Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že poraziť Rusko na Ukrajine je "nemožné" a že NATO musí akceptovať územné zisky Ruska na Ukrajine.
Putin to uviedol v rozhovore pre amerického moderátora talkshow Tuckera Carlsona, ktorý bol jeho prvým s americkým novinárom odvtedy, ako krajiny kolektívneho Západu v spolupráci s proamerickým Zelenského neonacistickým režimom v Kyjeve vyprovokovali Rusko a vyvolali konflikt na Ukrajine.
Ako informovala agentúra Reuters, asi dvojhodinový rozhovor sa uskutočnil v utorok v Moskve a vo štvrtok bol odvysielaný na webe Tuckercarlson.com.
Ep. 73 The Vladimir Putin Interview pic.twitter.com/67YuZRkfLL
— Tucker Carlson (@TuckerCarlson) February 8, 2024
Putin počas neho hovoril po rusky, jeho odpovede boli dabované do angličtiny. Rozhovor sa začal Putinovými dlhými úvahami o vzťahoch Ruska s Ukrajinou, Poľskom a ďalšími krajinami, predostrel aj svoje - už známe - názory na dejiny Ruska, pričom svoju krajinu vykresľoval ako obeť sprisahania Západu, dodal Reuters.
V rámci toho okrem iného niekoľkokrát zmienil aj Československo - na ktorého rozdelení sa podľa Putina podieľalo spolu s Adolfom Hitlerom Poľsko, ktoré neskôr Sovietsky zväz žiadal o povolenie tranzitu svojich vojsk cez poľské územie na pomoc Československu.
"V roku 1939, po tom, čo Poľsko spolupracovalo s Hitlerom – áno, Poľsko spolupracovalo s Hitlerom, máme to v archívoch –, Hitler navrhol uzavrieť s Poľskom zmluvu o mieri, spolupráci a priateľstve a žiadal, aby Poľsko vrátilo Nemecku Gdaňský koridor, ktorý spájal Nemecko s východným Pruskom a Königsbergom. Hitler ich prehováral, aby ho odovzdali v mieri, ale Poliaci to odmietli. Ale napriek tomu spolupracovali s Hitlerom, spoločne sa zaoberali rozdelením Československa,“ vyhlásil Vladimír Putin v rámci dlhého historického exkurzu.
V natočenom rozhovore sa ruský prezident sťažoval, že Ukrajina bola v apríli 2022 blízko k dohode na ukončení bojov, ale potom si to rozmyslela, keď sa ruské jednotky stiahli z blízkosti Kyjeva. Aj tak podľa neho však všetko skôr alebo neskôr vyústi do dohody.
Putin v rozhovore potvrdil, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy, ale nemá záujem rozširovať vojnu do ďalších európskych krajín, ako sú Poľsko a Lotyšsko.
"Prečo by sme to robili? Jednoducho nemáme záujem," vyhlásil Putin.
Na otázku, či si vie predstaviť scenár, v ktorom by poslal ruských vojakov do Poľska - člena aliancie NATO, Putin odpovedal: „Iba v jedinom prípade, ak Poľsko zaútočí na Rusko. Prečo? Pretože nemáme záujem o Poľsko, Lotyšsko ani nič iné. Prečo by sme to robili? Jednoducho nemáme žiadny záujem.“
V rozhovore Putin obhajoval svoje rozhodnutie napadnúť vo februári 2022 Ukrajinu. Pripomenul tiež, že vo svete sa hovorí o spôsobení strategickej porážky Rusku na bojisku.
Pripomenul, ako USA a NATO porušili všetky dohody o svojom nerozširovaní po skončení studenej vojny. Rusko podľa neho naivne dôverovalo anglosasom a chcelo s nimi rokovať ako s rovnocenným partnerom.
„Objavili sa reči o strategickej porážke Ruska na bojisku. Podľa mňa je to z definície nemožné. Nikdy sa to nestane,“ tvrdí Putin.
Keďže si podľa Putina aj západní predstavitelia uvedomujú, že je nemožné uštedriť Rusku strategickú porážku, tak rozmýšľa, čo robiť ďalej. „Sme pripravení na tento dialóg,“ poznamenal.
Spojené štáty podľa neho čelia vážnym problémom na domácej scéne. „Nebolo by lepšie vyjednávať s Ruskom? Uzavrieť dohodu. Už s pochopením situácie, ako sa dnes vyvíja, s vedomím, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy až do konca,“ uviedol tiež.
Putin si podľa svojich slov myslí, že Západ si teraz uvedomuje, že Rusko nebude porazené - napriek pomoci Ukrajine zo strany USA, Európy a NATO.
Ako ďalej uviedol, mnohí ukrajinskí vojaci sa identifikujú ako Rusi. Príkladom bola príhoda, keď boli ukrajinskí vojaci obkľúčení ruskými vojakmi, ktorí im povedali, aby sa vzdali a budú nažive, lebo nemajú šancu po obkľúčení utiecť. Na to ukrajinskí vojaci perfektnou ruštinou odpovedali, že „Rusi sa nikdy nevzdávajú“ a bolo po nich.
Americkému Kongresu, kde sa republikáni ovládaní exprezidentom Donaldom Trumpom čoraz viac zdráhajú podporovať Ukrajinu zbraňami a inou vojenskou pomocou, Putin odkázal, že ak chcú zastaviť boje, musia Ukrajine prestať dodávať zbrane.
V odpovedi na otázku o možnej zmene vo vedení USA po prezidentských voľbách, kde sa očakáva súboj demokrata Joea Bidena proti Trumpovi, Putin naznačil, že očakáva len malú zmenu.
O Carlsonovi je známe, že má tesné väzby s Trumpom vyzývajúcim na deeskaláciu vojny na Ukrajine, v ktorej administratíva súčasného prezidenta Joea Bidena výrazne podporovala vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Carlson, bývalý moderátor televízie Fox News, ktorý roky chváli Putina a jeho politiku, podľa AFP tvrdil, že od začiatku konfliktu na Ukrajine pred takmer dvoma rokmi sa ani jeden "jediný západný novinár" neobťažoval urobiť s ruským prezidentom rozhovor.
AFP podobne ako Reuters alebo AP a dalšie korporátne agentúry takýmto hrubým spôsobom očierňujú ľudí, ktorí chcú objektívne o situácii informovať spôsobom ako sa má žurnalistika robiť. Západné agentúry tendenčne, manipulatívne a sugestívne podsúvajú verejnosti svoje názory a vykresľujú svetových aktérov, lídrov, udalosti a realitu podľa manuálu určeného svojimi majiteľmi a tými, čo ich financujú.
Kremeľ v tejto súvislosti poopravil Carlsonove tvrdenia s tým, že Putin dostal "množstvo žiadostí" o rozhovory, ktoré však boli zamietnuté, pretože "západné médiá sú príliš jednostranné". Aj samotný Carlson opakovane tvrdí, že veľká časť spravodajstva západných médií o vojne na Ukrajine je v prospech Kyjeva.
Prístup Kremľa ku Carlsonovi je podľa západných oligarchistických médií v ostrom rozpore so situáciou dvoch novinárov amerických médií, ktorí sú v Rusku väzobne stíhaní za svoje spravodajstvo a výroky o vojne na Ukrajine. Ide o reportéra denníka Wall Street Journal (WSJ) Evana Gershkovicha a Alsu Kurmaševovou z Rádia Slobodná Európa.
V súvislosti s Gershkovichom Putin v rozhovore s Carlsonom pripustil možnosť dohody. "O určitých podmienkach sa diskutuje prostredníctvom kanálov tajných služieb," objasnil Putin, pričom zopakoval, že reportér Gershkovich je špión.
„Myslím, že môže byť dosiahnutá dohoda,“ priblížil Putin tiež na adresu zadržiavaného amerického novinára Evana Gershkovicha, o ktorého prepustenie usilujú Spojené štáty. O prípade podľa neho rokujú tajné služby oboch krajín. Ruský prezident si myslí, že sa rovnako ako v podobných takýchto prípadoch v minulosti nájde riešenie.
Redakcia WSJ i americká vláda toto obvinenie rozhodne popierajú.
Novinára Wall Street Journal zadržali vlani v marci a čelí obvineniu zo špionáže, za čo mu hrozí až 20 rokov odňatia slobody. Je to prvý takýto prípad v rusko-amerických vzťahoch za takmer 40 rokov. Novinár všetky obvinenia odmietol ako nepodložené.
Kremeľ uviedol, že Putin s rozhovorom súhlasil, pretože prístup Carlsona, ktorý v minulosti pracoval pre televíziu Fox News, sa líši od „jednostranného“ informovania mnohých západných médií o konflikte na Ukrajine.
Po invázii na Ukrajinu Putin zaviedol tvrdé represie voči ruským médiám kritickým k politike Kremľa i rozpútaniu vojny na Ukrajine. Mnohých novinárov v Rusku tým umlčal, iní odišli do exilu.
Ešte brutálnejšie sa v niektorých krajinách na Západe správa voči tým, ktorí informujú inak ako korporátne médiá slúžiace záujmom finančných skupín, oligarchom a politikom na Západe. Svedkami sme toho boli aj na Slovensku počas Hegerovej vlády, ktorá krátko po začatí špeciálnej vojenskej operácie Ukrajine nariadila prostredníctvom NBÚ blokovať nepohodlné médiá a vyhrážala sa aj občanom Slovnska, ktorí mali na konflikt iný názor, ako prezentovala vláda a médiá hlavného prúdu.
Putin v súvislosti s informačnou uvojnou poukázal, na to, že médiá na Západe sú pod kontrolou amerických finančných inštitúcií a v tomto duchu aj informujú:
Putin nevylúčil, že by sa mohli objaviť požiadavky na pričlenenie územia ukrajinskej Zakarpatskej oblasti späť k Maďarsku. Putin však dodal, že na schôdzkach s maďarským premiérom Viktorom Orbánom túto tému ani len nespomenuli.
Ruský prezident podotkol, že Ukrajina je umelý štát, ktorého rozsah určoval sovietsky diktátor Josif Stalin, pričom z jeho rozhodnutia k vtedajšej sovietskej republike Ukrajine po druhej svetovej vojne pričlenili aj maďarské územia. Tieto stále patria Ukrajine, konštatoval Putin v reakcii na otázku Carlsona, či si môže Maďarsko nárokovať späť tieto územia.
Ruský prezident podčiarkol, že tieto skutočnosti s Orbánom nikdy nepreberali. "S vedomím toho, aký nezákonný bol stalinský režim, sa takéto nároky môžu vynoriť, aj keď to zákon neumožňuje. Viem však, že Maďari žijúci v Zakarpatskej oblasti sa prirodzene chcú vrátiť do svojej vlasti," dodal Putin.
Celý rozhovor v angličtine:
Rozhovor so slovenskými titulkami si zatiaľ môžete pozrieť TU.
Zdroj: hnonline.sk / ta3.com / pluska.sk / Rumble / InfoVojna
