyhradených priestoroch.

"Polícia je v súčasnosti vystavená náročnému zaťaženiu pre nedostatok kapacít. Otázka nasadenia Ozbrojených síl SR v zmysle zákona o Policajnom zbore je v procese riešenia," povedal štátny tajomník ministerstva vnútra Martin Královič.

Predmetom rokovania krízového štábu bolo tiež zabezpečenie vyhradených priestorov pre matky s deťmi i zabezpečenie stravovania či hygieny. Ministerstvo vnútra podotýka, že zo Sýrie v súčasnosti vysídlili štyri milióny osôb. Celková tranzitná migrácia podľa rezortu vzrástla na území Slovenska v medziročnom porovnaní o vyše 900 percent. Z takmer 3000 záchytov to bolo v období od 1. 1. 2022 do 3. 9. 2023 na 27.634 záchytov.

Kaliňák: Neschopný Hamran necháva zaplaviť Slovensko migrantmi, pritom stačí spraviť tri základné opatrenia!

Migračné krízy sa pravidelne opakujú a my máme bohaté skúsenosti, ako ich z územia Slovenskej republiky odkloniť, komentuje situáciu bývalý dlhoročný minister vnútra SR Robert Kaliňák. Podľa jeho názoru TREBA PRIJAŤ TRI OPATRENIA!

Prvé znamená kontrolu zelených hraníc s Maďarskom, stačí približne polovica hranice, lebo druhú tvorí prirodzená vodná prekážka.

Druhým opatrením je zaistenie každého migranta za účelom administratívneho vyhostenia do zistenia totožnosti. Umiestnenie migrantov do cudzineckej väznice je hlavne silným signálom pre prevádzačov, aby obišli naše územie, lebo umiestnenie do väznice sa prirodzene nepáči migrantom platiacich obrovské sumy prevádzačom.

No a tretím opatrením je po dohode s Maďarskom obnovenie readmisnej dohody a spoločné stráženie južnej hranice Maďarska so Srbskom.

Tieto opatrenia sa učia v prvých týždňoch policajného štúdia, zrejme policajný prezident Hamran na nich chýbal. Spolu s neschopnou vládou Čaputovej tu máme neschopákov, kvôli ktorým trpí celé Slovensko.

Viac vo videu:

Celá debata TU.

 

Nápor migrantov vo Veľkom Krtíši vzbudzuje vášne. Podľa miestnych obyvateľov štát situáciu nezvláda

Situácia s migrantmi je vo Veľkom Krtíši a okolitých obciach nervydrásajúca. Domáci sa sťažujú na neporiadok, ktorý po sebe utečenci nechávajú, ale tiež na miznúcu zeleninu či ovocie zo záhrad. V obci Koláre sa dokonca majiteľovi jedného z domov kúpali nelegálni „prišelci“ v bazéne. Ľudia majú obavy, no nie všetci – niektorí si myslia, že v súvislosti s touto témou ide len o obyčajné strašenie.

Výrobná hala na veľkokrtíšskej Železničnej ulici, kde štát zriadil utečenecký tábor, je v týchto dňoch jedným z najsledovanejších miest na Slovensku. Už niekoľko dní tam policajti strážia stovky cudzincov, ktorí nelegálne prekročili naše hranice a čakajú na „papier“ s povolením pobytu v Európskej únii. Proti ich umiestňovaniu na území mesta už „radní“ spustili petíciu.

O migrantoch v okrese Veľký Krtíš

„To budú tisíce podpisov. Oslovujú ma obyvatelia z celého okresu – podpisujú to v uliciach, organizáciách, všade. Jednoducho s tým nesúhlasia,“ tvrdí prednosta Mestského úradu vo Veľkom Krtíši Marián Balko. Podčiarkol, že „rozhodovať o nás bez nás“ nie je v parlamentnej demokracii normálne. „Nežijeme v diktatúre a toto všetko sa deje bez nášho súhlasu,“ podotkol. Situácia v meste je podľa neho stále vážna.

„Ráno mi pán primátor hovoril, že v tábore bola vzbura. Tí ľudia chcú ísť odtiaľ preč, nechcú byť zadržiavaní. Majú problémy s jedlom, nevyhovuje im,“ povedal nám Balko v utorok doobeda.

„Ďalším zistením je, že zo zadnej strany haly, v ktorej sú utečenci držaní, je len nízky mobilný plot. Oni ho preskočia, utekajú a veselo chodia do tunajšieho supermarketu nakupovať cigarety. Prípadne aj niečo, v okolí, ukradnúť. Nemám to síce potvrdené, no ľudia sa sťažujú, že im berú zeleninu a podobne,“ priblížil. Zdôraznil, že tábor je zriadený vo výrobnej hale, kde si už migranti stihli založiť aj oheň. „Samozrejme, museli ho zlikvidovať,“ poznamenal.

Prednosta nechápe, prečo štát „na tajnáša“ zriadil tábor práve v Krtíši. „Veď existuje zariadenie v Medveďove, ktoré spĺňa potrebné podmienky. Ďalšie je v Gabčíkove. Ministerstvo vnútra má dokonca dve mobilné, ktoré dokáže presunúť hocikde. Namiesto toho sa to rieši takýmto dobrodružným spôsobom, ktorý v civilizovanej Európe nemá čo robiť,“ mieni. Podčiarkol, že osobne nemá výhrady voči žiadnym menšinám, no problém má s riešením, aké kompetentní zvolili.

„Sú tam naozaj neľudské podmienky. Veď to porovnajme. Je to plechová hala, do ktorej ak dá niekto sedemsto psov, spustia sa reakcie – od veteriny, polície, všetci začnú konať, vrátane prokuratúry. V tomto prípade ale všetky orgány, ktoré by mali konať, čušia,“ podotkol Balko. Preto, v súlade s poverením veľkokrtíšskeho primátora Dalibora Surkoša, napísal otvorený list viacerým úradom, aby s tým niečo začali robiť. Konkrétne ide o podnet pre podozrenie z porušovania všeobecno-záväzných predpisov.

Obsahom podnetu je iniciovanie dodržiavania protipožiarnej bezpečnosti v objekte, kde dochádza k zhromažďovaniu cudzincov, tiež kontroly predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ďalej mesto v liste poukazuje na hygienické opatrenia s cieľom prevencie šírenia chorôb, ale aj na práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti či prešetrenie možného konania majúceho znaky neľudského a ponižujúceho zaobchádzania s osobami držanými v priestoroch výrobnej haly. List adresovali hlavnému hygienikovi Úradu verejného zdravotníctva, riaditeľstvu hasičov vo Veľkom Krtíši, Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici či Kancelárii verejného ochrancu práv.

Momentálne je v krtíšskej hale stále umiestnených viac ako sedemsto ľudí. „Na dnes je zvolaný krízový štáb. Výsledkom podľa mňa bude deklarovanie problému, že treba riešiť navýšenie kapacít a zvýšenie bezpečnosti toho tábora,“ odhadoval Balko krátko pred zasadnutím štábu. Zhodnotil, že nevyhnutná je aj súčinnosť armády, lebo policajti to zabezpečiť nevládzu.

„Dnes mi už jeden díler núkal mobilné karavany určené pre ubytovanie. Tak som ho odporučil na ministerstvo vnútra, lebo to nie je naše zariadenie. Nemienime vynakladať peniaze našich daňových poplatníkov na takéto čudesné riešenia. V prvom rade treba strážiť exponované body na hraničných priechodoch,“ doplnil Balko.

Registračné stredisko

Prednostka Okresného úradu vo Veľkom Krtíši Jana Ambrošová reagovala, že štátom vytvorené zariadenie nie je tábor. „Je to štandardné registračné stredisko. Zriadené bolo s účelom rýchleho, niekoľkohodinového, čakania na evidenciu migrantov. Problém je v tom, že zo dňa na deň nám tu rapídne, v násobkoch, narástli ich počty,“ hovorí Ambrošová.

„Nie sme schopní tých ľudí evidovať tak rýchlo. Každý deň tam pribúdali a teraz tam čakajú už niekoľko dní. Táto situácia je neúnosná, neudržateľná a ani nie je žiaduca,“ pripomenula. Vysvetlila, že migranti, ktorí sa tam momentálne nachádzajú, majú zaistenú stravu a vodu cez Slovenský Červený kríž.

„Takisto majú zabezpečené základné hygienické podmienky, no nie je to miesto na dlhodobejšie ubytovanie. Takže na dnešnom krízovom štábe ideme prijať opatrenia, aby sa ten počet znížil tak, aby tam nikto nemusel čakať niekoľko dní,“ zhodnotila. Upozornila, že na takýto veľký nápor nebol nikto pripravený. „Verejný poriadok však narušený nie je, obyvatelia sa absolútne ničoho nemusia obávať,“ tvrdí prednostka.

Pred veľkokrtíšskym supermarketom, do ktorého utečenci chodia nakupovať, sme v čase nášho príchodu nestretli ani jedného. Viacerí domáci nám ale potvrdili, že ich tam videli už nejeden raz. „Chodia sem celé skupiny, kupujú najmä cigarety,“ prezradila nám mladá žena, ktorá si ich vraj všimla v rade pri pokladni. Pýtali sme sa, či patrí k ľuďom, ktorí majú z migrantov strach. „Momentálne ani nie, ale človek nikdy nevie, kedy sa to zvrhne. Nikto nevieme, čo sú zač a či medzi nimi nie sú kriminálne živly. Veď sem prichádzajú bez dokladov,“ upozornila s tým, že už podpísala aj spomínanú petíciu.

Pred obchodom sme natrafili na muža, ktorý je presvedčený, že v súvislosti s touto témou si niektorí len naháňajú politické body. „Každá strana chce z toho vyťažiť – liberáli, pravičiari či konzervatívci,“ mieni Peter Fejér, ktorý býva v jednej z neďalekých obcí. Keď vraj pred supermarketom videl migrantov, ponúkol im fľašu vody a zavolal policajtov, nech ich odprevadia, kam treba.

„Zrejme do toho záchytného tábora,“ predpokladá. On sám petíciu nepodpíše napriek tomu, že „sú medzi nimi ekonomickí migranti či bojovníci z Islamského štátu“. Zdôvodnil to tým, že sú tam aj takí, ktorí naozaj utekajú pred vojnou. „Ľudia sa boja nepoznaného. Nikdy sa nestretli s Arabmi, moslimami a všetci si teraz myslia, že ich podrežú,“ uzavrel Fejér.

Spali pri obecnom úrade

Na neporiadok po migrantoch, preliezanie plotov a krádeže úrody sa sťažujú obyvatelia dedinky Koláre. Starostka Renáta Kerestešová objasnila, že momentálne sú najmä transportnou obcou. „Väčšinou cez nás len prechádzajú, no predtým sme ich tu mali v niekoľkých „várkach“. Najskôr cez 90, potom 120, aj 150. Zostali tu viac dní, prespali na dvore pri obecnom úrade a v kultúrnom dome, lebo sme tu mali aj mamičky s malými deťmi,“ vysvetlila starostka. Postarali sa im teda o pitný režim a policajti objednali stravu.

„Ale aj ľudia od nás boli ochotní a niečo tým deťom poprinášali. Zatiaľ to tu až tak negatívne nevnímajú. Jednému pánovi sa tu ale vykúpali v bazéne a to sa mu, samozrejme, nepáčilo. No a od policajtov som dostala informáciu, že niektorým pozbierali aj úrodu,“ priblížila Kerestešová.

Ľudia v obci sa veľmi k tejto téme vyjadrovať nechceli, majiteľ spomínaného bazéna ani nebol doma. Pri jednom dome sme však oslovili muža, ktorý sa predstavil ako Róbert. Ten nám potvrdil, že migrantov v dedine videl počas bieleho dňa, aj po zotmení. „O polnoci sme ich pozorovali z okna. Keď sa tu pohybujú, rozbrešú sa všetky tunajšie psy. Nedá sa teda nevšimnúť si ich,“ ozrejmil. Tvrdí, že ľudia sa tohto javu boja.

„Urobili tu bordel. Počul som, že obec po nich vyzbierala 27 vriec odpadu. Jeho likvidácia ide na naše náklady,“ krútil hlavou. „No a susedovi napríklad preliezli plot a ukradli mu slivky, jablká, paradajky. Samozrejme, že ho to naštvalo, veď koho by nie,“ dodal.

O kúsok ďalej sa s nami dala do debaty staršia pani. „To, čo sa s utečencami deje, je čistá katastrofa. Všetkým, ktorí vravia, že ich tu treba vítať, by som dopriala zažiť ich vo vlastnom dvore,“ povedala podráždene. „My máme veľkého psa, takže k nám si netrúfli vojsť,“ uzavrela.

Prišli s peniazmi

Patálie s migrantmi má aj obec Lesenice. Starosta Ladislav Majdán vraví, že situácia je vážna. „Netreba to podceňovať. Čaká nás zima a nevieme, čo bude. Už teraz, v lete, nám na amfiteátri založili ohnisko, lebo im bolo chladno,“ hovorí. Spresnil že v prvý septembrový deň ich tam mali 179, celkovo už cez ich obec prešlo viac ako štyristo migrantov.

„Minulý piatok ich desiatky prišli na miestne futbalové ihrisko. Keďže hneď oproti bývam, išiel som sa tam pozrieť a kontaktoval som policajtov. Tí prišli hneď. Poprosili ma, či by k nám mohli zvážať utečencov aj z ďalších obcí a od nás potom brať všetkých naraz do veľkokrtíšskej centrály,“ vraví Majdán. Postupne tam teda vyložili, zo susedných dedín, ďalších takmer 130 ľudí. Konkrétne ich doviezli z obcí Koláre, Veľká Čalomija, Malá Čalomija a Sečianky.

„Zabezpečili sme im prístup k pitnej vode a sociálnym zariadeniam. Zdržali sa tu od pol siedmej rána do večera. Odtiaľto ich odviezli do Krtíša. Hneď na druhý deň ráno sem prišlo ďalších 25 ľudí – rovno na ihrisko. Akoby už mali informácie a presne vedeli, kde ísť. Tiež to, že je tu o nich postarané,“ poznamenal. Zvláštne podľa neho je, že všetci mali so sebou 50– či 100-eurové bankovky. Miestni si to vraj všimli, keď ich videli v tamojších potravinách.

„Peniaze majú. Mám informáciu, že si ich doniesli ešte z domu,“ podotkol starosta. Vzápätí zdôraznil, že v prvom rade treba poriadne strážiť hranice. „Presne vieme, z ktorého bodu prichádzajú a práve to chceme docieliť – aby tam posilnili policajné či vojenské hliadky,“ prízvukuje s tým, že kompetentní na to majú dosah.

„S príchodom zimy im naše ihrisko stačiť nebude, ale potom sa budú snažiť dostať do nehnuteľností našich obyvateľov. Práve to môže byť nebezpečné,“ mieni. Dodal, že prevádzači migrantov vykladajú v pohraničných Slovenských Ďarmotách, odkiaľ rovno smerujú, v podstate bez zastavenia, do ďalších dedín smerom na západ.

Zdroj: pravda.sk (1), (2) / topky.sk (1), (2) / spravy.rtvs.sk / YouTube / InfoVojna