Maroš Žilinka bude nový generálny prokurátor, rozhodli dnes o tom poslanci. Tí si vyberali zo šiestich kandidátov, jeden z nich, Ján Hrivnák sa v deň voľby kandidatúry vzdal.
Na voľbe bolo prítomných 147 poslancov, pričom všetci odovzdali platné lístky. Žilinka dostal 132 hlasov proti bolo 8, zdržalo sa 7.
Za Žilinku hlasovala väčšina koalície, ale aj Smer, Hlas a Kotlebova Ľudová strana. Koaličná strana Za ľudí, ktorá má 12 poslancov, hlasovala za svojho kandidáta Tomáša Honza. Pridali sa k nej aj traja poslanci SaS Ondrej Dostál, Peter Osuský a Radovan Kazda.
Išlo o prvú verejnú voľbu šéfa prokuratúry v histórii. V minulosti poslanci volili tajne.
Žilinku na post generálneho prokurátora navrhlo hnutie Sme rodina. Vo štvrtok, tesne pred samotnou voľbou aj SaS verejne vyhlásila, že mu väčšina ich klubu až na pár jednotlivcov dá svoje hlasy, hoci pôvodne preferovala iných kandidátov.
SaS k tomu pristúpila po tom, čo najširšiu podporu Žilinku ukázalo v koalícii utorkové skúšobné bodovanie kandidátov.
Šéf SaS Richard Sulík hovorí, že šlo o kompromis v koalícii. "Pre nás bolo dôležité, že pán Žilinka nemá žiadne pofidérne rozhodnutia v celej svojej kariére, toto považujem za dôležitú vec," povedal Sulík.
Ešte aj vo štvrtok bolo otázne, ako sa pri hlasovaní zachová najmenšia z koaličných strán Za ľudí, ktorá má v parlamente dvanásť poslancov. Poobede zasadal jej poslanecký klub aj koaličná rada.
Za ľudí chceli voľbu ešte odložiť, Žilinka sa im ako šéf prokurátorov spomedzi šiestich kandidátov nepozdával.
Klub Za ľudí podľa Juraja Šeligu volilo Tomáša Honza, ktorý za extrémizmus stíhal šéfa ĽSNS Mariana Kotlebu či šéfa Smeru Roberta Fica. "Sme slobodní poslanci," povedal Šeliga pred voľbou.
Profil M. Žilinku
Dr. h. c. JUDr. Maroš Žilinka, PhD., je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), pôsobí tam ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality.
Narodil sa v roku 1970, v roku 1993 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Titul JUDr. získal v roku 2000 a titul PhD. po absolvovaní doktorandského štúdia na PF UK v Bratislave v roku 2011.
Žilinka pôsobil v rokoch 2003 až 2005 ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry (GP) SR. V rokoch 2005 - 2010 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP.
Vláda Ivety Radičovej ho 14. júla 2010 s účinnosťou od 21. júla 2010 vymenovala na post štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR – vo funkcii pôsobil do 3. apríla 2012.
Od roku 2012 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP, od 1. januára 2018 je riaditeľom tohto odboru.
V minulosti dozoroval kauzy ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd (NS) SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad exsiskára Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian K.
Ako vyšlo najavo počas súdneho procesu s obvinenými v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, mal byť aj Žilinka spoločne s prokurátorom GP SR Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom obeťou plánovanej vraždy. Obvineniam z prípravy vrážd čelí Zoltán A., ktorý v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uzavrel so špeciálnym prokurátorom dohodu o vine a treste a ktorého 30. decembra 2019 senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku odsúdil na trest 15 rokov odňatia slobody.
Žilinka je popri rozsiahlej vedeckej a publikačnej činnosti z oblasti trestného práva tiež externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.
Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.
