Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na stredajšej tlačovej konferencii kritizovali spôsob aplikovania ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku. Zdôraznili, že ide o mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam vydaným v prípravnom konaní.

Lipšic povedal, že v mnohých rozhodnutiach podľa paragrafu 363 sa aplikujú iné pravidlá a iné právne názory. „Iné je to v kauzách, kde figurujú vplyvné osoby spoločenského a podnikateľského prostredia a iné je to v kauzách, kde figurujú iné osoby, ktoré takýto vplyv a postavenie nemajú,“ uviedol Lipšic.

„Prokurátori špeciálnej prokuratúry sú kritizovaní, že údajne konajú a postupujú nezákonne. Sú týmto spôsobom kritizovaní aj na tlačových konferenciách generálnej prokuratúry,“ povedal Daniel Lipšic.

Domnieva sa preto, že je v tomto okamihu potrebné o niektorých, aj živých veciach hovoriť.

Prokurátor Ladislav Masár sa vyjadril ku kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Okrem iného hovoril, že im v tomto prípade bolo vytýkané, že vypočúvali ako svedkov ľudí, ktorí boli podozriví. Z tohto dôvodu nemali mať postavenie svedka.

Masár podotkol, že v inej veci zaujal prokurátor generálnej prokuratúry presne opačný názor. Dokonca konštatoval, že osobu nie je možné vypočuť inak ako svedka.

Riaditeľ odboru ekonomickej kriminality Ondrej Repa spomenul kauzu Mýtnik, v ktorej došlo k zrušeniu obvinenia, pretože svedok po vznesení obvinenia zmenil výpoveď. Repa podotkol, že v takom prípade je dôležité, či sú rozpory natoľko zásadné, aby negovali celú podstatu obvinenia. U jedného svedka bola v tomto prípade výpoveď hodnotená ako dostatočná, zatiaľ čo u iného nie.

Riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Vladimír Kuruc skonštatoval, že aj v iných prípadoch stáli obvinenia na výpovedi jedného svedka a dôkazoch, pričom tak došlo k právoplatným rozsudkom. Prokurátori komentovali a približovali aj iné kauzy.

Daniel Lipšic povedal, že generálna prokuratúra má na svedectvá väčšie nároky než súdy. „Je ťažké dotiahnuť nejakú kauzu do konca, ak už na vznesenie obvinenia sú kladené také vysoké nároky,“ uviedol špeciálny prokurátor.

Prokurátori špeciálnej prokuratúry sa zhodli na tom, že tým, kto má ich prácu hodnotiť, je súd. „Kritika špeciálnej prokuratúry by bola legitímna, ak by nám padali obvinenia na súdoch. Tam máme 94 percentnú úspešnosť,“ povedal Lipšic.

Prokurátor Matúš Harkabus uviedol, že je podľa neho potrebné rozumne prenastaviť prípravné konanie. To, čo je u nás vznesenie obvinenia, je v iných štátoch už podanie obžaloby, povedal.

„Nejaká brzda pred nezákonným trestným konaním určite má byť. Je však otázka, či má byť konštruovaná tak skoro a či má mať také následky, aké teraz má,“ povedal v súvislosti s paragrafom 363.

Viac vo videu:

Generálna prokuratúra: Je neúnosné, aby podriadený prokurátor mediálne kritizoval nadriadeného prokurátora

Generálna prokuratúra SR v tejto súvislosti vyhlásila, že nebude viesť prostredníctvom médií názorovú polemiku s ÚŠP, ktorý je jej osobitnou súčasťou.

Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR o disciplinárnom previnení špeciálneho prokurátora, podľa ktorého "stav, keď podriadený prokurátor mediálne kritizuje nadriadeného prokurátora alebo vyjadruje nesúhlas s jeho rozhodnutím v konkrétnej, prípadne ešte právoplatne neskončenej veci, je neúnosný a zneisťuje verejnosť vo vzťahu k funkčnosti prokuratúry a zákonnosti jej rozhodovania".

"Za zákonné sa totiž považuje to rozhodnutie, ktoré bolo v prípade inštančného postupu vydané nadriadeným prokurátorom,“ dodal hovorca GP SR Dalibor Skladan.

"Všetky rozhodnutia generálneho prokurátora SR poskytovali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na právne a skutkové otázky významné pre posúdenie veci z trestnoprávneho hľadiska a zároveň zodpovedajú individuálnym okolnostiam každého z prípadov," pripomenul Skladan.

Doplnil, že Generálna prokuratúra SR musí ako nepravdivé odmietnuť tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka Generálnej prokuratúry SR napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá.

Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén

Prečítajte si tiež tematický článok členky Súdnej rady SR a zároveň sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Marcely Kosovej, ktorý bol zverejnený na Právnych listoch dňa 18. 7. 2022 pod názvom  „Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén“, v ktorom autorka článku prezentuje svoje názory na významnú časť správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, pričom poukazuje tiež na zjavnú manipuláciu verejnosti prostredníctvom tejto správy o právnom štáte zo strany ministerstva spravodlivosti SR a niektorých mimovládnych organizácií a médií.

Bratislavský krajský sudca Šamko k pochybnému návrhu ústavného zákona na "ochranu" ŠTS a ÚŠP

Sudca krajského súdu v Bratislave JUDr. Peter Šamko vo svojom najnovšom článku píše, že predkladatelia ústavného zákona predložili niečo, čo nemá žiadny zmysel, či význam a schválením tohto návrhu ústavného zákona by sa vo vzťahu k možnému legálnemu znefunkčneniu Špecializovaného trestného súdu v budúcnosti nič nezmenilo:

Štyria poslanci NR SR predložili návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Cieľom tejto zákonodarnej iniciatívy je ochrániť existenciu Špecializovaného trestného súdu (ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry), pričom podľa dôvodovej správy sa prijatím návrhu ústavného zákona dosiahne stav, v ktorom Špecializovaný trestný súd musí existovať a nebude ho možné zrušiť zmenou príslušných podústavných predpisov[1].

Poslanci tento stav chcú dosiahnuť zmenou článku 143 ods. 1 Ústavy SR.

            Pripomeniem, že článok 143 ods. 1 Ústavy SR znie: Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky... a ostatné súdy.

            Návrh ústavného zákona chce ochrániť Špecializovaný trestný súd tak, že hodlá do tohto článku vložiť aj Špecializovaný trestný súd, pričom článok 143 ods. 1 Ústavy SR by mal znieť takto: Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky..., Špecializovaný trestný súd a ostatné súdy.

            Už na prvý pohľad je zjavné, že predložený návrh ústavného zákona je nelogickým výsledkom deklarovaného cieľa predkladateľa, nakoľko nijakým spôsobom nedokáže ochrániť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu.

            Predložený návrh ústavného zákona totiž stanovuje len to, že musí existovať súd s názvom Špecializovaný trestný súd. Nič viac. Predkladateľ teda navrhuje v ústave zakotviť názov tohto súdu, t.j. slovami dôvodovej správy, tento návrh ústavného zákona chráni len a výhrade existenciu inštitúcie (súdu), ktorá musí niesť názov Špecializovaný trestný súd. Tu je namieste otázka, načo chrániť ústavou názov súdu? Nie je podstatnejšia jeho pôsobnosť? (obsahová náplň?).

            Predkladatelia celkom zjavne opomenuli článok 143 ods. 2 Ústavy SR, ktorý stanovuje, že: Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred nimi ustanoví zákon. Len pripomeniem, že „zákonom“ sa tu má na mysli „obyčajný“ zákon (t. j. nie ústavný zákon).

            Predstavme si situáciu, že NR SR schváli predložený návrh ústavného zákona v nezmenenom znení a súd s názvom Špecializovaný trestný súd sa stane súčasťou Ústavy SR. Následne získa „obyčajnú“ väčšinu v NR SR politická strana, či politické zoskupenie, ktoré má výhrady k činnosti Špecializovaného trestného súdu. Ako tento súd odstráni z aplikačnej praxe? Jednoducho. Zmenou ustanovenia § 14 Trestného poriadku, ktorý upravuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. Na takúto zmenu pritom nie je nutné meniť Ústavu SR, ale postačí iba „obyčajná“ zmena Trestného poriadku.

            Takže, nové politické zoskupenie schváli v NR SR „obyčajnú“ zmenu ustanovenia § 14 Trestného poriadku a to tak, že toto ustanovenie zruší a bude ho formulovať nanovo napríklad tak, že „pôsobnosť špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje len na trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 Tr. zák.), útoku proti parlamentárovi (§429 Tr. zák.), podávania alkoholických nápojov mládeži (§ 175 Tr. zák.) a neoprávneného uskutočňovania stavby (§299a Tr. zák.)“. A k tomu by sa pridala napríklad aj organizačná zmena Trestného poriadku spočívajúca v tom, že odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu by sa stali krajské súdy a nie Najvyšší súd SR a veci, v ktorých by do dňa účinnosti zmeny zákona nebolo na Špecializovanom trestnom súde začaté, či skončené dokazovanie by prešli na súdy okresné, prípadne na iné súdy, ktoré by boli nanovo zriadené (napríklad by sa zriadil nový súd s názvom „Protikorupčný trestný súd“, na ktorý by prešli zo Špecializovaného trestného súdu korupčné prípady a bol by obsadený novými sudcami, respektíve by mohol vzniknúť aj napríklad „Daňový trestný súd“ do ktorého pôsobnosti by prešli daňové trestné veci alebo „Špeciálny protilegalizačný súd“  a podobne).

            Takáto zmena Trestného poriadku by celkom určite nebola v rozpore s Ústavou SR, nakoľko zákonodarca by zachoval názov a aj existenciu Špecializovaného trestného súdu (tak ako to žiadajú predkladatelia vo svojom návrhu), čím by vyhovel článku 143 ods. 1 Ústavy SR s tým, že len zmenil pôsobnosť tohto súdu a to plne v súlade s článkom 143 ods. 2 Ústavy SR. Formálne by teda Špecializovaný trestný súd, t.j. súd s takýmto názvom naďalej existoval, avšak fakticky by zmenou pôsobnosti v spojení s prechodnými ustanoveniami stratil zmysel svojej existencie.

Na to, aby sa prakticky a legálne „odpísal“ akýkoľvek súd nie je nutné, aby bol zrušený. Je pozoruhodné, že to predkladateľov návrhu ústavného zákona nenapadlo. Predkladatelia ústavného zákona teda predložili niečo, čo nemá žiadny zmysel, či význam a schválením tohto návrhu ústavného zákona by sa vo vzťahu k možnému legálnemu znefunkčneniu Špecializovaného trestného súdu v budúcnosti nič nezmenilo (každý poslanec, ktorý rozmyšľa nad zrušením Špecializovaného trestného súdu teda môže s kludným svedomím zahlasovať za predložený návrh ústavného zákona, nakoľko tento súd sa dá „zrušiť“ aj prostredníctvom zmeny jeho pôsobnosti, prípadne vytvorením nového, konkurenčného špeciálneho súdu na ktorý prejde podstatná časť agendy Špecializovaného trestného súdu).

Odborná diskusia o Špecializovanom trestnom súde chýba...prečo?

Rok 2022 bol rokom, kedy sa veľa hovorilo o súdnej reorganizácii (tzv. súdnej mape), pričom sa neustále diskutovalo o tom, ktorý okresný, či krajský súd je nutné zrušiť, prípadne zlúčiť s iným, ako by sa možné novozriadené súdy mali volať (napríklad krajský, či odvolací súd, okresné, či mestské súdy) a podobne. Táto debata sa úplne vyhla Špecializovanému trestnému súdu. A je to škoda, pretože aj pri Špecializovanom trestnom súde je nutné viesť diskusiu o tom, či je jeho existencia aj naďalej skutočne potrebná (ak áno tak prečo; respektíve, či by napríklad namiesto tohto súdu nestačilo špecializovať na určitý druh trestnej agendy krajské súdy, tak ako to bolo aj v minulosti, prípadne tak ako je to aj v súčasnosti v Českej republike – a to v ČR mali, či majú trestne stíhaných dvoch bývalých predsedov vlády, mali, či majú stíhaných aj ministrov – napríklad bývalá ministerka obrany, sudcov – napríklad tzv. konkurzná mafia na súdoch, či policajtov, avšak žiadny špeciálny súd nemajú), a ak je skutočne potrebný, či nie je nutné prediskutovať jeho pôsobnosť (ktorá v súčasnosti pôsobí pomerne chaotickým, až náhodným výberom rôznych trestných činov a zvádza orgány prípravného konania k nadhodnocovaniu právnej kvalifikácie). Napríklad Krajský súd v Bratislave musel pri schvalovanej súdnej reorganizácii neustále obhajovať zachovanie svojej existencie; rovnaká možnosť mala byť daná aj Špecializovanému trestnému súdu, ktorý je síce súdom špeciálnym, ale nie privilegovaným a minimálne zmena jeho pôsobnosti stojí za debatu a to aj v kontexte s vymedzením príslušnosti okresných súdov v sídle krajských súdov (§ 16 ods. 1 Tr. por.)[2].

Namiesto pochybnej ústavnej ochrany názvu konkrétnej súdnej inštitúcie by bolo vhodnejším viesť diskusiu o úplne novom Trestnom poriadku, v rámci ktorého by bolo možné diskutovať aj pôsobnosť a existenciu jednotlivých trestných súdov, na ktoré sú následne naviazané aj orgány činné v trestnom konaní.