Vo väzbe sa nelieči. Aspoň v tej slovenskej. „Očista“ je predsa dôležitejšia. Ako dodržiavanie ľudských práv. Či Dohovoru, ktorým sme viazaní. K tomu všetkému treba pripočítať fakt, že vo väzbe je človek pred zákonom NEVINNÝ. Keďže ide o čas, kedy ešte nebol právoplatne odsúdený za akúkoľvek trestnú činnosť. O prípade notára z Košíc, ktorý strávil vo väzbe mesiace a to podľa rozhodnutia ÚS SR NEZÁKONNE, sme vás informovali v dvoch rozhovoroch, v ktorých prehovorili jeho rodičia. Ktorí, okrem iného, boli aj svedkami synovho zatýkania.
Rozhodnutie
Dňa 23. mája 2023 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) oznámil sťažovateľovi - košickému notárovi Vojtěchovi Kavečanskému, že k jeho sťažnosti sa má najneskôr do 20. septembra 2023 vyjadriť slovenská vláda. Sťažnosť sa týka podmienok väzby v Ústave na výkon väzby Košice.
Sťažovateľ pred ESĽP namieta porušenie článkov 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) samostatne, ako aj v spojení s článkom 14 Dohovoru.
Podmienky väzby
Sťažovateľ, ktorý trpel post-traumatickou stresovou poruchou bol vo väzbe od 4. augusta 2021 do 27. mája. 2022. Podľa sťažovateľa boli podmienky väzby neprimerané.
Pokiaľ ide o veľkosť cely, osvetlenie, čerstvý vzduch, prechádzky (bol v cele 23 hodín denne), lekársku starostlivosť, spánkovú depriváciu a osobnú hygienu – čo malo negatívny vplyv na jeho zdravotný stav.
Vo väzbe sa nelieči
Navyše vo väzbe nepokračovala liečba jeho post-traumatickej stresovej poruchy. Návštevy externého lekára sa vykonávali za prítomnosti príslušníka väzenskej stráže a sťažovateľ bol počas nich spútaný na rukách a nohách.
Obmedzené kontakty
Sťažovateľove kontakty s členmi jeho rodiny boli obmedzené – v priemere každých 33 dní mu boli povolené nekontaktné návštevy a prvá kontaktná návšteva mu bola povolená až po ôsmych mesiacoch od pozbavenia jeho osobnej slobody.
Sťažovateľ namietal aj diskrimináciu z dôvodu, že osoby vo väzbe majú horšie podmienky ako osoby vo výkone trestu.
Otázky na našich „demokratov“
ESĽP stranám (vláde SR a sťažovateľovi) kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky väzby – osobitne počet väzňov umiestnených v rovnakej cele, jej sanitárne podmienky a nemožnosť tráviť čas na čerstvom vzduchu – predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie.
Ďalej, či vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľa orgány adekvátne splnili svoju povinnosť zabezpečiť zdravie a blaho väzňa. Poskytnúc mu potrebnú lekársku starostlivosť, ako to vyžaduje článok 3 Dohovoru.
ESĽP kladie aj otázku, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život. Vzhľadom na obmedzenia aplikované počas jeho stretnutí s rodinou.
Osobitne, či boli tieto obmedzenia zákonné, sledovali legitímny cieľ a boli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
ESĽP bude musieť vláda SR zodpovedať aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný v rozpore s článkom 14 Dohovoru v spojení s článkom 3 a 8 Dohovoru.
Potemkinova dedina
Nuž, len pred pár dňami rozprával pán Heger pre Hospodárske noviny, ako „na Slovensku on a Matovič naštartovali spravodlivosť.“ Len akosi zabudol uviesť, že existuje 21 právoplatných rozhodnutí Ústavného súdu SR o nezákonných väzbách.
Počas „vykonávania očisty apolitickou políciou.“ Podotknúť treba i to, že pani prezidentka, „strážkyňa demokracie a právneho štátu,“ verejne vystúpila na obranu istých vyšetrovateľov. Nikdy sa však nevyjadrila k nezákonnosti väzieb.
Ani neapelovala na to, aby sa zmenili podmienky vo výkone väzby. Ani na to, aby sa popri „očiste“ dodržiaval nielen Dohovor, ale i naše trestné právo a ústava SR.
Sťažnosť advokáta Ribára
Dňa 23. mája 2023 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) oznámil aj sťažovateľovi advokátovi JUDr. Martinovi Ribárovi, že k jeho sťažnosti sa má najneskôr do 20. septembra 2023 vyjadriť slovenská vláda.
Sťažnosť sa týka podmienok väzby v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica vrátane možností kontaktu s rodinou. Sťažovateľ sa sťažuje, že od 30. októbra 2019 do 14. mája 2021 bol držaný vo väzbe za neadekvátnych podmienok pokiaľ ide o veľkosť cely, osvetlenie, čerstvý vzduch, spánkovú depriváciu, aktivity mimo celu (bol v cele 23 hodín denne) a osobnú hygienu. Navyše, sťažovateľove kontakty s rodinou vo forme návštev a telefonických hovorov boli obmedzené a neboli vôbec povolené počas jedenástich a pätnástich mesiacov po pozbavení jeho osobnej slobody.
Sťažovateľ pred ESĽP ďalej tvrdí, že podmienky osôb vo väzbe sú hrošie ako podmienky osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Namieta porušenie článkov 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) samostatne, ako aj v spojení s článkom 14 Dohovoru.
ESĽP bude v súvislosti s touto sťažnosťou skúmať, či vzhľadom na aplikovateľnú legislatívu a prax vyčerpal sťažovateľ vnútroštátne prostriedky nápravy, a v tomto ohľade poukazuje na rozsudok Maslák v. Slovensko, konkrétne jeho odseky 161 a 169. ESĽP v nich uviedol, že v rozsahu, v akom obmedzenia vlastné osobitnému väzenskému režimu patria do sféry osobných práv, a teda majú občianskoprávny charakter, spadajú do pôsobnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje, inter alia, právo na prístup k súdu.
Na dlhodobé nerešpektovanie práv osôb vo väzbe a ignorovanie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučenia, opakovane poukazuje bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP v súčasnosti advokátka Marica Pirošíková.
Zdroj: ereport.sk / InfoVojna
