Až 67 percent Slovákov je nespokojných s tým, ako funguje demokracia v ich krajine. Priemer EÚ je pritom iba na 38 percentách. Druhí najviac nespokojní sme aj s fungovaním demokracie na európskej úrovni.

Slováci sú čoraz nespokojnejší s demokraciou na domácej pôde. Nový prieskum eurobarometra ukázal, že 67 percent Slovákov nie je spokojných s tým, ako funguje demokracia v ich krajine. Na jeseň pritom takýto negatívny postoj vyjadrilo 63 percent Slovákov, nespokojnosť teda stúpa. Ide o najnegatívnejší postoj k domácej demokracii v celej EÚ.

Najnespokojnejší sme už boli aj minulú jeseň. Na jar 2021 bola pritom nespokojnosť ešte iba na 56 percentách a horšie na tom bolo Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko aj Grécko.

Podobne to vyzerá aj pri otázke, či sa veci hýbu v našej krajine správnym alebo nesprávnym smerom. Negatívne to vidí 62 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší pomer hneď po Grécku a Chorvátsku.

Slováci sú nespokojní aj s tým, ako funguje demokracia v Európskej únii. S 53-percentnou nespokojnosťou to vidíme takmer najhoršie z celého bloku, s 60 percentami nás predbehli iba Gréci. Tu sa však názory Slovákov obracajú k lepšiemu, na jeseň bolo s európskou demokraciou nespokojných 57 percent z nich.

Vplyvy vojny

K nespokojnosti Slovákov môže prispievať fakt, že sa cítia byť nepripravení čeliť následkom vojny. Na rast cien energií sa totiž cíti byť pripravení iba 17 percent Slovákov, priemer EÚ je na 40 percentách. Veľmi podobne to Slováci vidia aj s rastom cien potravín.

Slováci tiež v prieskume povedali, že následky vojny na Ukrajine už znížili ich životnú úroveň a očakávajú, že to tak zostane aj na budúci rok. Takto to vidí 48 percent Slovákov, ďalších 43 percent ešte následky nepocítilo, ale očakávajú to. Iba šesť percent Slovákov si myslí, že vojna na Ukrajine nijako nezníži ich životnú úroveň.

Väčšina Slovákov však súhlasí s tým, že ochrana slobody a demokracie má byť prioritou, aj keď to ovplyvní ceny a náklady na život. S týmto súhlasí 57 percent Slovákov, s opakom 41 percent.

Rusko vníma pozitívne každý piaty Slovák, čo je dvakrát toľko ako priemer EÚ. Pozitívny náhľad na Spojené štáty americké má 35 percent Slovákov, čo je výrazne menej, ako 58-percentný priemer Únie.

Nadpolovičný záujem o eurovoľby

Ak by sa eurovoľby konali budúci týždeň, Slovensko by už nemalo zahanbujúco nízke výsledky. Až 56 percent totiž povedalo, že by sa takýchto volieb pravdepodobne zúčastnilo.

Ešte na jeseň pritom svoju účasť avizovalo iba 38 percent z nich. Aj to by však pre našu krajinu znamenalo úspech vo voličskej účasti, pri posledných voľbách v roku 2019 sa k urnám dostavilo menej ako 23 percent ľudí, čo bola najnižšia účasť v celej EÚ.

Záujem o voľby pritom stúpol v celom bloku, kým na jeseň bol priemerný záujem na 58 percentách, jarný eurobarometer už ukazuje 71 percent.

Napriek vysokému záujmu Slovákov sme však s 56 percentami stále na chvoste rebríčka. Najvyšší volebný elán je v Dánsku, Švédsku a Holandsku.

 

Zaujímavé je, že Slovensko ako jediná krajina nepovažuje eurovoľby za najlepší spôsob vyjadrenia svojho názoru na európskej úrovni. Ako jediní považujeme za lepšie podpísanie petície.

Členstvo stále nevnímame pozitívne

Veľmi mierny posun nastal aj v otázke, či je členstvo v EÚ pre našu krajinu dobré. Kým na jeseň s touto vetou súhlasilo 39 percent Slovákov, túto jar už je to 41 percent. S týmto sentimentom však stále obsadzujeme poslednú priečku, tentokrát ju zdieľame s Gréckom.

 

Celkovo však popularita členstva stúpla, z jesenných 49 percent na jarných 52 percent. Napriek tomu, že polovica Slovákov si nie je istá, či je členstvo v EÚ pre Slovensko dobré, 49 percent z nich ho považuje za dôležité. Aj táto metrika zaznamenala 8-percentný nárast od jesenného eurobarometra.

Zdroj: euractiv.sk