Predstavitelia bývalej koalície sa dohodli na texte zmeny Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami. Skrátenie voleného obdobia parlamentu by malo byť možné prijatím uznesenia, na čo bude potrebných 90 hlasov poslancov. Zároveň sa mali dohodnúť na termíne predčasných volieb 30. septembra. Informoval o tom dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) po nedeľnom rokovaní.
Predseda vlády predpokladá, že dohodnutá zmena ústavy by sa mohla odsúhlasiť hneď po prerokovaní v parlamente. Zmenu podľa jeho slov podporí klub OĽaNO aj Občiansko-demokratická platforma, ktorá z neho odišla, Sme rodina a SaS. "V takomto prípade by počty mali sedieť," uviedol.
Ďalšie rokovanie tak už podľa jeho slov potrebné nebude, v pondelok (23. 1.) majú len doladiť detaily návrhu. Ozrejmil, že súčasťou návrhu je aj to, že zmeniť volebný systém bude možné len 90 hlasmi poslancov, nie 76.
"Teraz je dôležité, aby demokratické strany ukázali zodpovednosť," podčiarkol s tým, že termín volieb je známy a ak chcú demokratické strany získať dôveru občanov, musia im ukázať, že vedia spolu vládnuť a vychádzať.
Predseda SaS Richard Sulík rovnako hovorí o dohode. Definitívne to však podľa jeho slov bude vtedy, keď exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) pošle kolegom návrh a oni dohodu potvrdia. SaS si podľa jeho slov nekládla podmienky a s kompromisným termínom volieb 30. septembra vie žiť. "Skorší termín nebol v hre tak, aby ho celá koalícia dokázala odsúhlasiť," povedal.
K novele ústavy má samostatný pozmeňujúci návrh predložiť ešte strana Za ľudí. Jej líderka Veronika Remišová podotkla, že zo svojej požiadavky neustúpili a návrh má obsahovať posilnenie postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Podpredseda strany Juraj Šeliga vysvetlil, že nechceli blokovať dohodu na zmene ústavy a svoju požiadavku vyčlenili na samostatný pozmeňujúci návrh, keďže s ňou nesúhlasilo hnutie Sme rodina.
Šimečka: Nespokojnosť množstva ľudí nemožno podceňovať
Nespokojnosť množstva ľudí, ktorí hlasovali v sobotňajšom (21. 1.) referende, nemožno podceňovať. V reakcii na výsledky referenda to uviedol predseda mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka. TASR o tom informoval riaditeľ komunikačného oddelenia strany Radovan Choleva.
Šimečka tiež skritizoval reakciu hnutia OĽaNO, podľa ktorého sú výsledky referenda dôkazom, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie. "Je absurdné, že konkrétny občiansky postoj - odmietnutie drahej a neúprimnej kampane Roberta Fica - sa snaží Igor Matovič a OĽaNO prekrútiť a ukradnúť si ho ako podporu ich dočasne poverenej vlády, ktorej bola vyslovená nedôvera," uviedol predseda PS.
Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.
Rado Baťo: Výsledok referenda bol varovanie, že voľby treba okamžite
Referendum a jeho výsledky boli jasné a posledné varovanie, že predčasné voľby musí parlament vyhlásiť okamžite, inak nás to bude mrzieť. Uviedol to podpredseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Rado Baťo.
"Takmer 1,2 milióna ľudí išlo hlasovať o otázke, ktorej nikto nerozumel, bez nejakej zásadnej referendovej kampane. Ďalšie státisíce zostali doma iba preto, lebo nechceli robiť komparz Robertovi Ficovi," skonštatoval.
Každý, kto chce umelo udržiavať "Hegerovu neústavnú vládu" pri živote, je podľa neho politický samovrah. "Ale čo je horšie, hazarduje s demokratickou budúcnosťou Slovenska. S hnevom, ktorý sa v spoločnosti kumuluje, sa neradno zahrávať," doplnil.
Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Deviate referendum v histórii samostatnej SR inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.
Zdroj: ta3.com / cas.sk / hlavnydennik.sk / InfoVojna
