Slovenský občan podal začiatkom septembra v reakcii na odsúdenie bývalého poslanca ĽSNS Milana Mazureka Najvyšším súdom SR sám na seba trestné oznámenie. Ing. Pavol Knaperek sa v "samoudaní" odvoláva na výroky poslanca ĽSNS v rádiu Frontinus, ktoré na základe vlastných celoživotných skúseností považuje za pravdivé.
„K neobvyklej forme tzv. "samoudania" som dospel po dôkladnej úvahe, aj na základe môjho konania po medializácii rozsudku NS v trestnej veci bývalého poslanca NR SR Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za svoje názory a výroky prezentované v rádiu Frontinus ešte dňa 2.10.2016. V kontexte celej relácie a aj vlastných celoživotných skúseností ich považujem za pravdivé a v zásade s nimi nemám problém. Rovnaký postoj aj spôsob argumentácie som už v minulosti otvorene a opakovane vyjadroval v rozhovoroch s inými osobami na danú tému.
Podľa prevládajúcej mediálnej a spoločensko-politickej "hystérie" sú vraj takéto "závažné a rasistické výroky veľmi nebezpečné a priamo ohrozujú nielen znevýhodnenú rómsku komunitu, ale dokonca spochybňujú celý demokratický systém SR" - viď. napr. diskusia v televízii TA3.
Slovenská republika je údajne právny štát, ktorého jedným z troch pilierov je súdna moc dohliadajúca na dodržiavanie práva a zákonnosti. Pokiaľ mám túto skutočnosť rešpektovať, musím nesúhlasiť s vlastnými názormi a bolo mojou občianskou povinnosťou takýto podnet podať. V uvedených súvislostiach by sa mojou osobou pravdepodobne musela skôr či neskôr i tak zaoberať NAKA - či už na podnet anonyma, niektorého tzv. spoločensky rešpektovaného udavača alebo možno osoby z môjho okolia,“ uviedol Pavol Knaperek 8. septembra 2019.
Správu o jeho podaní zverejnila InfoVojna ako prvá.
Prokurátor najprv kvalifikoval "samoudanie" ako trestný čin extrémizmu
Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Marián Varga jeho konanie následne kvalifikoval ako podozrenie zo spáchania trestného činu extrémizmu a vec odovzdal dňa 20.9.2019 na vybavenie Národnej protiteroristickej jednotke.
NAKA odmietla, že by išlo o extrémizmus
Knaperek sa začiatkom decembra pre InfoVojnu vyjadril, že v novembri mu bolo doručené Uznesenie Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru (NAKA), ktorá odmietla podnet pre podozrenie z páchania trestných činov extrémizmu jeho osobou.
„Rozhodnutie, prijaté podľa §197 ods.1 písm. d) Tr. por., je podrobne odôvodnené na 12-tich stranách. Na základe preverovaných skutočností, zabezpečení listinných dôkazov a vykonaní príslušných vyšetrovacích úkonov, bola prijatá konkrétna právna kvalifikácia môjho konania. Vychádzajúc z rovnakého objektívneho právneho stavu - Ústavy a zákonov SR, ako aj medzinárodných záväzkov - NAKA dospela k iným záverom ako v prípade M.Mazureka. Podľa subjektívneho zhodnotenia vyšetrovateľky, používanie vlastného názoru a úsudku nebolo v mojom prípade až takej intenzity, aby napĺňalo skutkovú podstatu dotknutých trestných činov (§423, §338 Tr.z.). Preto, v zmysle princípu ultima ratio, bol aplikovaný §10 ods.2, podľa ktorého aj "konanie spĺňajúce predpoklady pre kvalifikovanie ako trestný čin, nie je trestné, ak jeho závažnosť je nepatrná“,“ uviedol v tejto súvislosti Ing. Knaperek. „Napriek často deklarovanej zásade "padni komu padni" zrejme stále platí aj progresívne akceptovaná aplikácia dvojakých metrov "keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté",“ dodal Knaperek.
Prokurátor: Nie je možné stíhať za názor
Ing. Knaperek nás 20. decembra informoval, že prokurátor JUDr. Marian Varga svojím najnovším uznesením definitívne odmietol stíhanie jeho osoby pre podozrenia z páchania trestných činov extrémizmu v súbehu so schvaľovaním trestného činu.
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia Knaperek podčiarkol niektoré podstatné formulácie, ktoré by mali byť priamo aplikované aj vo všetkých dotknutých prípadoch:
"Nie je možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť voči ktorejkoľvek osobe iba pre vyjadrenie vlastného úsudku - názoru. Pre kvalifikáciu, z hľadiska vyvodenia trestnej zodpovednosti, je podstatná subjektívna stránka konania, t.j. preukázaný úmysel hanobiť paušálne celé etnikum. V danej veci však boli hodnotené skupiny neprispôsobivých osôb - asociálov. Teda nie celé cigánske etnikum, ale iba tá jeho časť, ktorá asociálnym spôsobom skutočne žije."
DOKUMENT: Informácia o právoplatnom ukončení konania v kauze tzv. samoudania z extrémizmu
Progresívny prokurátor Honz za názor a citáty národných dejateľov obžaloval novinára Rostasa
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) JUDr.Tomáš Honz podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) podal v novembri obžalobu za extrémistické trestné činy na šéfredaktora časopisu Zem a Vek - Tibora Eliota Rostasa.
"Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal 17. októbra obžalobu na Špecializovaný trestný súd na T. E. R. obvineného zo zločinu rozširovania extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti," objasnila hovorkyňa prokuratúry.
Podľa obžaloby v máji 2017 zverejnil v časopise článok s názvom „Klin židov medzi Slovanmi“, v ktorom uviedol citácie údajných myšlienok rôznych osobností slovenskej histórie, v ktorých títo vyjadrovali negatívne postoje k židovskej komunite.
"Uvedené historické citáty využil tak, že čitateľovi časopisu v danom článku predložil tvrdenia, že aj v súčasnej dobe sú pôvodom zlej spoločenskej situácie zásahy židovskej komunity, ktorá rozvracia súčasnú spoločnosť a uvedenými tvrdeniami vyvoláva nenávisť a potrebu zásahu voči židovskej komunite v Slovenskej republike. Pritom citovaný článok v časopise Zem a Vek je distribuovaný a predávaný na území SR a voľne zakúpiteľný v bežnom náklade ľubovoľnými osobami," uviedla koncom októbra v tejto súvislosti hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Jana Tökölyová.
Progresívny sudca Stieranka odsúdil šéfredaktora Zem&Vek za extrémizmus
Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Rastislav Stieranka odsúdil šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.
Tibor Eliot Rostas dostal peňažný trest vo výške 4000 eur, prípadne náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov, keby nebol schopný zaplatiť. Rozsudok nie je právoplatný. Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný aj prokurátor sa voči verdiktu odvolali.
Ďalšie články súvisiace s tematikou extrémizmu a porušovania slobody prejavu:
Zdroj: InfoVojna
