Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok vyčítal Slovensku, že blokuje nové sankcie EÚ proti Rusku. Zároveň vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby zostal s Európou a pokračoval v podpore Ukrajiny. Premiér SR Robert Fico v reakcii uviedol, že je pripravený diskutovať s Merzom o 18. sankčnom balíku voči Rusku.
Na medzinárodnej konferencii v Ríme Merz zdôraznil, že podpora EÚ pre Kyjev je „neochvejná“. Poznamenal tiež, že sa pripravuje nový balík sankcií proti Rusku. „Chýba už len jeden členský štát, ktorý by s tým súhlasil. Naliehavo preto žiadam Slovensko a jeho premiéra, aby prestali blokovať schválenie,“ povedal Merz podľa AFP.
Nemecký kancelár adresoval odkaz aj Washingtonu a Trumpovi. Žiadal aby „zostali s Európanmi“ a vyzdvihol spoločné snahy a záujmy pri „dosahovaní stabilného politického poriadku vo svete“. „My sa nikdy nevzdáme,“ odkázal Merz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Merz vystúpil na dvojdňovej konferencii venovanej obnove Ukrajiny. Jej cieľom je zmobilizovať politickú podporu a podporu súkromného sektora napriek stále pokračujúcej vojne na Ukrajine.
Americká podpora pre Ukrajinu sa od januárového nástupu Trumpa do funkcie dostala pod drobnohľad, keďže sa šéf Bieleho domu v snahe dosiahnuť mierovú dohodu na Ukrajine obrátil na Moskvu. Tento týždeň však po telefonáte s ruským prezidentom vyhlásil, že Putin hovorí v súvislosti s Ukrajinou „samé hlúposti“. Trumpova kritika prišla deň po oznámení, že pošle Ukrajine viac zbraní, ktoré pôvodne plánoval obmedziť.
Premiér Fico je pripravený kedykoľvek sa s Merzom tretnúť
Premiér SR Robert Fico je pripravený sa kedykoľvek stretnúť s nemeckým kancelárom, aby vyriešili otázku 18. sankčného balíka proti Ruskej federácii. Vo štvrtok to uviedol Fico na sociálnej sieti v reakcii na výzvu Merza slovenskej vláde, aby prestala blokovať prijatie tohto balíka.
„Vláda SR je pripravená podporiť tento sankčný balík, hoci nezmení nič na vojenskej prevahe ani na ekonomickej výkonnosti Ruskej federácie. Dovtedy však musí Slovensko dostať jasné garancie, nie politické prísľuby, že jeho energetická bezpečnosť a cenová dostupnosť energií nebude ohrozená ideologickým návrhom Európskej komisie zastaviť od 1. januára 2028 dovoz ruského plynu,“ spresnil Fico.
K dohode o takýchto garanciách podľa neho doteraz nedošlo. Vláda oceňuje snahu Európskej komisie nájsť riešenie, ale odmieta rokovať pod tlakom. Zdôraznil, že na Slovensku pôsobí 900 nemeckých firiem, preto aj nemeckej vláde by malo záležať na tom, aby po 1. januári 2028 mala SR dostatok plynu za rozumné ceny.
Litovský minister: Slovensku treba povedať, že vetovať sankcie je neprijateľné
Rozhodnutie Slovenska vetovať 18. sankčný balík EÚ voči Rusku je neprijateľné a poľutovaniahodné, vyhlásil vo štvrtok litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys. Vyjadril presvedčenie, že tieto sankcie by boli skutočnou pákou na Moskvu, ale SR tento balík teraz „drží ako rukojemníka“, informovala stanica LRT.
„Mali by sme Slovensku otvorene povedať, na chodbách aj v súkromných rozhovoroch, že toto je neprijateľné. Toto sú tie najzákladnejšie, najdôležitejšie veci,“ povedal Budrys v nahratom vyhlásení, ktoré vo štvrtok zverejnil jeho rezort.
Litovský šéfdiplomat ďalej označil tento prístup SR ako zlý. Podľa neho nemôže pokračovať, pretože ide na úkor „najdôležitejších záujmov“ krajín EÚ, z ktorých ten najpodstatnejší je teraz zvyšovať tlak na Rusko.
„Pre niektorých je zrejme prvoradým záujmom sebectvo… Je to niečo, čo ide bytostne proti EÚ. Európska únia je postavená na solidarite a považujem za poľutovaniahodné a nešťastné, že niektoré krajiny, v tomto prípade Slovensko, tento princíp podkopávajú,“ dodal šéf litovskej diplomacie.
Slovenská vláda pod vedením premiéra Roberta Fica viackrát avizovala, že nepodporí pripravovaný sankčný balík, pokiaľ nedostane od EK dostatočné garancie v súvislosti s iniciatívou RePowerEU. Tento plán počíta s úplným ukončením dodávok ruského zemného plynu do Európskej únie od 1. januára 2028, čo by podľa Fica malo výrazne negatívny hospodársky vplyv na Slovensko.
V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského priemyslu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.
Proti prijatiu balíka sa momentálne okrem Slovenska stavia aj Maďarsko. SR ale voči uvaleniu sankcií ako takých výhrady nemá, na rozdiel od Maďarska. Maďarský premiér Viktor Orbán sankcie opakovane kritizuje, rovnako aj vojenskú pomoc Ukrajine.
Zdroj: pravda.sk / InfoVojna
