„Ukameňujte konečne Žilinku, zadupte § 363 Trestného poriadku do zeme, verejne rituálne spáľte Trestný poriadok a popri tom nezabudnite vrátiť svoje právnické diplomy“ odkazuje advokát JUDr. Ribár kritikom paragrafu 363, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon

08.12.2022 | 09:55
  8
Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár komentuje snahy koaličných politikov zrušiť paragraf 363 Trestného poriadku, ktorí samotní prokurátori považujú za účinný prostriedok zabezpečenia práv fyzických a právnických osôb v trestnom konaní a dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní.

Paragraf 363 nehýbe len politickou scénou. „Ukameňujte konečne Žilinku… a nezabudnite vrátiť svoje právnické diplomy,“ vyzýva predseda občianskeho združenia Za právny štát a demokraciu advokát Martin Ribár „všetkých superodborníkov“ na právo. Aj tých, čo sedia v parlamente.

Časť poslancov Národnej rady je tvrdohlavo presvedčená, že generálny prokurátor Maroš Žilinka nadužíva paragraf 363 Trestného poriadku. To je ten paragraf, ktorým vracia prípady orgánom činným v trestnom konaní a prikazuje im, aby vyšetrovali a rozhodovali v jednotlivých kauzách zákonne.

Parlamentných poslancov najmä z koalície takto zdvihlo zo stoličiek rozhodnutie námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu. Ktorý vrátil kauzu Súmrak. V nej je zo zosnovania zločineckej skupiny obvinený bývalý trojnásobný premiér Robert Fico s bývalým viacnásobným ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.

Spoluobvinení sú aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar či nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Pritom obžalobu právnika Mareka Paru, ktorý im mal v tomto pomáhať a kriminalizovať prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, zamietol sudca Špecializovaného trestného súdu. Dôvodom sú „závažné procesné chyby, najmä práva na obhajobu“.

Okolo paragrafu 363 Trestného poriadku sa točila aj debata v parlamentnom pléne, keď Žilinka tento týždeň predniesol správu o Generálnej prokuratúre. Podľa Alojza Baránika, právneho experta SaS, si Žilinka uzurpuje „právo rozhodovať o vine a nevine v rozpore s ústavou“. Vyhlásil, že terajší generálny prokurátor sa „preklamal na svoju pozíciu“.

"Tí, čo za to nesú zodpovednosť nevedeli, aký zlý bude. S výnimkou tej časti koalície, ktorá ho tam úmyselne dosadila a vyhradila si aj všetky kľúčové posty, ktoré kontrolujú, či je Slovensko právnym štátom," povedal Baránik.

Juraj Šeliga zo strany Za ľudí, o ktorom sa pri koaličných krízach uvažovalo aj ako o možnom ministrovi vnútra, Žilinkovi vyčíta, že málo komunikuje a mal „čeliť konfrontácii“, ak si je istý svojimi rozhodnutiami. V rozhovore pre portál refresher.sk dokonca generálneho prokurátora označil za „sraľa“.

Naopak, Petra Hajšelová z koaličného hnutia Sme rodina sa Žilinku zastala a pustila sa do Šeligu s tým, že komentuje „živé veci“ bez toho, aby vedel, čo je vo vyšetrovacom spise.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (predtým Za ľudí, teraz SaS) považuje právomoc generálneho prokurátora zrušiť obvinenie v štádiu pred koncom vyšetrovania za zasahovanie do trestného stíhania, ktoré speje k naťahovaniu trestných konaní. "To je štádium, kde by mal dostať priestor súd," vyhlásila.

Na spory okolo paragrafu 363 Trestného poriadku, ale aj samotného Žilinku, ktorého časť koalície zavrhuje, hoci sa podieľala na jeho zvolení do funkcie, reagovali aj krajskí prokurátori.

Vo vyhlásení, ktoré poslali do TASR, „považujú za absolútne nevhodné, aby sa politici, najmä poslanci NR SR, verejne v mediálnom priestore vyjadrovali dehonestujúcim a urážlivým spôsobom na adresu ústavného činiteľa generálneho prokurátora SR, z dôvodu nesúhlasu s jeho konaním a rozhodovaním".

Politické komentovanie rozhodnutí generálneho prokurátora bez znalosti vyšetrovacieho spisu, len na základe mediálnych informácií považujú za zavádzajúce a neobjektívne. "Tieto komentáre vzbudzujú negatívne nálady v spoločnosti, podnecujú k vulgárnym útokom na osobu generálneho prokurátora, znevažujú prokuratúru a vyvolávajú nedôveru k orgánu činnému v trestnom konaní," podotkli.

Krajskí prokurátori považujú inštitút paragrafu 363 Trestného poriadku za účinný prostriedok zabezpečenia práv fyzických a právnických osôb v trestnom konaní a dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní.

"Generálny prokurátor je povinný ho využívať s cieľom zabezpečenia dodržiavania základných zásad trestného konania, najmä zásady stíhania len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon," dodali.

Šéf občianskeho združenia Za právny štát a demokraciu Martin Ribár je vo svojich vyjadreniach ešte tvrdší. Vo verejnej výzve na sociálnej sieti píše: "Ukameňujte konečne Žilinku, zadupte §363 Trestného poriadku do zeme, verejne rituálne spáľte Trestný poriadok a popri tom nezabudnite vrátiť svoje právnické diplomy!“

Objasňuje to, čo aj krajskí prokurátori: generálny prokurátor alebo Generálna prokuratúra „musí zrušiť právoplatne rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon – to je jej zákonná povinnosť“.

Ribár, ktorý strávil vo väzbe vyše 500 dní a o nezákonnosti jeho väzobného stíhania rozhodol až Ústavný súd SR, ďalej upozorňuje, že paragraf 363 Trestného poriadku nenahrádza súdy.

„Postupom podľa §363 nikto nikoho neoslobodzuje - v každom kritizovanom rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa §363 Trestného poriadku sa nachádza výrok o tom, že sa prikazuje OČTK teda polícii a prokuratúre o veci znova konať a rozhodnúť – avšak už zákonne,“ pokračuje Ribár.

Všetkým kritikom pripomína, že zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, nie „res iudicata – prekážkou rozsúdenej veci“.

„Osobe, ktorej bolo týmto postupom zrušené obvinenie, môže byť opätovne vznesené obvinenie a následne môže byť podaná aj obžaloba na súd a môže prísť k odsúdeniu tej osoby, ktorej bolo v minulosti zrušené obvinenie cez §363 Trestného poriadku,“ vysvetľuje advokát Ribár.

Podčiarkuje, že zákonnosť trestných konaní musí byť na prvom mieste bez ohľadu na meno obvineného.

„Prosím všetkých super odborníkov na trestné právo a všetkých právnych expertov najmä z politického spektra, ASPOŇ si prečítajte Trestný poriadok – zák. č. 301/2005 Z.z. - §363 až §367 a aspoň JEDNO to rozhodnutie generálnej prokuratúry o 363. Ak aj potom budete tvrdiť tie vyššie uvedené veci, tí, ktorí máte právnické vzdelanie – vráťte svoje diplomy,“ rázne dodáva Ribár.

Ribár odkazuje kritikom Žilinku: Vráťte svoje diplomy

Prečítajte si celý status Dr. Martina Ribára:

Ukameňujte konečne Žilinku, zadupte §363 Trestného poriadku do zeme, verejne rituálne spáľte Trestný poriadok a popri tom nezabudnite vrátiť svoje právnické diplomy.

Generálny prokurátor/Generálna prokuratúra MUSÍ zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím, alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon - je to jej zákonná povinnosť.

Postupom podľa §363 Trestného poriadku nemôže generálny prokurátor nahrádzať súdy a nenahrádza súdy.

Postupom podľa §363 nikto nikoho neoslobodzuje - v každom kritizovanom rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa §363 Trestného poriadku sa nachádza výrok o tom, že sa prikazuje OČTK teda polícii a prokuratúre o veci znova konať a rozhodnúť – avšak už zákonne.

Zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní postupom podľa §363 Trestného poriadku nie je RES IUDICATA - „prekážkou rozsúdenej veci“, a osobe, ktorej bolo týmto postupom zrušené obvinenie môže byť opätovne vznesené obvinenie a následne môže byť podaná aj obžaloba na súd a môže prísť k odsúdeniu tej osoby, ktorej bolo v minulosti zrušené obvinenie cez §363 Trestného poriadku.

Zákonnosť trestných konaní musí byť na prvom mieste bez ohľadu na meno obvineného.

Prosím všetkých super odborníkov na trestné právo a všetkých právnych expertov najmä z politického spektra, ASPOŇ si prečítajte Trestný poriadok – zák. č. 301/2005 Z.z. - §363 až §367 a aspoň JEDNO to rozhodnutie GP o 363.

Ak aj potom budete tvrdiť tie vyššie uvedené veci, tí, ktorí máte právnické vzdelanie – vráťte svoje diplomy.

Autor: JUDr. Martin Ribár - advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát. Ribár bol vyšetrovateľom NAKA, ktorého spolu s Čurillom a spol. zatkla 13. septembra 2019 policajná inšpekcie, obvinený zo skutku a hrozilo mu 20 až 25 rokov, až doživotie. Vo väzbe strávil nezákonne takmer 20 mesiacov a musel ho prepustiť až Ústavný súd.

Zdroj: plus7dni.pluska.sk / Facebook Za právny štát / InfoVojna


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti