V poslednom čase sme svedkami toho, ako si ideológia a politika podrobujú čoraz väčšiu časť spoločenského života. Politická korektnosť, autocenzúra, kultúra rušenia či vyhadzovanie z práce za názor sa na Západe stávajú pomaly každodennou súčasťou života. A neobchádza to ani vedu. O to viac človeka poteší, ak sa nejaká aktuálna udalosť vymyká tomuto vzorcu. Aspoň sčasti.

Spoločenské vedy, prírodné vedy a ideológia

Na podriaďovanie sa ideológii sú náchylné hlavne spoločenské vedy. Spoločnosť je komplexná a príčiny javov sú mnohovrstvové. Robiť experimenty je takmer nemožné, testovanie teórií trvá dlho a aj potom sa dajú namerané javy vysvetliť rôznymi spôsobmi. Keďže všetko so všetkým súvisí, každá teória v spoločenských vedách je sčasti pravdivá.

Pred spoločenskými vedami teda stojí náročná úloha integrovať poznanie. Na to je však potrebné odhodiť ideologické okuliare. Oveľa jednoduchšie je ale prikloniť sa k jednej paradigme a tú vyhlásiť za najvyššiu pravdu. Stretli sme sa s tým už opakovane, v dejinách aj v súčasnosti.

Prírodné a technické vedy sú na tom o niečo lepšie. Spätnú väzbu im ľahšie dáva bezprostredná fyzická realita, aplikovateľnosť vynálezov či liekov a často aj trh. Experimenty sú oveľa jednoduchšie realizovateľné a replikovateľné.

Napriek tomu i sem niekedy politika zasahuje. Napríklad pri nákupoch vojenských technológií. Aj tu sa často uprednostní nie tá lepšia, efektívnejšia či lacnejšia, ale tá, ktorú dodávajú spojenecké krajiny.

Kým vo vojenskej oblasti je to ešte pochopiteľné, aspoň v oblasti zdravia by sme mohli očakávať, že sa nebude politikárčiť. Pozrime sa na príklad ruskej vakcíny proti koronavírusu Sputnik V.

Ruská vakcína Sputnik a reakcie na ňu

Mnohí predstavitelia Západu bol spočiatku voči Sputniku skeptickí. EÚ spočiatku o zazmluvnení Sputnika neuvažovala. Keď hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po zverejnení prvých nádejných výsledkov po tretej fáze testovania (90 % účinnosť po 1 mesiaci) vyhlásil, že „Sputnik je spoľahlivejší“ ako niektoré západné vakcíny, šéf európskej diplomacie Josep Borell Rusko obvinil zo šírenia dezinformácií (reagovať však mohol aj na iné tvrdenia z ruskej strany).

V súčasnosti sú už známe výsledky dlhodobejšieho testovania vakcíny. Článok vyšiel v prestížnom časopise Lancet. Potvrdila sa účinnosť vakcíny na úrovni 91,6 %. A zdá sa, že tento argument už presvedčí aj EÚ.

Rakúsky kancelár Kurz sa prihovára za to, aby bola v Rakúsku vyrábaná čínska aj ruská vakcína. Podľa neho v tejto veci ide o účinnosť a bezpečnosť, nie geopolitické boje. Maďarsko sa už predzásobilo a Sputnik schválilo. O prijatí Sputniku uvažujú medzi inými už i Nemecko, Česko a pridávajú sa ďalšie krajiny.

Otvorené voči Sputniku je aj Slovensko. Profesor Vladimír Krčméry sa vyjadril, že by sa dal Sputnikom zaočkovať, ešte minulý rok. Minister zdravotníctva Marek Krajčí teraz hovorí, že Slovensko sa už snaží získať 150-tisíc dávok Sputniku. Ministerstvo dodalo, že na Slovensku môže byť vakcína schválená bez ohľadu na to, čo o nej povie Európska lieková agentúra.

Pozitívne je aj to, že mnohí predstavitelia hlavného prúdu medzi novinármi či aktivistami objektívne hovoria o vlastnostiach ruskej vakcíny, či sa priamo prihovárajú za jej používanie. Poukazujúc práve na to, že záleží na vede a ochrane zdravia, nie ideológii.

Facebooková stránka Vaxinátor napísala: „či máme Rusko radi alebo nie, veda je skrátka veda“. Vaxinátor je pritom projektom Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu, ktorej členmi sú i Pfizer a AstraZeneca – teda výrobcovia vakcín konkurujúcich Sputniku. O to viac treba oceniť objektívny prístup Vaxinátora.

Podobne Roman Pataj v Denníku N – voči Rusku veľmi kritickom médiu – píše, že rozhodnutie, či si „dať pichnúť Sputnik“ je ľahké: odmietnuť by vraj bolo „trestuhodné“. V rovnakom článku však nezabúda dodať, že „Putin je diktátor, ktorý si zaslúži opovrhnutie“. Aj iné hlavnoprúdové médiá informujú o efektivite Sputniku, nespochybňujúc výsledky výskumu.

Jednou z mála výnimiek je Infosecurity. Kritizovali ruskú ambasádu za to, že na svojej FB stránke „zverejnila príspevok o tom, prečo je ruská vakcína Sputnik V lepšia ako tá of Pfizeru“. V predmetnom príspevku sa však žiadne také tvrdenie nenachádza, hoci výhodám ruskej vakcíny je venovaného o niečo viac priestoru.

Príspevok porovnáva vakcíny Sputnik a tú od Pfizeru, pričom uvádza, že fungovanie oboch vakcín je podobné, majú rovnakú účinnosť a tiež to, že vakcína od Pfizeru používa „high tech“ nanotechnológie, avšak obavy ohľadom genetického inžinierstva nie sú na mieste. Navyše nejde priamo o tvrdenia ruskej ambasády, tá len zdieľala text z iného webu.

Ani v Infosecurity si však nedovolili spochybniť vedeckú štúdiu a priznávajú, že „nezávislá štúdia od Lancetu potvrdila, že ruská vakcína je skutočne bezpečná a účinná“.

Je pozitívne, že aj dnes ešte existujú oblasti, v ktorých nedochádza k politikárčeniu. Teda presnejšie – politikárči sa v nich menej.

Autor:Dalibor Jurášek

Zdroj: hrot.info