Špinavé majetky kajúcnikov: Vypovedajú proti kolegom a domy si stále užívajú

19.01.2021 | 16:25
  4
Mnohí z nich priznali vlastnú trestnú činnosť a príjmy z nej. No majetok im neobstavili.

Po zadržaní začali spievať, natreli vyššie šarže aj údajných komplicov a vďaka tomu putovali niektorí z nich z väzby domov. A hoci priznali veľké zárobky z nelegálnej činnosti či úplatkov, kajúcnici si ich veselo môžu užívať, akoby sa vôbec nič nestalo.

Nazýval ich zmrdi

Policajný exprezident Milan Lučanský bol vďaka kajúcnikom obvinený z prijímania úplatku. Tak údajne získal až 510-tisíc eur. Proti Lučanskému svedčil exsiskár František Böhm, zástupca šéfa tajného policajného oddelenia s názvom Útvar zvláštnych policajných činností Norbert Paksi aj Bernard Slobodník, bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA.

Lučanský vo svojej prvej a zrejme jedinej výpovedi všetky obvinenia poprel. Paksiho nazýval kvázikamarát a tvrdil, že mu to vychádza tak, že Paksi na jeho meno vyberal peniaze od Böhma.

„Preto na Böhma nikdy nedal číslo a vždy bol ako sprostredkovateľ stretnutí. Asi sa bál, že by sa ma sám Böhm možno spýtal, či som spokojný s financiami, ktoré mi poslal,“ tvrdil Lučanský. Predpokladal, že Böhm a Paksi vymysleli plán, ako na neho hodiť branie úplatkov.

Kult kajúcnikov?

Böhm vypovedá, že nelegálne zarábal vyše milióna eur mesačne, ale vďaka spolupráci s políciou ho prokurátor vytiahol z väzby na slobodu. Ako upozornili Hospodárske noviny, Böhm a jeho rodina vlastnia napríklad v obci Plavecký Štvrtok niekoľko nehnuteľností. Na časti z nich sa objavila plomba vyznačená na základe darovacej zmluvy. Čiže veľký víkendový dom, ktorý je oficiálne napísaný na jeho manželku a Böhm v ňom má doživotné užívacie právo, zrejme rýchlo komusi darovali.

Takzvaní kajúcnici, teda ľudia, ktorí páchali trestnú činnosť, priznali sa k nej a pomáhajú ju orgánom činným v trestnom konaní odhaľovať, sú bežnou súčasťou boja proti mafii takmer všade na svete. Vďaka spolupráci môžu dostať nižšie tresty či dokonca vyviaznuť bez nich. Ako však upozorňuje bratislavský sudca Peter Šamko, ich výpovede by mali byť vždy riadne preverené a podporené dôkazmi.

Ako príklad uvádza prípad prokurátora Jozefa Mamráka, o ktorom v roku 2013 vypovedal kajúcnik, že bral úplatky. Mamrák, vtedy už dôchodca, skončil v rukách polície. Aj s celým divadlom o špinavom prokurátorovi. Po dvoch mesiacoch kriminalistickí experti preverili nahrávky, ktoré kajúcnik poskytol, a zistilo sa, že na nich nebol Mamrákov hlas. Kajúcnik sa nakoniec priznal, že nič z toho nebola pravda. Mamrákovi však pošramotená povesť ostala.

„Orgány činné v trestnom konaní a súdy by pri výpovedi kajúcnika mali mať vždy na pamäti, že výpoveď kajúcnika je začiatok dokazovania a nie jeho koniec a bez náležitého preverenia tejto výpovede by na podklade neoverenej výpovede kajúcnika nemalo byť ani vznesené obvinenie,“ prízvukuje sudca Šamko.

Viac aj v článku Sudca Krajského súdu v Bratislave o kulte kajúcnika ako trende roku 2020: Prekva­pi­la ma až ná­bo­žen­ská vie­ra v prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov

Zdroj: pluska.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti