Ruské jadrové zbrane v Bielorusku zničia jeden z hlavných mýtov na Západe, že angažovanie sa USA a EÚ v konflikte na Ukrajine nepredstavuje bezpečnostné riziko pre celý svet. Rakety Iskander s jadrovými hlavicami nedokážu moderné systémy protivzdušnej obrany zachytiť. Bezpečnostná hrozba pre Európu v podobe rozmiestnenia nukleárnych zbraní USA trvá už od čias studenej vojny

28.03.2023 | 17:50
  6
„Rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku je signálom z Moskvy do Spojených štátov a EÚ, že vytvorenie protiruských zástupných síl z Kyjeva, napumpovanie Ukrajiny zbraňami, rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti vo východnej Európe zvýši riziko priameho stretu medzi Ruskom a NATO, zdĺhavej konfrontácie a pretekov v zbrojení,“ vysvetlil Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie.

“Poľsko bude teraz oveľa obozretnejšie pri rozhodovaní o koncentrácii síl v blízkosti hraníc s Bieloruskom.” Týmito slovami si odborníci vysvetľujú senzačné vyhlásenie Vladimíra Putina o jeho pripravenosti rozmiestniť ruské jadrové zbrane v Bielorusku. Reakcia Európy je paradoxná: EÚ z nejakého dôvodu nemá obavy z amerických jadrových zbraní na svojom území.
 
Moskva a Minsk sa dohodli na umiestnení taktických jadrových zbraní (TNW) na území Bieloruska, uviedol ruský prezident Vladimir Putin.

„Už sme pomohli Bielorusom – prezbrojili sme lietadlá, 10 lietadiel je pripravených na použitie jadrových zbraní, odovzdali sme Iskander. Od 3. apríla začneme s výcvikom posádok a budovaním skladu jadrových zbraní. Naše taktické jadrové zbrane neprenášame do Bieloruska, ale rozmiestnime ich rakety a vycvičíme armádu, rovnako ako Spojené štáty americké v Európe,“ povedal v rozhovore pre televízny kanál Rossija 24.
 
Putin poznamenal , že zbrane budú rozmiestnené bez porušenia príslušných medzinárodných záväzkov. Dôvodom takéhoto kroku bolo podľa prezidenta oznámenie Spojeného kráľovstva o dodávkach munície na Ukrajinu s ochudobneným uránom.
 
Hlava štátu spomenula, že Bielorusko už dlho žiadalo o umiestnenie ruských jadrových zbraní na svojom území. Dodal, že Moskva robí to, čo už desaťročia robia Spojené štáty. „Majú spojencov v určitých krajinách a pripravujú nosiče a cvičia ich posádky,“ cituje RIA Novosti Putina .
 
Spojené štáty už na rozhodnutie Moskvy zareagovali, uvádza agentúra Reuters . “Nevidíme žiadny dôvod na úpravu našej vlastnej strategickej jadrovej pozície, ani žiadny náznak toho, že Rusko sa pripravuje použiť jadrové zbrane,” povedal vysoký predstaviteľ americkej prezidentskej administratívy.

To, čo sa deje, vyvolalo v Kyjeve kritiku. „Kremeľ vzal Bielorusko ako jadrového rukojemníka,“ povedal Alexej Danilov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny. Ukrajina v tejto súvislosti vyzvala na zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN.
 
NATO označilo toto rozhodnutie Moskvy za „nebezpečné a nezodpovedné“. Bulharská viceprezidentka Iliyana Jotova vyzvala na naliehavé rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou a uviedla, že situácia sa stáva “stále nebezpečnejšou a desivejšou”.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí označilo kroky Ruska za “ďalší pokus o jadrové zastrašovanie”, píše Welt .
 
Pre TNW v Bielorusku budú pravdepodobne dokončené útočné lietadlá Su-25 a modernizované budú aj stíhačky MiG-29. Môžeme hovoriť aj o generálnej oprave malého počtu frontových bombardérov Su-24M, ktoré boli na konci ZSSR hlavným nosičom leteckých taktických jadrových zbraní.
 
Okrem toho Vladimír Putin spomenul komplexy Iskander. Rakety tohto komplexu môžu byť vybavené aj jadrovými hlavicami. Dosah rakiet Iskander je stovky kilometrov a moderné systémy protivzdušnej obrany tieto rakety nedokážu zachytiť.
 
Rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku bude znamenať eskaláciu a ohrozenie európskej bezpečnosti, uviedol vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Zaujímavé je, že prítomnosť amerických jadrových zbraní v Európe nevníma ako eskaláciu.
 
Táto prítomnosť je všeobecne známa. V Európe je už od studenej vojny. Najmä v roku 2019 výbor Parlamentného zhromaždenia členských krajín NATO zverejnil správu, ktorá informovala o tom, kde Spojené štáty rozmiestňujú svoje jadrové bomby B61. Na leteckej základni Büchel pri meste Cochem (Nemecko) je umiestnených 20 bômb, zodpovedá za to 702. letka amerického letectva.
 
Ďalších 22 bômb sa nachádza na základni Klein Brogel, kde je dislokované 10. krídlo taktického letectva belgických vzdušných síl. 20 bômb – na základni Volkel v Holandsku. 35 bômb je umiestnených na severovýchode Talianska, 50 kilometrov západne od mesta Udine. Taliansko má aj ďalší sklad jadrových zbraní – 40 bômb sa nachádza na základni Gedi Torre na severe krajiny, 15 kilometrov od Brescie.
 
Napokon najvýchodnejšou základňou veliteľstva vzdušných síl USA v Európe je Incirlik, kde je dislokované 39. letecké krídlo vzdušných síl USA, 10. letecké krídlo, 2. veliteľstvo tureckého letectva. Na základni je uložených 50 atómových bômb, uvádza Military Review .
 
Ale po rozpade ZSSR Rusko stiahlo všetky jadrové zbrane z bývalých sovietskych republík. Významný arzenál sa nachádzal na Ukrajine, v Kazachstane vrátane Bieloruska. V skutočnosti sa situácia do istej miery vracia k tomu, čo bolo v časoch Sovietskeho zväzu – Spojené štáty napokon svoje jadrové zbrane z Európy nikdy nestiahli.
 
„Z vojenského hľadiska nemá rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku žiadny veľký význam. Všetky krajiny sa snažia lokalizovať jadrové zbrane ďaleko od hraníc, aby neboli rýchlo zničené počas potenciálneho rozsiahleho vojenského konfliktu,“ povedal Alexej Arbatov, akademik Ruskej akadémie vied.
 
„Spojené štáty majú veľa príležitostí umiestniť taktické jadrové zbrane bližšie k Rusku – v Poľsku, pobaltských štátoch, Rumunsku, Bulharsku. Ale nerobia to, aby zbrane neohrozili. Navyše, z vojenského hľadiska rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na území spojenca neznamená pripravenosť ich použiť,“ upozornil odborník.
 
„Rusko ani Spojené štáty nemajú právo previesť jadrové zbrane do iných krajín, čo zakazujú články 1 a 2 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,“ pripomenul účastník rozhovoru. – TNW v Bielorusku bude k dispozícii jadrovo-technickým jednotkám 12. hlavného riaditeľstva MO RF. Ide o samostatnú zložku armády, ktorá môže preniesť taktické jadrové zbrane na jednotky iba na príkaz najvyššieho veliteľa ozbrojených síl Ruskej federácie, teda prezidenta. A táto administratíva je podriadená iba jemu, priamo.
 
Bieloruský prezident skutočne hovoril o svojej túžbe mať ruské jadrové zbrane na území svojej krajiny. „Ponúknem Putinovi, aby Bielorusku vrátil jadrové zbrane,“ povedal bieloruský vodca v roku 2021. Aký je jeho motív?

„Prečo to Lukašenko potrebuje? To potvrdzuje silu únie medzi Minskom a Moskvou. Teraz bezpečnosť Bieloruska nezabezpečujú len univerzálne sily, ale aj jadrové zbrane. Navyše to zvyšuje politickú váhu bieloruského lídra na medzinárodnej scéne, predovšetkým v Európe,“ uzavrel Arbatov.
 
Pre Rusko má však to, čo sa deje, jasný politický význam. „Rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku je signálom z Moskvy do Spojených štátov a EÚ, že vytvorenie protiruských zástupných síl z Kyjeva, napumpovanie Ukrajiny zbraňami, rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti vo východnej Európe zvýši riziko priameho stretu medzi Ruskom a NATO, zdĺhavej konfrontácie a pretekov v zbrojení,“ vysvetlil Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra pre komplexné európske a medzinárodné štúdie.

„USA a EÚ sa snažia presvedčiť seba i celý svet, že ich politika na Ukrajine nevedie k nárastu strategických rizík. Rusko má záujem tento mýtus zničiť. Moskva preto podniká také kroky ako je pozastavenie účasti na Zmluve o obmedzení strategických útočných zbraní a rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v susednom štáte,“ vysvetlil.
 
„Extrémne dôležitou úlohou Ruska je vzbudiť strach v elitách USA a EÚ zo skutočnej vojny v plnom rozsahu, ak chcete tretej svetovej vojny. Strach, ktorý bol prítomný na Západe počas studenej vojny. To je jediné, čo môže teraz situáciu stabilizovať. Keď Európa a Spojené štáty začnú hovoriť o krytoch proti bombám a podomácky vyrobených gázových obväzoch, ich úrady začnú smerovať k deeskalácii a dialógu s Moskvou,“ vysvetlil expert.

„Pre Minsk ide o zvýšenie odstrašenia od potenciálneho konfliktu zo strany európskych krajín. To isté Poľsko bude teraz oveľa obozretnejšie pri rozhodovaní o koncentrácii síl pri hraniciach s Bieloruskom,“ uzavrel analytik.

Autor: Rafael Fachrutdinov

Zdroj: armadnymagazin.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti