Niekde na farme vykrmujú hus. Na začiatku sa to plaché zviera zdráha. Pomyslí si: „Prečo ma títo ľudia kŕmia? Niečo v tomu musí byť!“.
Týždne plynú, farmár chodí každý deň so zrnom, ktoré jej hádže. V husi postupne nedôvera klesá. Po pár mesiacoch je hus presvedčená o tom, že ju ľudia majú jednoducho radi! Myšlienka, ktorú tej husi každý deň farmár potvrdzuje svojím konaním. V hĺbke svojej duše je presvedčená o dobromyseľnosti svojho chlebodarcu. Neskôr sa však nestačí diviť, keď ten láskavý farmár na Štedrý deň vezme nôž a zabije ju!
Pred touto formou myslenia varovali už filozofi skôr a David Hume v 18. storočí použil tento príklad s husou.
Rovnako si pripadám ja dnes, keď sa pozriem na činnosť našich poslancov.
V tomto roku sa na pôde parlamentu skloňujú amnestie. K zrušeniu tzv. „Mečiarových“ amnestií, ku ktorým sa vyjadrujú hlavne neprávnici a to veľmi „fundovane“, som sa už vyjadrila. V niektorých prípadoch na adresu mnohých zástancov tohto počinu (aby som zostala slušná) dosť nelichotivo, čo uznávam.
Teraz ale dominuje vo verejnosti hlavne téma Exekučných amnestií. Nebudem sa vyjadrovať k tomu, že politici hľadajú témy, ktoré vedia „nadchnúť“ voličov. To je fakt, ktorý netreba dokazovať. Nechcem sa vyjadrovať ani k tomu, či amnestovanie dlhov je, alebo nie je v poriadku – k tomu niekedy inokedy, niekde inde. O návrhu zákona sa zatiaľ iba hovorí, takže o jeho kvalite sa nemôžem vyjadrovať. Len možno jedna poznámka: pri tejto otázke bude ťažké a zároveň komplikované dosiahnuť kvalitný obsah zákona. Takže s napätím očakávam, s čím vyrukuje rezort spravodlivosti.
Osobne som presvedčená (áno, som, Vážení!), že tento návrh zákona bude kvalitný. Nezabúdajme prosím na to, že na tomto rezorte robia profesionáli.
Lenže s návrhom treba ísť do parlamentu. Ten je totiž jediný zákonodarný zbor oprávnený Ústavou SR o tomto návrhu hlasovať. A tu sa dostávame k tomu, čo ma drží v napätí!
Dňa 16. marca 2017 sa objavila správa, kde sa Boris Kollár ako predseda opozičnej politickej strany Sme rodina zaprisahal, že nezahlasuje za vládny návrh zrušenia „Mečiarových“ amnestií. Pričom toto vyjadrenie bolo „rozšírené“ na celú stranu Sme rodina.
No lenže čo sa nestalo?
Do parlamentu bol doručený vládny návrh č. 483 ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. A hlasovanie klubu Sme rodina dopadlo takto:
- Boris Kollár – ZA
- Peter Pčolinský – ZA
- Ľudovít Goga – ZA
- Milan Krajniak – ZA
- Petra Krištúfková – ZA
- Adriana Pčolinská – ZA
- Zuzana Šebová – ZA
- Peter Štarchoň – ZA
Pre mňa je toto hlasovanie smerodajné. Nie kvôli tomu, čo si o zrušení amnestií myslím. Ale je smerodajné v tom, ktorú stranu si zo svojho súkromného zoznamu voliteľných v budúcich parlamentných voľbách vyškrtávam! Zmena názoru mi nevadí! Tá je dokonca potrebná! Vadí mi „odskočenie“ od princípov.
Možno ma nakoniec táto politická strana príjemne prekvapí a zahlasuje za zákon, ktorým sa exekúcie amnestujú. Problém pre mňa však stále predstavuje to ich prvé hlasovanie. Tým hlasovaním totiž pomohli vytvoriť precedens, ktorý má ďalekosiahle následky a ktorý dáva špičkovým právnikom možnosť „zrušenia amnestií“. Akýchkoľvek amnestií.
Ale keďže každý, kto má problém s exekúciami si môže dovoliť platiť špičkového právnika, tak nebude problém. Alebo je to inak a špičkového právnika si môžu dovoliť spoločnosti, ktoré pôžičky poskytli? Asi v tom mám chaos.
No čo sa týka práce našich poslancov, už sa odmietam správať ako tá hus, ktorá sa zúčastní vianočnej hostiny, no nie ako hosť, ale ako hlavný chod!
Judita L.
