Západné sankcie voči Rusku sú tou najpomýlenejšou a najkontraproduktívnejšou politikou v nedávnej medzinárodnej histórii. Vojenská pomoc pre Ukrajinu je opodstatnená, no ekonomická vojna sa ukázala byť voči režimu v Moskve neúčinná. Škody spôsobuje akurát tak všetkým naokolo, píše The Guardian.
Ceny energií vo svete závratne stúpajú, inflácia prudko rastie, v dodávateľských reťazcoch vládne chaos a milióny ľudí vo svete trápi nedostatok ropy, obilia a hnojiva. Aj napriek tomu sa barbarstvo ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho kontrola nad ruským obyvateľstvom zhoršujú.
Putin si zo sankcií nič nerobí
Pravdou je, že sankcie sú pozvánkou na odvetu. Ak bude Putin chcieť, tak môže Európu pokojne nechať túto zimu zamrznúť. Dodávky plynu cez plynovod Nord Stream 1 už okresal o 80 percent a britským domácnostiam teraz hrozí, že sa im účty za plyn až trojnásobne zvýšia.
Jedinou stranou, ktorá má z tohto všetkého osoh, je Rusko. Jeho vývozy energie do Ázie prudko stúpli a do pokladnice priniesli nevídané sumy peňazí.
Rubeľ sa tento rok stal jednou z najsilnejších svetových mien, od januára posilnil o takmer 50 percent. Zahraničné aktíva Moskvy boli zmrazené a ruskí oligarchovia boli nútení preparkovať svoje jachty. Aj napriek tomu sa nezdá, že by to Putina trápilo, pretože o voličov sa báť nemusí.
Fungujú skôr opačne
Platí domnienka, že ak embargá bolia, tak fungujú. Keďže ľudí nezabíjajú priamo, sú akousi prijateľnou formou agresie. Väčšinou sú cielené na malé, slabé štáty, ktoré sa rýchlo vytratia z titulných strán novín, a preto sú skôr symbolom „dobrého pocitu“.
Americký historik Nicholas Mulder zaoberajúci sa štúdiom hospodárskych dejín poukázal na skutočnosť, že viac než 30 sankčných „vojen“ za posledných 50 rokov malo minimálny či opačný účinok.
Sankcie majú podľa denníka zastrašiť ľudí na toľko, aby začali na svojich lídrov dávať pozor a dostali ich pod kontrolu. Od Kuby po Kóreu, Mjanmarsko, Irán či Venezuelu došlo k prehĺbeniu autokratických režimov, posilneniu elít a zničeniu slobôd.
Zdá sa, že aj v prípade najslabších obetí prinášajú sankcie so sebou stabilitu a sebestačnosť. Takmer všetky najstaršie diktátorstvá sveta mali zo západných sankcií prospech.
Obeťou je agresor
Západ a jeho obyvatelia zatiaľ upadajú do recesie. Vládnuce vrstvy sa otriasajú v základoch a Britániou, Francúzskom, Talianskom a Spojenými štátmi sa začala šíriť neistota. Nemecko a Maďarsko nemajú ďaleko od toho, aby začali tancovať tak, ako Putin píska.
Náklady na život rastú všade vo svete, no aj napriek tomu sa nikto neopováži spochybňovať sankcie či hovoriť o ich zlyhaní. Podľa denníka by sa to totiž rovnalo odsúdeniu za proruské názory.
Západ sa nechal zviesť iróniou agresie, podľa ktorej je jedinou viditeľnou obeťou práve agresor. Možno by sa mal Západ predsa len držať vojny, uzatvára The Guardian.
Zdroj: trend.sk
