Advokáta Martina Ribára majú bezodkladne prepustiť z väzby na slobodu. Najvyššiemu súdu SR to nariadil Ústavný súd. Vyplýva to z jeho štvrtkového (13. 5.) nálezu zverejneného na webe. Martina Ribára zadržali policajti v októbri 2019 v rámci akcie Apač zameranej na členov bratislavskej skupiny takáčovcov.

Podľa Ústavného súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na slobodu a bezpečnosť. Najvyšší súd SR mu má zaplatiť aj trovy konania vo výške 687,70 eura.

Advokát Martin Ribár sa dostal do väzby po výpovedi bývalého klienta a kajúcnika v prípade skupiny takáčovcov. K jeho ústavnej sťažnosti sa pripojila aj Slovenská advokátska komora. Hovorila o podozreniach z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie. Na jeho podporu vznikla aj iniciatíva za právny štát, ktorú podpísali desiatky advokátov.

Advokáta zadržali policajti v októbri 2019 v rámci akcie Apač. Spolu vtedy zadržali 13 ľudí, ktorí mali byť členmi bratislavskej skupiny takáčovcov. Špecializovaný trestný súd ho spolu s ďalšími vzal do väzby 30. októbra 2019, väzbu mu následne predlžovali a rozhodnutia potvrdzoval aj Najvyšší súd SR.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Martina Ribára koncom apríla obžalobu z organizovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.

Ribárov obhajca: Ústavný nález je o hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci

„Je to pre nás zadosťučinenie,“ reagoval obhajca na nález Ústavného súdu. Vysvetlil, že ten nerozhodol o nevine Martina Ribára, ale o porušení jeho práv pri rozhodovaní o väzbe.

„Napádali sme to, že sme sa bránili a nikto nás nepočúval,“ doplnil Antoš. Priznal, že prepustenie svojho klienta nečakal, keďže ide o výnimočný krok.

„Dlhodobo sledujeme trend, že orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobných veciach tak, aby bol obvinený vo väzbe čo najdlhšie, a to za každú cenu,“ skonštatoval obhajca.

Pripomenul, že Ribára vzali do väzby v roku 2019, pričom v odôvodnení prvého rozhodnutia o väzbe, keď ho ŠTS vzal do väzby spolu s ďalšími obvinenými, sa ani len nespomínalo jeho meno. To považovali za úplné popretie práva na súdnu ochranu.

Ústavný súd teraz podľa neho povedal, že súdy sa musia zaoberať obranou každého obvineného osobitne. Poukázal tiež na to, že Ústavný súd potvrdil, že v prípade väzobného konania nie je jedno, ako je trestný čin kvalifikovaný, keďže od kvalifikácie sa odvíja aj dĺžka väzby. Pokračoval, že orgány činné v trestnom konaní zneužívajú tzv. nadkvalifikáciu trestného činu ako nástroj na účelové držanie osôb vo väzbe.

Ozrejmil, že ŠTS a Najvyšší súd SR podľa nálezu Ústavného súdu pochybili v tom, že tento účelový postup OČTK prehliadli a nevenovali mu vo svojich rozhodnutiach žiadnu pozornosť, hoci to obhajoba opakovane namietala.

Dosahovať spoločensky žiaduce ciele nie je podľa Antoša možné prostredníctvom inkvizičnej zásady: „účel svätí prostriedky“. Považuje to za cestu úplne mimo rámca právneho štátu, cestu k diktatúre moci, k nadvláde štátu nad občanom, hoci aj motivovanú „dobrými úmyslami“.

"O tom je tento ústavný nález. O hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci. O nastavení minimálnych štandardov, ktoré sú OČTK a väzobné súdy povinné rešpektovať vo vzťahu k právam väzobne stíhaných osôb," zhrnul Antoš.

Nejde len o individuálne zlyhanie, ale o zlyhanie systému ako celku

Na prípad kriminalízácie ich kolegu Martina Ribára upozornili advokáti listom aj protestom vlani v decembri. K jeho ústavnej sťažnosti sa pripojila aj Slovenská advokátska komora, ktorá pri tejto príležitosti poukázala na podozrenia z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie.

Advokáti žiadali prešetriť Ribárov prípad, ktorý bol podľa nich vo väzbe pre zastupovanie klienta. Za iniciatívou advokátov za právny štát stojí jeden z jeho obhajcov Matej Marhavý.

"V súčasnej dobe sme svedkami negatívnych trendov v justičnej sfére s tým, že sudcovia sú pri svojom rozhodovaní vystavovaní výraznému verejnému tlaku, ktorý má vplyv na mieru ich nezávislosti a spravodlivého rozhodovania," uvádza manifest, ktorý zároveň poukazuje aj na dehonestáciu advokátov v závažných kauzách, spochybňovania úlohy advokácie, snahy o zasahovanie do jej nezávislosti aj kriminalizáciu advokátov.

Advokáti pripomínajú, že právo na obhajobu patrí v demokratickej spoločnosti medzi základné práva a slobody jednotlivca. "V poslednej dobe sa výkon obhajoby dostáva do podoby iluzórneho a bezobsažného pojmu, dochádza k vylučovaniu konkrétnych obhajcov zo zastupovaní ich účelovým zaradením do procesného postavenia svedka, ba dokonca dochádza ku kriminalizácii, obviňovaniu a väzobnému stíhaniu advokátov pre ich výkon obhajoby v trestných konaniach," konštatuje sa v manifeste.

Previnil sa tým, že ako advokát obhajoval osoby v rámci organizovanej skupiny

Príkladom má byť aj Ribárov prípad, ktorý sa podľa advokátov “previnil” tým, že obhajoval osoby v rámci organizovanej skupiny, ktorej členovia sú obvinení zo závažných trestných činov. Tvrdia, že doteraz nebol v rámci trestného konania predložený jediný vecný dôkaz o tom, že by konal nad rozsah výkonu advokácie.

Advokáti sa domnievajú, že nejde len o individuálne zlyhanie, ale o zlyhanie systému ako celku. Ocenili postup Slovenskej advokátskej komory, ktorá sa pripojila k ústavnej sťažnosti. Komora spomína podozrenia z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadneho výkonu advokácie. Upozorňuje, že za svoju prácu je postihovaných čoraz viac advokátov. Rovnako, že advokáta nie je možné stotožňovať so skutkami obvineného.

Ribár napísal z väzby list, v ktorom hovorí o pochybnom obchode so spravodlivosťou. "Sedemnásť rokov pred väzbou som bol trestným advokátom. Vo väzbe som kvôli výkonu advokácie," píše v liste. Jeho bývalý klient podľa jeho slov začal spolupracovať s políciou, priznal sa k množstvu trestných činov a obvinil desiatky ľudí vrátane neho, pričom zostal na slobode.

"Beztrestnosť kajúcnikov či mimoriadne nízke tresty pre spolupracujúcich výmenou za ich svedectvá, usvedčujúce iných, mnohokrát nepravdivé, neúplné, výpovede po pobyte vo väzbe či pod hrozbou väzobného stíhania, sú na Slovensku pričastým fenoménom v trestných konaniach," uvádza v liste. Upozorňuje, že ak by v podmienkach väzby niekto držal väčšieho psa, odsúdia ho za týranie zvierat. Nečuduje sa tým, ktorí začnú spolupracovať. Využívanie väzby v súčasnosti označil za nátlakový prostriedok na zlomenie ľudí, priznanie a spoluprácu.

„Pokiaľ je osoba vzatá do kolúznej väzby a 9 mesiacov od zadržania nie je vypočutá a na svoj prvý výsluch musí čakať tak dlho, ide z nášho pohľadu o neľudské zaobchádzanie,“ uviedol Marhavý na decembrovom proteste pred budovou Najvyššieho súdu a pripomenul, že doktor Ribár bol do väzby vzatý za vlády expremiéra Petra Pellegriniho.

„Od roku 2007 vieme o 17 prípadoch, keď bol advokát obžalovaný z činnosti súvisiacej s poskytovaním právnych služieb a následne sa preukázalo, že nešlo o trestný čin, ale o výkon povolania a poskytovanie právnych služieb. A už vôbec nie, ak orgány činné v trestnom konaní používajú procesné inštitúty trestného konania na to, aby advokáta, ktorý poctivo vykonáva svoje povolanie, vylúčili zo zastupovania v trestnom konaní. Advokát je profesionál, ktorý zastupuje iba práva a právom chránené záujmy klienta a nie je možné jeho prácu stotožňovať s jeho klientom,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory Alexandra Donevová s tým, že nie je v poriadku, ak je advokát postihovaný za to, že vykonáva advokáciu. Dodala tiež, že nejde o ojedinelý prípad

Zdroj: tvnoviny.sk / sme.sk / InfoVojna