Szijjártó vyzval eurokomisiu rešpektovať rozhodnutie Súdneho dvora EÚ a okamžite zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom, ktorí dohadovali nákup vakcín proti koronavírusu v hodnote desiatok miliárd eur

14.05.2025 | 14:00
  7
Milan Uhrík (ESN/Republika) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) vyzvali šéfku EK na okamžité odstúpenie. Europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) od nej žiada, aby predstúpila pred europarlament a predložila hĺbkovú správu k prípadu. Podľa Miriam Lexmann (EPP/KDH) táto kauza neprispieva k dôvere občanov v únijné inštitúcie. „Nezverejnenie celej komunikácie, navyše v tak veľkom verejnom obstarávaní, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia platiť pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ vyhlásil medzitým výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum v Prahe Martin Vokálek.

Európska komisia musí rešpektovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a okamžite zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a Albertom Bourlom, generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer pri objednávaní vakcín proti koronavírusu. Podľa servera ATV to vyhlásil v stredu v Luxemburgu šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Podľa stredajšieho rozsudku EK pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi šéfkou EK a Bourlom.

Szijjártó na tlačovej konferencii po zasadnutí ministrov zahraničných vecí Rady Európy okrem iného povedal: „Toto je tá Ursula von der Leyenová, ktorá pravidelne vyjadruje zdrvujúce názory na stav maďarskej demokracie, transparentnosti a dodržiavania zákonov. Toto je tá Ursula von der Leyenová, o ktorej vysvitlo, že keď boli v ohrození životy miliónov Európanov, chcela si veľmi podozrivým spôsobom, ekonomicky a v každom inom ohľade pochybným spôsobom objednať vakcíny od spoločnosti Pfizer prostredníctvom textových správ,“ zdôraznil Szijjártó.

Dodal, že odteraz je predsedníčka EK poslednou osobou, od ktorej je Budapešť ochotná akceptovať akúkoľvek kritiku vnútorných záležitostí Maďarska.

„Je to víťazstvo pre transparentnosť. Prístup k informáciám o rozhodovaní je dôležité pre demokraciu - ako na európskej, tak slovenskej úrovni. Aj keď ide o SMS správy,“ vyhlásil Hojsík. Podľa vlastných slov požaduje vyvodenie zodpovednosti v zmysle zverejnenia predmetných SMS správ a novej praxe v transparentnosti na úrovni eurokomisie.

Verí, že toto rozhodnutie zlepší nielen transparentnosť EK, ale budú sa na základe neho riadiť aj vlády členských štátov EÚ. „Ako politická skupina sme požadovali transparentnosť pri nákupe vakcín od roku 2020 a zverejnenie predmetných SMS od roku 2021. Práve preto, aby verejnosť mala v celý proces, aj vo vakcíny samotné, väčšiu dôveru,“ doplnil.

 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Szijjártó Péter (@peter_szijjarto)

„Potvrdili sa všetky obavy z obrovského pochybenia predsedníčky EK, ale aj postoja Komisie ako celku. Ak nebude vyvodená žiadna zodpovednosť, Komisia stratí akékoľvek právo súdiť ktorýkoľvek členský štát vo všetkých kontextoch,“ skonštatovala Beňová. Podľa jej názoru by mala šéfka EK predstúpiť pred europarlament s hĺbkovou správou a všetkými relevantnými informáciami o jej osobných aktivitách vo vzťahu k Pfizeru. „Následne EP posúdi, či mohlo dôjsť ku korupcii a požiadať o hlasovanie o vyslovení dôvery,“ spresnila.

Uhrík označil prípad za „kolosálny škandál“ a von der Leyenovú vyzval na okamžité odstúpenie z funkcie. „Jej pôsobenie na najvyššej pozícii v EÚ diskredituje celú inštitúciu. A rovnako tak aj všetky tie európske reči o potrebe transparentnosti a dodržiavania právneho štátu. Nič z toho von der Leyenová nespĺňa,“ poznamenal Uhrík.

Kvestorka EP Lexmann tvrdí, že transparentnosť v tomto prípade podporovala od začiatku, a to aj prostredníctvom rôznych hlasovaní vyzývajúcich na sprístupnenie SMS správ v EP. „Žiaľ, utajovanie skutočností, a to najmä v takýchto citlivých otázkach, neprispieva k dôvere občanov, na čo som od začiatku aj upozorňovala. Pretože práve dôvera občanov je kľúčová pre funkčnosť demokracie," povedala  Lexmann.

Rozhodnutie súdu podľa Ondruša potvrdzuje, že celá jeho predvolebná komunikácia o tejto záležitosti nebola populistickým naháňaním politických bodov, ale na faktoch postavené obvinenia z netransparentného postupu predsedníčky EK.

„Hoci si uvedomujem veľké politické a procesné komplikácie, Ursula von der Leyenová by mala urýchlene odísť z čela EK. Viem, že to je radikálna požiadavka, ale spôsob, akým podkopáva dôveryhodnosť európskych inštitúcií, akým znehodnocuje pravidlá férového verejného obstarávania a akým preukazuje obrovský vplyv nadnárodných korporácií na politické rozhodnutia európskych orgánov si vyžaduje radikálnu nápravu v záujme posilnenia Európskej únie,“ vyhlásil.

Prípad označovaný ako „Pfizergate“ sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii eurobloku. O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii. Steviová a NYT sa obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v stredajšom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.

EÚ prezentovala svoju stratégiu na obstaranie vakcín v júni 2020. Do novembra 2021 Komisia podpísala v mene členských štátov zmluvy v hodnote 71 mld. EUR na nákup až 4,6 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID‑19.

Stredajšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie predstavuje dôležitý precedens pre celú EÚ. V rozhovore pre TASR to uviedol výkonný riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum v Prahe Martin Vokálek.

„Pandemická kríza si vyžadovala rýchle a koordinované rozhodnutia na úrovni EÚ. Členské štáty v tom čase nemali dostatočné kapacity ani nástroje na to, aby konali samostatne a efektívne. Zároveň to boli členské štáty, ktoré v oblasti zdravotníctva nedávali EK príliš veľa kompetencií, zatiaľ čo počas globálnej zdravotníckej krízy požadovali od EÚ rýchlu a koordinovanú reakciu a riešenia na európskej úrovni,“ skonštatoval Vokálek.

Priama a flexibilná komunikácia s kľúčovými partnermi môže byť podľa jeho slov najmä v čase krízy legitímna a potrebná. Podľa analytika to však neznamená, že jej obsah zostane mimo verejnej kontroly. „Nezverejnenie celej komunikácie, navyše v tak veľkom verejnom obstarávaní, je v rozpore s princípmi transparentnosti a zodpovednosti. Aj v krízovom riadení musia platiť pravidlá demokratickej zodpovednosti,“ spresnil Vokálek.

Podľa výkonného riaditeľa inštitútu tento prípad vytvára precedens pre lepšie zaobchádzanie s novými formami komunikácie v únijných inštitúciách, ktoré sa používajú aj na všetkých úrovniach riadenia štátov či miest a obcí.

Rozhodnutie SDEÚ, tlak európskej ombudsmanky, niektorých poslancov Európskeho parlamentu a snaha médií informovať verejnosť o prípade podľa neho dokazujú, že právny štát v EÚ nie je len politická fráza. Naopak, existujú dostatočné kontrolné mechanizmy, ktoré dohliadajú na dôležité kroky európskych inštitúcií a ich vedúcich predstaviteľov, dodal Vokálek.


Zdroj: hnonline.sk / topky.sk / InfoVojna

 

 

 


Zaujíma nás Váš názor:

Stretnutia s poslucháčmi 2025

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti