Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová v utorok vyzvala Spojené štáty, aby podnikli rázne kroky proti Rusku v prípade, že Moskva nepristúpi na prímerie vo vojne na Ukrajine.
„Amerika povedala, že ak Rusko nepristúpi na bezpodmienečné prímerie, budú z toho vyplývať následky. Takže chceme vidieť tie následky aj zo strany USA,“ vyhlásila Kallasová pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bruseli.
Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump mali v pondelok 19. mája 2025 už tretiu telefonickú konverzáciu, ktorá trvala dve hodiny a päť minút. „Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA po telefonáte so šéfom Kremľa. Obaja lídri sa okrem konfliktu na Ukrajine venovali aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil telefonát medzi oboma lídrami za dôkaz, že Putin nemá skutočný záujem o mier. „Stále nie je pripravený na ústupky, hovorí len o prímerí podľa svojich podmienok,“ poznamenal Pistorius.
Nový nemecký kancelár Friedrich Merz po samostatnom rozhovore medzi Trumpom a európskymi lídrami v pondelok uviedol, že EÚ zvýši tlak na Moskvu prostredníctvom ďalších sankcií.
Rada EÚ má v utorok formálne prijať sedemnásty balík sankcií proti Moskve za jej inváziu na Ukrajinu, pričom sa zameriava najmä na tzv. „tieňovú flotilu“, ktorú Rusko využíva na obchádzanie sankcií pre vývoz ropy.
O ďalšom, v poradí osemnástom balíku reštrikcií Únie proti Moskve sa už začalo diskutovať. „Pokračujeme v práci na ďalšom silnom balíku sankcií, aby sme vyvinuli väčší tlak na Rusko a prinútili ho chcieť mier... Ide o sankcie týkajúce sa obmedzenia cien ropy, energetiky, ale aj bankového sektora - sankcie, ktoré poškodia ruskú ekonomiku,“ spresnila Kallasová.
Viac vo videu:
Kallasovej pradedo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.
Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.
Kaja Kallas's great grandfather was a founder of the Estonian Defense League, an organization so fascist even wikipedia can't coherently white wash it https://t.co/nJr0YKRSIp pic.twitter.com/YwYh8EKptn
— ???? (@uncle_authority) March 28, 2023
Ruský politológ Malek Dudakov komentoval reakciu rusofóbnych vojnových štváčov z Európy, ktorých falošná nádej, že rozhovor medzi šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dopadne podľa ich očakávania, sa náhle rozplynula po tom, čo prezident USA vyhlásil, že Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny. „Včerajší rozhovor medzi prezidentmi Ruska a Spojených štátov bol v Európe jednoznačne vnímaný ako jej vlastná diplomatická porážka,“ uviedol Dudakov.
Zdroj: hnonline.sk / YouTube / InfoVojna
