Rusko sa opäť snaží otriasť jednotou a bezpečnosťou Európy, tá mu to však nesmie dovoliť, uviedol v stredu francúzsky prezident Emmanuel Macron na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum.

Koniec vojny na Ukrajine je ďaleko, no jedna vec je istá – Ukrajina nebude dobytá, povedal Macron. Podľa jeho slov musí Európska únia (EÚ) Kyjev uistiť, že bude naďalej stáť po jeho boku a musí ho naďalej efektívne podporovať tak, aby to viedlo k trvalému mieru. Pripomenul, že v stávke je veľa, pretože vojna je na hraniciach EÚ.

Uviedol tiež, že budúce mierové usporiadanie nesmie diktovať Rusko, ale Ukrajina, ktorá bola napadnutá. Mier musí rešpektovať medzinárodné právo, Ukrajina nesmie obetovať územie, zdôraznil. S mierom by zároveň mali prísť určité bezpečnostné garancie, pokračoval.

Dodal, že takzvaná špeciálna vojenská operácia Ruska sa premenila na geopolitický omyl, ktorý vyústil do vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie. Zároveň vyjadril nádej, že čoskoro do nej vstúpi aj Švédsko.

Rokovania s Vladimirom Putinom by mohli mať podľa neho prednosť pred procesom s vojnovými zločincami, ak je jedinou osobou, s ktorou môže Západ rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Vystúpenie Emmanuela Macrona na Globsecu:

Ako ďalej povedal, EÚ si od Ruska vytvorila nebezpečnú energetickú závislosť, no v priebehu niekoľkých mesiacov sa situácii dokázala prispôsobiť.

Moskva podľa francúzskeho prezidenta neočakávala, že EÚ podporí Ukrajinu humanitárne i vojensky v takom veľkom rozsahu. Zároveň si myslí, že Moskva hrá aj o čas. V niektorých krajinách totiž budú voľby a občania môžu cítiť z celej situácie únavu, vysvetlil.

Vyslovil tiež myšlienku, že európske štáty by sa nemali spoliehať na ostatných, ale mali by prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Podľa neho musia posilniť svoje vojenské kapacity tak, aby boli schopné brániť seba i svojich susedov.

Macron je rád, že súčasná americká administratíva je na strane EÚ. Tvrdí však, že Európania sa nesmú spoliehať na amerických voličov a dúfať, že to tak ostane.

Podľa Macrona Európa nesmie zabúdať na rozvojové krajiny, ktoré teraz nedostávajú dostatočnú pomoc, pretože európske štáty sa sústreďujú na Ukrajinu. Varoval, že v tejto situácii by sa mohli krajiny takzvaného globálneho juhu obrátiť na inú mocnosť.

Energetika, boj s dezinformáciami a bezpečnostná situácia

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v stredu pri tejto príležitosti privítala na Slovensku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Čaputová a Macron vyzdvihli strategické partnerstvo krajín. Na stredajšom rokovaní v Bratislave hovorili aj o energetike, boji s dezinformáciami a bezpečnostnej situácii.

Čaputová považuje návštevu francúzskeho prezidenta za dôkaz vynikajúcich vzájomných vzťahov. Macron označil Slovensko za priateľa a spojenca. V tejto súvislosti vyzdvihli viacero memoránd o spolupráci, ktoré zástupcovia Slovenska a Francúzska podpísali pri príležitosti Macronovej návštevy.

Podpísaný akčný plán strategického partnerstva na ďalšie roky podľa prezidentky vytvára predpoklady na bližšiu spoluprácu v oblasti ekonomiky, vedy, výskumu, vzdelávania či energetiky.

Energetické podniky v paláci podpísali aj memorandum o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky a vývoja čistých vodíkových technológií. "Potrebujeme posilňovať našu energetickú sebestačnosť a nezávislosť a zároveň riešiť klimatické výzvy," skonštatovala Čaputová.

Hlavy štátov podčiarkli tiež rovnaké postoje k vojne na Ukrajine. Prezidenti hovorili tiež o nadchádzajúcom samite NATO vo Vilniuse, ako ďalšom posilňovaní bezpečnosti krajín na východnom krídle Aliancie, vrátane Slovenskej republiky.

Témou rokovania bol aj boj s dezinformáciami. Čaputová poukázala, že v tejto oblasti je Slovensko veľmi zraniteľné. Macron by uvítal prehĺbenie slovensko-francúzskej spolupráce v tejto oblasti. Ako upozornil, vo Francúzsku už prijali v boji proti dezinformáciám rôzne iniciatívy.

Na novinársku otázku o budúcnosti jadrovej energetiky Čaputová skonštatovala, že v čase energetickej krízy je jadrová energia dôležitým a stabilizačným pilierom nášho energetického mixu. Zároveň však považuje za potrebné zvyšovať aj podiel energie z obnoviteľných zdrojov. V otázke jadrového paliva podľa nej Slovensko diskutuje s Francúzskom o možnej budúcej spolupráci. "Hovoríme s viacerými partnermi, ale v tomto je Francúzsko pre nás veľmi dôležitý hráč práve kvôli posilneniu diverzifikácie zdrojov," dodala.

Macron si myslí, že ambiciózne energetické ciele Európy sa nedajú dosiahnuť bez jadra. Vyzýva na technologickú neutralitu. Stratégia Francúzska podľa neho spočíva v rozvoji jadra a obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a znížení spotreby.

Viac vo videu:

V hlavnom meste Slovenskej republiky sa od 29. do 31. mája 2023 zišli predstavitelia štátov Západu, aby na 18. ročníku zjazdu Globsec svojimi plamennými vystúpeniami potvrdili odhodlanie pokračovať v podpore neonacistického banderovského režimu na Ukrajine na úkor vlastných občanov a v rámci triedneho boja vytrvať v neutíchajúcej snahe poraziť Rusko a všetkých, čo nezdieľajú ich totalitný pohľad na svet.

Od geopolitickej reality odtrhnuté politické figúrky sa prišli do Bratislavy vzájomne povzbudiť v úsilí naďalej pokračovať v presadzovaní agendy svojich bábkovodičov, napriek prebiehajúcej radikálnej geopolitickej zmene na planéte, ktorú zo všetkých síl odmietajú prijať a zmieriť sa s ňou.

Na úvod bratislavskej medzinárodnej konferencie GLOBSEC vystúpila s prejavom slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá hovorila o účinnosti protiruských sankcií, varovala pred narušením doterajšej súdružskej jednoty Západu a nezabudla verklíkovať mantru o dezinformáciách, ktoré podľa nej narúšajú európsku jednotu.

Pri tejto príležitosti pricestoval na Slovensko aj syn amerického finančného špekulanta Georgea Sorosa. Alexander Soros junior (nar. 1985) postupne preberá aktivity svojho otca v rámci jeho agendy, ktorú presadzuje sieť mimovládok Nadácia otvorenej spoločnosti a jemu spriaznení politici po celom svete.

Soros junior sa mal okrem účasti na Globsecu v pláne stretnutnúť aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, premiérom Ľudovítom Ódorom a bratislavským primátorom Matúšom Vallom.

Jeho otec v roku 2019 verejne priznal, že súčasnú prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá pred tým pôsobila v mimovládnej organizácii Via Iuris prepojenej na Sorosa, financoval. Prezidentka sa však zo všetkých síl snaží dištancovať od jeho osoby a odmieta spájať svoje meno s ním. Tvrdí, že všetko sú to konšpirácie a hoaxy.

Čaputová krátky čas pred oznámením svojej kandidatúry na post prezidenta pôsobila na predsedníckom poste v strane Progresívne Slovensko. Jej súčasným predsedom je europoslanec Michal Šimečka (nar. 1984).

Otec predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečka, publicista Martin M. Šimečka v novembri roku 2017 počas verejnej diskusie pod názvom „Otvorene o extrémizme“ priznal, že Soros pomáhal pred 30 rokmi odstrániť vládu Vladimíra Mečiara. Amerického miliardára a finančného špekulanta označil pri tejto príležitosti za svojho priateľa.

Sorosovo priznanie o podpore Čaputovej bolo zverejnené na stránkach britského denníka The Guardian začiatkom novembra roku 2019.

George Soros: ‘Brexit hurts both sides – my money was used to educate the British public’ https://t.co/41xQXURu7y

— The Guardian (@guardian) November 2, 2019

Viac v článku a videu TU.

Zdroj: hnonline.sk / info.sk / InfoVojna / YouTube