Putin zakázal vývoz ruskej ropy do USA, Európskej únie a ďalších krajín, ktoré na ňu zaviedli cenový strop

Cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori, na ktorom sa začiatkom decembra dohodla skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, bol stanovený na 60 USD (56,48 eura) za barel (159 litrov) a platí od 5. decembra.

Ruský prezident Vladimir Putin zakázal vývoz ropy do krajín, ktoré uplatňujú cenový strop na ruskú ropu. Informuje o tom britská televízia Sky News aj agentúra Reuters.

Putin v utorok podpísal dekrét zakazujúci export ropy a ropných produktov do krajín uplatňujúcich cenový strop. Zákaz má platiť 5 mesiacov od 1. februára 2023 do 1. júla 2023.

Putinov dekrét zverejnený na vládnom portáli a webovej stránke Kremľa sa prezentuje ako priama reakcia na "nepriateľské konanie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom, Spojených štátov a zahraničných krajín a medzinárodných organizácií".

"Dodávky ropy a ropných produktov zahraničným entitám a jednotlivcom sú zakázané, ak sa v kontraktoch na tieto dodávky počíta s použitím mechanizmu fixácie maximálnej ceny," uvádza sa v dekréte. Ten priamo menuje Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré uvalili cenový strop. Dekrét tiež obsahuje klauzulu, že Putin môže zákaz v špeciálnych prípadoch zrušiť.

Zákaz vývozu ropy začne platiť 1. februára, ale dátum zákazu exportu ropných produktov stanoví vláda.

Okolo 70 až 85 % ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cenový strop má zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

EÚ sa dohodla, že od polovice januára bude cenový strop prehodnocovať každé dva mesiace, aby sledovala jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 % pod priemernou trhovou cenou.

Prehodnocovanie cenového stropu je špecifickým mechanizmom EÚ a zmena stropu bude vyžadovať jednohlasné schválenie všetkých členských krajín. Ak sa zmena schváli v rámci EÚ, potom sa o nej bude diskutovať na úrovni skupiny G7.

Cenový strop na ropu zvýši tlak na ruský rozpočet, minister financií pripúšťa zvýšenie deficitu

Rozpočtový deficit Ruska môže byť na budúci rok výraznejší, než sa predbežne plánuje. Dôvodom je cenový strop na ruskú ropu, ktorý bude vplývať na príjmy Ruska z exportu. Povedal to ruský minister financií Anton Siluanov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak minulý týždeň uviedol, že Rusko by mohlo v reakcii na cenový strop obmedziť produkciu ropy na začiatku budúceho roka o 5 až 7 %. V tejto súvislosti Siluanov dodal, že bez ohľadu na rozsah zníženia produkcie sa plánované výdavky štátu meniť nebudú a ak to bude potrebné, siahne štát výraznejšie do štátneho fondu bohatstva určeného na horšie časy.

„Či bude rozpočtový deficit na budúci rok vyšší, než sa plánuje? Je to možné, ak budú príjmy do rozpočtu v porovnaní s očakávaniami nižšie,“ povedal Siluanov pre médiá. Predbežne je rozpočtový schodok Ruska naplánovaný na rok 2023 na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Minister dodal, že v budúcom roku nevylučuje pokles exportu energií, keďže niektoré štáty sa ruským výrobkom vyhýbajú a Moskva sa usiluje zabezpečiť si nové trhy. Práve tento proces bude rozhodovať o tom, aká bude výška príjmov z exportu.

Zdroj: ta3.com / openiazoch.zoznam.sk

VIDEO: Laššáková & Štubniak o spolupráci slovenských vlastencov uchádzajúcich sa o dôveru v eurovoľbách s prísľubom nápravy vecí verejných v rámci Európskej únie, aby sa prinavrátil pôvodný zmysel jej poslania ako mierového integračného zoskupenia pracujúceho pre blaho a prosperitu národných štátov a ich občanov

Zvukový majster, youtuber a glosátor Juraj Štubniak do svojho podcastu zavolal na rozhovor o aktuálnych témach právničku Juditu Laššákovú. Obaja sa v júnových voľbách do Európskeho parlamentu uchádzajú o miesto europoslanca na kandidátkach dvoch konkurenčných súperiacich strán.

VIDEO: Ako Fico pochoval EÚ pod jej súčasným vedením finančne, ekonomicky aj politicky, ako sú eurovoľby prieskumnou sondou do nálad v spoločnosti a ako si žijeme relatívne kľudné obdobie pred búrkou

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SSD) napriek svojej pro-európskej rétorike de facto bez prílišných fanfár pochoval EU tak finančne a ekonomicky, ako aj politicky. V rozhovore pre TV JOJ komentoval aktuálne dianie doma aj v zahraničí a priblížil aj svoj politický pragmatizmus s ohľadom na prebiehajúce geopolitické zmeny.

VIDEO: Chmelár o odovzdávaní národných filmových cien Slnko v sieti: „Najväčšiu pozornosť galavečera frustrovanej politickej opozície na obrazovkách RTVS pútal ako vždy režisér - hysterik a insitný politológ Bebjak a najväčší standing ovation nezožala Božidara Turzonovová, ktorá dostala cenu za výnimočný prínos k slovenskej audiovizuálnej kultúre, ale dosluhujúca prezidentka opozície, ktorá rozdelila národ viac ako ktokoľvek iný“

Voltaire nás učil, že stav slobody a demokracie sa nemeria podľa hučiaceho stáda, ale podľa toho, ako dav zareaguje na toho posledného exota, ktorý vstane a povie niečo celkom iné, než si myslí väčšina, skonštatoval publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár v reakcii na priamy prenos vysielaný progresívno-liberálnou RTVS a sfanatizované publikum v sále.

VIDEO: Jarjabek o spoločenskom hurhaji okolo návrhu zákona k RTVS, hercoch, umelcoch a redaktoroch odetých v čiernej farbe, názorovej polarizácii v umeleckej obci, verejnoprávnosti RTVS, etickej komisii, aktivistických moderátoroch politických diskusií, alternatívnych médiách, aj o tom, ako sa v humoristických reláciách nemôžu smiať len herci

Vysokoškolský pedagóg, niekdajší sólista spevohry Novej scény, exriaditeľ tohto divadelného telesa, poslanec a člen Výboru NR SR pre kultúru a médiá za stranu Smer-SSD Dušan Jarjabek v rozhovore s Mimi Šramovou komentuje kultúrno-spoločenské dianie, ktoré je poznačené brutálnou politizáciou, polarizáciou a ideologickým fanatizmom.

VIDEO: Maďarský premiér Orbán na konferenci o národním konzervatismu v Bruselu prohlásil, že Ukrajina je protektorát Západu a Rusko nikdy nedovolí její vstup do NATO. Volby do EU parlamentu rozhodnou, jestli Evropa půjde do války s Ruskem, anebo se podaří odstavit od moci euroliberální gardu fašistů a zelených teroristů

Důvod té války je velmi jednoduchý – jmenuje se členství v NATO. A právě jako země, která byla 45 let okupována Rusy, mohu na základě osobních zkušeností říct, že Rusové nikdy nedopustí, aby Ukrajina měla členství v NATO v podobě, v jaké je teď. Pro geopolitické myšlení je to nemožné, prohlásil Viktor Orbán na konferenci Národního konzervatismu (NATCON).

Harabin: Dalo by sa povedať, že NATO nie je na to

Dovolím si povedať, že skutočnou hrozbou pre nás dnes určite nie je Ruská federácia, ale zvrátená západná ideológia, donedávna ľahostajne otvorené hranice pre ilegálnych migrantov, ohlupovanie našej mladej generácie nepravdami, prekrúcaním histórie, šírením neofašizmu a nenávisti voči iným slovanským národom, najmä voči Rusom, píše exkluzívne vo svojom článku pre InfoVojnu bývalý minister spravodlivosti, niekdajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin a dodáva, že Slovensko sa nesmie nechať manipulovať politikmi USA.