V decembri 2017 boli podané trrestné oznámenia na Iva Samsona, Františka Šebeja a Martina Glváča.
Trestné oznámenie na Iva Samsona
Trestné oznámenie na Františka Šebeja
Trestné oznámenie na Martina Glváča
V decembri 2017 a v januári 2018 zaslala Generálna prokuratúra odpovede na tieto trestné oznámenia:
Odpoveď Generálnej prokuratúry na trestné oznámenia - Samson, Glváč
Odpoveď Generálnej prokuratúry ohľadne trestného oznámenia na Františka Šebeja
Dňa 14.2.2018 bolo oznamovateľke doručené Uznesenie od vyšetrovateľa kpt. JUDr.Martina Sivka.
Dňa 16.2.2018 odoslala oznamovateľka vyšetrovateľovi a dozorujúcim prokurátorom sťažnosť voči tomuto Uzneseniu:
Judita Laššáková
Ministerstvo vnútra SR
Prezídium Policajného zboru
Národná kriminálna agentúra
Národná protiteroristická jednotka, expozitúra Bratislava
Pribinova 2
812 72 Bratislava
(kpt. JUDr. Martin Sivko, vyšetrovateľ PZ)
Vec: Sťažnosť vo veci ČVS: PPZ-5/NKA-PT-BA-2018 zo 7. februára 2018
Citované uznesenie (ďalej len Uznesenie) mi ako oznamovateľke bolo doručené 14. februára 2018. Týmto Uznesením vyšetrovateľ kpt. JUDr. Martin Sivko (ďalej len Vyšetrovateľ)
odmietol trestné oznámenia
v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.
Sťažnosť opieram o § 230 ods. 1, 2 Tr. por.
Generálnej prokuratúre SR som podala trestné oznámenie na Františka Šebeja 6. decembra 2017, na Martina Glváča a Iva Samsona 19. decembra 2017, ktoré boli odovzdané na Prezídium PZ podľa § 198 ods. 1 Tr. por.
Nie je v súlade s Trestným poriadkom, že vyšetrovateľ odmietol jedným uznesením všetky tri trestné oznámenia, keď sa tieto trestné oznámenia zjavne týkali troch osôb a troch samostatných skutkov spáchaných v roku 2011 a 2015, spolu nesúvisiacich.
Ani z odôvodnenia Uznesenia nie je zrejmé na základe akého postupu Vyšetrovateľ spojil tri samostatné trestné konania do jedného, lebo ustanovenie § 18 ods. 1 Tr. por., ktoré by prichádzalo na aplikáciu v tomto prípade do úvahy per analogiam predpokladá to, že o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
Ani jedna z dvoch alternatív ods. 1 § 18 Tr. por. na spojenie troch separátnych trestných oznámení do spoločného konania v danej veci, nebola naplnená. Toto ustanovenie nepredpokladá ani cez extenzívnu logickú, systematickú, resp. gramatickú interpretáciu ako spoločného menovateľa na spojenie trestných veci do spoločného konania osobu trestného oznamovateľa.
Podľa mojich skúseností sa toto na území Slovenska v histórii trestnej justície stalo pravdepodobne prvý krát.
Vyšetrovateľ pochybil a konal zmätočne aj tým, že uviedol:
„Oznamovateľka vo svojom trestnom oznámení oznamuje skutočnosti nasvedčujúce tomu, že prišlo k možnému spáchaniu rasovo motivovaného trestného činu zo strany Františka Šebeja, Martina Glváča a Iva Samsona.“,
Takéto slovné spojenie (vyznačené hrubým písmom) ani v jednom trestnom oznámení nebolo vyjadrené. Citácia Vyšetrovateľa je aj z jazykového výkladu nepochopiteľná, lebo uviedol „Vo svojom trestnom oznámení“, a mal použiť množné číslo.
Vyšetrovateľ na strane 4 konštatuje:
„...bolo zistené, že išlo len o akési „teoretizovanie“, vyjadrovanie svojich myšlienok a popisovanie udalostí ....“.
Následne:
„Diskutujúci František Šebej síce žiadnym spôsobom v relácií neospravedlňuje mučenie osôb a zároveň určitým spôsobom nespochybňuje jeho význam pri vymožení si priznania alebo informácií od teroristov, avšak z obsahu týchto výrokov, resp. informácii, ktoré odzneli v diskusnej relácii z úst Františka Šebeja, možno konštatovať, že jeho úmysel nespočíval v určitom konaní (podporovaní, propagácií), ktorým by sa poskytovalo propagácií, podpore, resp. obhajovaniu mučenia osôb alebo jej šíriteľom možnosť šírenia, ako aj možnosť získavania prívržencov, resp. nerobia tak so zámerom vyvolať pre akékoľvek mučenie určité pozitívne emócie.“
Toto vyjadrenie Vyšetrovateľa je neakceptovateľné, nakoľko obsahom formálnym znakom aktuálnej skutkovej podstaty je aj zľahčovanie, ku ktorému sa Vyšetrovateľ zrejme zámerne nevyjadril.
K ospravedlneniu nesporne došlo, lebo zo syntaktickej roviny - parataktická odporovacia spojka „ale“ („...ale viedlo to k nejakému výsledku...“) sa takáto slovná formulácia v hovorovej reči používa ako dôvod obhajoby skutku a tiež preto nedošlo zo strany Františka Šebeja k ráznemu odsúdeniu týchto skutkov, treba to považovať za konkludentné schvaľovanie s týmito neľudskými praktikami. V rámcovom rozhodnutí 2008/913/SVV o rasizme a xenofóbii, ktoré aj Vyšetrovateľ v Uznesení spomína na strane 8, je obsiahnutý spoločný trestnoprávny prístup EÚ k určitým formám rasizmu a xenofóbie, konkrétne pokiaľ ide o rasistické a xenofóbne prejavy nenávisti (v anglickom jazyku známe ako hate speech) a trestné činy páchané z nenávisti (v anglickom jazyku známe ako hate crime). V zmysle tohto rámcového rozhodnutia za trestné činy súvisiace s rasizmom a xenofóbiou sú považované nasledujúce úmyselné skutky (čl. 1 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV):
verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného, alebo etnického pôvodu;
spáchanie vyššie uvedeného skutku prostredníctvom verejného rozširovania alebo distribúcie písomností, obrázkov alebo iných materiálov;
verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov genocídu, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu, ak sú tieto skutky vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť voči takejto skupine alebo členovi takejto skupiny;
verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov proti mieru, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti (tak, ako sú vnímané v Charte Medzinárodného vojenského tribunálu) voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu, ak sú tieto skutky vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť voči takejto skupine alebo členovi takejto skupiny.
Vyšetrovateľ tiež uvádza, že
„...Vyjadrenia Františka Šebeja, a takisto aj ostatných diskutujúcich nie sú zavádzajúce, zamlčujúce určité fakty, naopak vychádzajú z verejne známych skutočnosti“,
ale ako aj sám konštatuje na strane 5 Uznesenia:
„Najprv Bushova vláda vyhlasovala, že zajatci nepatria do jurisdikcie americkej justície, a že sa na nich nevzťahujú Ženevské konvencie. Postoj ich prinútilo zmeniť rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu v roku 2006, odkedy je kruté zaobchádzanie so zajatcami zakázané.“,
čo vytvára dôvodné podozrenie, že predmetná diskusia a v nej František Šebej ospravedlňuje (ako som uviedla vyššie) skutky, ktoré samotné Spojené štáty Americké a ich Najvyšší súd odsúdili a ospravedlnili sa za ne.
Bez najmenších pochybností to vytvára minimálne priestor na to, prečo obhajovať a ospravedlňovať niečo, začo už samotný „aktér“ neľudských činov prevzal zodpovednosť.
Vyšetrovateľ na strana 4 uzatvára:
„... a počas celého priebehu diskusie nie je badať u diskutujúcich akékoľvek negatívne emócie.“
Treba upozorniť, že hosť Rado Geist s vyjadrením Františka Šebeja nesúhlasil a mal opačný názor, keď povedal, že je to neľudské a neamerické.
Vyšetrovateľ použil určité výsledky relevantných, ale nekonkretizovaných štúdií, keďže sa v Uznesení odvoláva na to, že
„... v relácii tiež neodzneli žiadne burcujúce slová, ktoré by boli schopné vyvolať určitú náladu u divákov...“
Takýchto vyjadrení je v Uznesení niekoľko.
Na strane 10 Vyšetrovateľ považoval za
„... nutné uviesť aj to, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity).“
Je nevyhnutné v tejto spojitosti pripomenúť, že trestné právo má okrem represívnej aj ďalšie tri funkcie, pričom jednou z nich je aj preventívna.
Vyšetrovateľ poukazuje na strane 5 na nasledujúce skutočnosti: „...po teroristických útokoch na Spojené štáty začali Američania základňu Guantánamo ako väzenie pre teroristov využívať od januára 2002. V nej sústredili bez akéhokoľvek obvinenia podozrivých z terorizmu, pričom väčšina zo stoviek väzňov podozrivých z teroristických akcií, či z príslušnosti k hnutiu Taliban alebo k al-Káide nebola nikdy obvinená a roky nemali prístup ani k právnikom. ... Guantánamo sa stalo symbolom neúcty k základným ľudským právam ....“
Záverom zdôrazňujem, že zverstvá, ktorých sa dopúšťali nacisti počas druhej svetovej vojny, odsúdila samotná vláda SRN a v osobe Angely Merkelovej niekoľkokrát v priebehu rokov opakuje, že na toto sa nesmie zabúdať a dodáva: „My Nemci musíme a chceme niesť úplnú zodpovednosť za našu históriu.“ V demokratickej spoločnosti, kde platí univerzalita ľudských práv, ktoré je štát povinný garantovať, takéto činy nemajú miesto. Práve takéto tendencie môžeme vidieť u ľudí, diskutérov, ktorí ospravedlňujú nacistické Nemecko a rozkvet jeho ekonomiky vykúpený pošliapávaním práv iných a rovnaké tendencie sú vyčítané aj extrémistom pri obhajovaní vojnového Slovenského štátu. Ak nie je mysliteľná debata o tom, či Slovenský štát v rokoch 1939 až 1944 bol dobrý alebo zlý, lebo sa nezastal všetkých svojich občanov a pošliapal ich ľudské práva, pre dobro pomyselnej väčšiny, tak nie je mysliteľná ani diskusia alebo zľahčovanie mučenia ako praktiky získavania informácií, ktorými vypočúvaná osoba ani nemusí disponovať. Ani jeden národ na svete si nemôže dovoliť stavať svoje šťastie a ekonomické úspechy na šliapaní po ľudských právach iných, a zásadne sa nesmie riadiť heslom „účel svätí prostriedky!“ (výrok Martina Glváča).
Rovnako, ako je neprípustná debata o holokauste. Václav Havel, ktorý bol prezidentom Československa, a teda aj nás Slovákov, do rozdelenia spoločného štátu, nám zanechal odkaz humanizmu. Chcel po nás aktivitu a spoluzodpovednosť za stav spoločnosti. Pripomínal nám humanistické tradície a zdôrazňoval, že historicky patríme do demokratického sveta. Nevyčítal väčšine, že sa mlčky prizerala komunistickej totalite, ale viac sa snažil o to, aby sa to už neopakovalo, takže sa pokúšal definovať a chrániť univerzálne pravidlá, na ktorých stojí demokracia. V jednom z jeho najhodnotnejších prejavov (v Aachene v roku 1996, čo uznávam, už nebol v tom čase prezidentom Slovákov) odznelo toto:
„Ak zavčasu nevybudujú vnútornú štruktúru Európy ako jedinej politickej entity demokrati, začnú ju budovať iný a demokratom potom zostanú oči iba pre plač. Démoni, ktorí tak neblaho poznamenali doterajšie európske dejiny – a najhoršie v 20. storočí! -, čakajú na svoju chvíľu.“
Pamätajúc na jeho slová, historický kontext a hlavne na výskumy (napr. Advisory Commitee on the Framework Convention for the Protection of National Minorities, 2014) a v neposlednom rade aj výsledky demokratických volieb v Európe, ktoré ukazujú nárast extrémistických síl a krajne pravicových strán, je nemysliteľné tolerovať vyjadrenia kohokoľvek ohľadom zľahčovania univerzality ľudských práv.
Navrhujem napadnuté uznesenie zrušiť primárne už pre jeho procesnú zmätočnosť a na podklade vyjadrených dôvodov i s vydaním záväzného pokynu na začatie trestného stíhania vo veci vo všetkých trestných veciach separátne a zároveň podrobiť vyšetrovateľom "nekonkretizované prieskumy" znaleckému skúmaniu.
Bratislava, 16. február 2018
Na vedomie: JUDr. Tomáš Honz, JUDr. Bohdan Čeľovský
Rozhovor s oznamovateľkou si môžete vypočuť TU.
Z vyššie uvedeného by si občan mohol vytvoriť názor, že na Slovensku je chránená sloboda prejavu. Možno ... občan naivný...
Pre dokreslenie "rovnosti" na Slovensku si prečítajte ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY (za názor). Odsúdený - Marek Baláž.
Potvrdenie o odoslaní sťažnosti:
