Rómsky vedec Čekan je zhrozený z masívneho odporu Slovákov proti očkovaniu a nevídaných protestov pred domami propagátorov vakcín. Priznal však, že pri juhoafrickej variante koronavírusu, ktorá je horšia ako delta, sa nič závažné nestalo

18.07.2021 | 14:15
  64
Očkovanie nie je 100 %, má v sebe veľmi raritné riziká o ktorých treba hovoriť, tvrdí v rozhovore pre Plus JEDEN DEŇ Pavol Čekan.

Vyznamenaný vedec Pavol Čekan (42) je zakladateľom biotechnologickej spoločnosti Multiplex DX, ktorá vyrába aj nové LAMP testy. V rozhovore pre Plus JEDEN DEŇ hovorí, že podľa neho by testovanie malo byť zadarmo, očkovanie dobrovoľné a dúfa, že štát sa z prvej a druhej vlny pandémie poučil. Okrem toho odporúča zaradiť do krízovej komunikácie aj psychológov a sociológov.

V rozhovore sa dočítate:

• čo si myslí o platenom testovaní 
• ako vníma otázku povinného očkovania
• čo štátu odporúča v možnej tretej vlne
• ako vníma útoky na vedcov a lekárov 
• prečo sa vakcíny vyrobili tak rýchlo

Prichádzajú často útoky na vedcov? Aktuálne ľudia protestujú pred domami lekárov.

- Tak si treba  uvedomiť, že odborníci sú súkromné osoby, nie verejné a niečo také by sa nemalo diať.

Takže vás to neodradilo a budete sa angažovať v ďalšej vlne opäť?

- Angažovanie sa v ďalšej vlne nie je o tom, že my odborníci chceme niečo zlé, práve naopak. Angažovanie sa v tretej vlne znamená, že naozaj chceme pomáhať, chceme to najlepšie pre ľudí a pre spoločnosť, ale aj vo všeobecnosti.

Vy ste muzikant. Nechceli ste sa radšej živiť muzikou? Neprehodnocujete svoju profesiu?

Viete čo, nie. Vôbec neuvažujem ani o zmene môjho prístupu k pandémii alebo o mojej práci, pokiaľ sa táto pandémia neskončí. Ked sa skončí, potom môžeme prehodnocovať.

A ako vnímate pandémiu na Slovensku? Zvládli sme ju, nezvládli sme ju? Poprípade predikcie do budúcnosti?

- Mohli sme ju zvládnuť lepšie, pretože tie čísla hovoria svoje. Ale treba priznať, že o koronavíruse a vôbec o zvládaní pandémie sme nemohli toho veľa vedieť.

Ste zakladateľom biotechnologickej spoločnosti MultiplexDX, ktorá vyvíja PCR a LAMP testy. Viete nám niečo bližšie o týchto testoch povedať? Ako fungujú, či sú presnejšie ako antigénové, čo s nimi Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zamýšľa - akú máte spoluprácu?

- Čo sa týka LAMP testov, tak tie sú oveľa citlivejšie ako antigénové testy, ale nie až tak ako PCR, v podstate majú 100 % záchyt pod CT hodnotu 34, čo znamená, že sú okolo 95 % rovnako citlivé ako PCR testy. Výhodu oproti PCR majú, že sú rýchlejšie, to znamená, že vyhodnotenie výsledku je do 90 minút aj kratšie, a zároveň nevyžadujú takú sofistikovanú infraštruktúru ako pri PCR testoch. Viete vytvoriť pri LAMP testovaní mobilnú testovaciu jednotku. My spolupracujeme s MZ SR zatiaľ veľmi neformálne, je to vec diskusie a nechcem ani veľmi otvárať nové témy. Ale pre MZ SR a zároveň pre celé Slovensko sú LAMP testy zaujímavé, ak chcete testovať na letiskách, ak chcete mať výjazd do ohniska a rýchlo pretestovať povedzme 700 ľudí. Sú veľmi vhodné pre školy, samozrejme, aj pre športové podujatia. Výhoda je, že odber sa robí kloktaním, to znamená, že je test aj komfortnejší.

Keď sme pri tých testoch, tak strana Smer-SD prišla s tým, že by sme si nemali platiť ani za PCR ani za antigénové testy. Súhlasíte alebo nesúhlasíte s niečím takým? Niektorí ľudia to (testovanie) totiž berú, ako keby ich nútili takouto formou do očkovania.

- Áno. Viete ja som žil 10 rokov na Islande aj v USA a vyrástol som v Škandinávii, takže často sa dívam na to, ako sa veci robia v Dánsku, Nórsku. A mne sa napríklad páči modul Dánska, kde sú PCR testy zadarmo. A myslím si, že práve to nabáda ľudí byť ostražitejšími a dať sa otestovať, keď cítia akékoľvek symptómy. Myslím si, že platiť za PCR testy - sú dosť drahé pre obyčajných ľudí, a zároveň bezplatné testy prinesú oveľa viac ľudí a vedia práve testovanie zefektívniť a zlepšiť. Takže ja som za to, aby boli bezplatné.

Keď sa rozprávame o očkovaní, aj vy sám ste očkovaný. Čo odporúčate ľuďom? Alebo poprípade, aký máte názor? Z vedeckých komunít aj z politickcýh strán sa ozývajú zmiešané signály.

- Vychádzam naozaj z vedeckých článkov, tie opisujú klinické skúšky, fázu tri až dokonca fázu štyri. Kde vidíme naozaj dáta až na 1,2 milióna ľudí. Máme tu články, ktoré vysvetľujú aj tie veľmi raritné vedľajšie účinky a som rád, že sa o tom transparentne hovorí. Ľudia majú informácie, zároveň čítam články, ktoré hovoria o nadobudnutej imunite po očkovaní a tak ďalej. A z tohto keď vychádzam, nie je to môj názor, to je naozaj založené na faktoch a vedeckých článkoch, tak benefit podľa mňa vysoko prevyšuje riziko. A, samozrejme, ak vidíme, aká je zaočkovanosť vo Veľkej Británii, v Nemecku, Izraeli alebo USA a iných krajinách, kde je vyššia, tak, samozrejme, by som očkovanie ľuďom odporučil. Zároveň treba brať do úvahy delta variant a vidíme, že napríklad vo Veľkej Británii je až 20-násobný nárast infikovaných delta variatom, avšak signifikantný nárast v úmrtiach nie je. A rovnako ani v počte hospitalizovaných - naozaj očkovanie reálne funguje a chráni pred hospitalizáciou a úmrtiami. 

Takže očkovanie nás ochráni pred všetkými možnými mutáciami? Teraz sa šíri informácia, že kalifornský epsylon uniká protilátkam.

- My sme už mali horší variant ako epsylon. Bola to juhoafrická mutácia, ktorá sa volá beta a vidíme, že nič závažné sa nestalo, takže by som vyčkal. Epsylon bol už detekovaný v mnohých krajinách, nie je taký dominantný ako delta. 

Teda odporúčate očkovanie, lebo kolektívnu imunitu nedosiahneme pri týchto mutáciach?

- Myslím si, že o kolektívnej imunite budeme ešte rozprávať na jeseň. Teraz je priskoro, samozrejme, nikto nemá krištáľovú gulu a nevie odpovedať na otázku, aký ďalší variant príde alebo ako sa vírus bude meniť. Treba však doplniť jednu dôležitú vec, nové varianty vznikajú aj preto, lebo vírus je pod selekčným tlakom. Má stále ako keby populáciu, kde sa ľudia môžu infikovať medzi sebou aj väčšou virálnou náložou, takže má stále priestor replikovať sa. Čím rýchlejšie sa zaočkujeme, tým viac mu uberáme z času a priestoru na prípravu nových variantov.

Je pravda že delta variant sa šíri do niekoľkých sekúnd a tým môže byť nebezpečnejší ako “obyčajný” koronavírus?

- No podľa vedcov v Austrálii a v Číne, ktorí na základe kamier zistili, že prenos bol veľmi rýchly. Tak naozaj tým, že je veľmi infekčný, je tu šanca, že deltou sa môžete nakaziť oveľa rýchlejšie, ak ste povedzme s nakazenou osobou. Samozrejme, že vždy to závisí od virálnej nálože osoby, od vášho imunitného stavu a tak ďalej.

Ľudia sa pýtajú, ako je možné, že na koronavírus sa vyvinuli vakcíny tak rýchlo. Pritom na iné choroby to trvá niekedy aj roky. Aj práve preto majú pochybnosti o očkovaní.

- Pri klinickej validácii vakcíny je často dôležitejšia kvalita dát než rýchlosť, ako sme ich získali. Klinické validácie sa robili počas pandémie. Napríklad počas tretej fázy klinickej štúdie sa vakcína testovala asi na 40 tisícoch dobrovoľníkoch. Nadizajnovaný koniec štúdie je vtedy, keď sa dosiahne určitý počet infikovaných. V čase pandémie je táto validácia oveľa rýchlejšia, pretože vírus je výrazne prítomný v populácii a vírusu sú vystavení aj zaočkovaní dobrovoľníci. Ďalšia vec, mnohé technológie na vakcíny už boli roky vyvíjané, validované, testované, čo tiež urýchlilo proces. A v neposlednom rade sa spojilo veľa vedcov a farma firiem. Výsledky a poznatky sa rýchlo zdieľali, nebol problém s peniazmi pre štáty ako USA a pre Európsku úniu. Tie si predplatili významný počet vakcín. Toto všetko dokopy akcelerovalo vývoj a validáciu vakcín, ktoré sa ukázali aj v používaní v praxi, že sú účinné, bezpečné a majú len niekoľko raritných vedľajších účinkov, o ktorých sa transparentne informuje.

Ekonómovia sa vyjadrili, že delta vírus môže spôsobiť až 40-tisíc obetí. Je to pravda?

- To, samozrejme, povedal Martin Schuster z NBS s tým, že vychádzal z výpočtu, koľko máme ešte nezaočkovaných z rizikových skupín - starších 60 a 70 plus. No je to odhad, ja pevne verím, že to takto nebude. 

Bavíme sa tu o očkovaní, ale autoritu očkovania a jeho účinky podrývajú aj niektorí opoziční poslanci a aj ľudia z vedeckých komunít. Myslíte si, že akási jednota by bola lepšia? Poprípade je dobre, že je otvorená diskusia?

- Samozrejme, že najlepší je kompromis oboch vecí je vždy vhodná diskusia, ale aj jednota. Keď si zoberiete okolité krajiny - Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Česko, tak nevidíme v nich až takýto odpor. 

Očkovanie nie je 100 %, má v sebe veľmi raritné, a opäť opakujem raritné riziká, ale o nich treba hovoriť. A to je tá krása vedeckej diskusie, že sa bavíme o všetkom a snažíme sa nájsť kompromis. A treba vnímať, že kompromis sa robí aj na úrovni liekových agentúr, aj na úrovni rôznych odporúčacích komisí. A benefity očkovania oveľa prevyšujú riziká.

Očkovanie rozdelilo ľudí do akýchsi dvoch kategórií. Tí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, a tí, ktorí sa buď chcú dať, alebo tak už urobili. Práve zaočkovaní majú mať výhody - vidíme to napríklad pri návrate zo zahraničia. Toto vnímate ako? Nie je to negatívny signál pre tých váhajúcich? Že ich štát do niečoho “núti”?

- Viete, ja som vedec. A viac sa zaujímam o vedecké fakty typu ako delta variant ovplyvňuje efektivitu vakcíny, riešim bezpečnosť. Toto sú otázky na sociológa a ja sa nepasujem do roly sociológa. Som občan tejto krajiny a vidím, že mnohé veci rozdeľujú ľudí na dva tábory. Panuje obrovská nedôvera medzi ľuďmi, ľudia sa skupinkujú, vidíme obrovské protesty pred domami odborníkov, čo je absolútne za čiarou slušnosti v spoločnosti - to sa nedeje nikde. Na toto by sa mali pozrieť naši špičkoví sociológovia a začať radiť, ako by sa mala komunikovať pandémia a očkovanie. Rozpory medzi ľuďmi eliminovať a zvyšovať dôveru medzi ľuďmi v opatreniach a v očkovanie. To je komplexná téma na  diskusiu. Trápi ma to a vnímam to, dokonca aj frustráciu a únavu ľudí, vnímam aj ich hnev a vnímam aj ich strach z očkovania. A je to pochopiteľné po všetkom, čo sme prežili.

Sme ako štát pripravení na tretiu vlnu? Zdravotníctvo, poprípade zvládneme krízový manažment?

- Pevne verím, že áno. A to, či sme pripravení, ukáže naozaj až koniec septembra, začiatok októbra. Alebo aj neskôr. Znovu si pomôžem  dátami z Veľkej Británie, Izraela a USA. Napríklad v USA za mesiac jún reportujú, že 99,7 % všetkých infikovaných sú tí nezaočkovaní. My máme čas, kúpili sme si ho. Máme dojazd druhej vlny a dokonca aj riaditeľ AlphaMedical pán Lednicky hovorí, že zachytávajú cez PCR testy nižšiu virálnu nálož v populáci. To je výborná správa a to znamená, že sme niekde dole. Necítime žiadny nádych tretej vlny, ale vieme, že príde. Lebo zo sekvenačných dát, ktoré reportujú MZ SZ a UVZ SR, vidíme, že počet delta variantu sa pomaly zvyšuje. K tomu musíme prispôsobiť všetko. Buď zaberieme oveľa viac v očkovaní rizikových skupín, aby sme eliminovali nástup týchto ľudí do nemocníc, ale zároveň budeme musieť pripravovať efektívnejšie testovanie a trasovanie. A zároveň aj logistiku, to sú všetko veci, ktoré sa v súčasnosti riešia a podľa mojich informácií, hoci nepoznám detaily, sa MZ SR pripravuje. Najdôležitejšia vec - do jesene musíme niečo spraviť aj s komunikáciou a musíme niečo spraviť s dôverou v tejto spoločnosti, pretože tá na konci dňa rozhoduje.

Pomohlo by nám teda zriadenie vedeckej rady rezortom zdravotníctva? V 2020 sme ju nemali.

- Vedecká rada mala v minulosti úplne iné poslanie. Viac-menej mala manažovať biomedicínsky výskum. Pandémia je len malinká časť, výskum a všetko. Samozrejme, mať vedeckú radu je veľmi dôležité, o tom niet pochýb. Pretože okrem pandémie tu máme onkologických pacientov a kardiovaskulárnych pacientov, autoimúnne ochorenia atď. A vedecká rada poníma biomedicínsky výskum oveľa obšírnejšie ako len koronavírus.

Ale štát napríklad nedal peniaze ani na vývoj alebo lepšie povedané na sledovanie koronavírusu, ktoré iné štáty majú.

- S týmto môžem len súhlasiť. Viete, ja nie som hovorca ani štátu, ani MZ SR a s touto kritikou súhlasím. Myslím si, že sa k tomu štát mohol postaviť oveľa efektívnejšie aj k vedcom, ktorí boli pripravení vyvýjať testy a iné veci - vakcíny. Len som chcel poopraviť, že vedecká rada je obšírnejšia a MZ SR má konzílium odborníkov, ktoré je zložené z epidemiológov, infektológov atď. Práve naopak, tých rád a komisií a krízových štábov je tu habadej. Malo by sa to nejakým spôsobom zjednotiť a vystavať to nielen z epidemiológov, virológov, ale aj zo sociológov, z psychológov a psychiatrov.

Hovorili o lepšej komunikácii. Navrhujete lepšiu komunikačnú kampaň MZ SR alebo ako ste to mysleli?

- (smiech) Dobrá otázka. Skôr som to myslel tak, že naozaj zahrnúť do tých komunikačných kampaní práve sociológov a psychológov a rozmýšľať, ako ľudia budú reagovať na dané kampane. Či to je otázka aj z mojej strany, cieliť kampaň len na starých ľudí, či práve naopak, necieliť práve na mladšie ročníky, pretože starí ľudia počúvajú viac svoje deti a vnúčatá, či rozprávať o tom, ako je covid nebezpečný a smrteľný alebo viac sa zamerať na to, čo sme stratili a čo nám chýba z toho normálneho života pred pandémiou. Neviem, to sú veci pre odborníkov, ktorých som spomenul a bolo by veľmi vhodné, aby boli do týchto kampaní zahrnutí. Pretože naozaj znovu musíme vnímať aj pandemickú únavu u ľudí a hnev, frustráciu - ľudia stratili blízkych, prácu, príjem, možno aj strechu nad hlavou. Deti stratili veľkú časť vzdelávania, učitelia čas so študentmi. Proste každý niečo v tej pandémii stratil a o niečo prišiel. A na toto treba brať obrovský zreteľ.

Z vašej pozície máte pocit, že sme sa poučili z prvých vĺn alebo čo by sme si mali zobrať do tej tretej? Možno nejaké odporúčanie.

- No, môj post je veľmi jednoduchý. Som šéf komerčnej firmy, nie som poradca ministra ani premiéra a nie som ani v krízovom štábe či pandemickej komisii. Čiže  dúfam, že sme sa poučili. Tu už vlastne ani nie je cesty späť, niet ani možnosti nepoučiť sa z druhej vlny. Tá bola katastrofická. Nemocnice nedokázali prijímať pacientov, to je vojnový stav v rámci medicíny a k niečomu takému sa nikdy nechceme vrátiť. A na toto nesmieme nikdy zabudnúť. Nechceme ani, aby deti sedeli doma a nemali prístup k vzdelávaniu, ani aby boli zavreté reštaurácie, hotely atď. Takže ani nie je iná možnosť, ako sa poučiť a to, čo nefungovalo, opraviť, a ak sú nejaké iné zlepšenia vo svete, čo sa týka testov a vakcín aj liečby, musíme to implementovať aj na Slovensku.

Zdroj: pluska.sk

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti