V relácii Informačná vojna, odvysielanej dňa 16. marca 2017, sa rozoberali zase a znova tzv. „Mečiarove“ amnestie. Je to tzv. slovenský nekonečný príbeh. Každý sa k tomu vyjadruje, každý má názor a hlavne, každý to vie najlepšie. Osobne som zmätená, ale hlavne pobúrená. K téme sa vyjadrujú profesionáli, právnici, laici, a hlavne poslanci.
Ubezpečujem vás, drahí čitatelia, ja nebudem! Ja by som sa rada vyjadrila k „znásilneniu“. Pretože to, čo v dnešných dňoch robia poslanci Národnej rady SR, nie je ničím iným, ako znásilnením Ústavy SR. Robia si z nej trhací kalendár, pouličnú „dámu“ (aby som bola na úrovni trochu vyššej – od koho? To nechám na vás).
Ústava každého štátu je základným zákonom. Ona ale nie je len tým. Ona predstavuje aj spoločenskú zmluvu. Zmluvu, ktorú „spísal“ národ, ľud, obyvatelia určitého územia. Touto zmluvou vyhlásili tento útvar za štát a sami seba za „občanov“ tohto štátu. Vyhlásili určité základné princípy, zásady a pravidlá, na základe ktorých „sa bude hrať“ a na základe ktorých sa ustanovia určité zákony. Toto je dôvod vzniku ústav. Nič viac a nič menej. Slovo ľudu! Suveréna, ktorý má v rukách moc.
Túto svoju moc Suverén prepožičal a rozdelil. Rozdelená je na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Všetky tri moci sú od seba nezávislé. Funguje medzi nimi systém „bŕzd a protiváh“.
Poďme si niečo povedať o prezidentovi SR. Ústava SR upravuje otázku „prezidenta“ v Šiestej hlave, ktorá upravuje výkonnú moc ako takú, a to v jej prvom oddieli. Kompetencie prezidenta sú náplňou čl. 102 ods. 1. Tento je skoro taký dlhý ako abeceda. Tých právomocí má prezident SR „od A po.... U“, nie po Z. Poďme sa teraz ale pozrieť na písmeno j): „odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti a amnestie,“
Toto hovorí Ústava SR dnes. Toto si vie prečítať každý. A áno, aj páni poslanci.
Lenže táto kompetencia prezidenta SR týmto nie je „vybavená“. Nielen toto ustanovenie, ale ešte dve z „abecedného“ zoznamu, podliehajú tzv. kontrasignácii. Kontrasignácia znamená, že takéto rozhodnutie prezidenta musí podpísať aj, ešte, plus, spolu s ním „predseda vlády alebo ním poverený minister.“ V takomto prípade potom za toto rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda SR. Čiže kompetencia, ktorú prezident ako hlava štátu má, je posilnená o poistku zo strany vlády.
Čo vlastne amnestia a milosť znamenajú? Patria medzi prerogatíva hlavy štátu. Krásne to znie, však? Potrebuje niekto tento pojem vysvetliť? No, mne na fakulte museli. Čiže, hlava štátu mala voľakedy v histórii aj na našom území určité výsady. Také, ktoré nemal nikto iný. Udelenie amnestie a milosti patrí medzi takéto výhradné právo. Bolo, je a už asi nebude v kompetencii výkonnej moci. Pretože, ako povedal pán Kollár: „Keď 90 ľudí utvorí ústavný zákon, nikto o tom nemá diskutovať!“ Táto kompetencia má prejsť do rúk zákonodarnej moci? Čo EŠTE tam prejde? Možno aj výklad právnych noriem. Jedna z našej skupinky chce dnes dať Ústavu SR prečítať svojím psom. Budem vás informovať, drahí čitatelia, ako to zvládli.
Milosť a amnestia je prostriedok na zmiernenie krivdy. Je to niečo, čo slušný človek v pozícii prezidenta môže využiť na pomoc, na podporu. Aký človek je na čele štátu, o tom rozhodujú občania. Možno naozaj je vinou, pardon, to je preklep, ospravedlňujem sa, teda vecou občanov, koho si zvolia. Ale ak si raz zvolia na základe Ústavy svojich zástupcov, títo ju musia ctiť, vôľu občanov rešpektovať a vážiť si ich.
Na záver úvodu by som rada ešte doplnila čl. 104 ods. 1, ku ktorému si osobne myslím, že netreba extra komentár:
- Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a ZACHOVÁVAŤ I OBHAJOVAŤ ústavu a ostatné zákony.“
Autor: Judita L.
