Zabili ho. A Kolíková má jeho krv na svojich rukách, hodnotí smrť policajného exprezidenta Milana Lučanského bezpečnostný analytik Milan Žitný. Podľa neho by ministerka spravodlivosti mala odstúpiť.

Ako vnímate samovraždu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského a okolnosti okolo nej?

Som presvedčený, že ho zabili. Je mi jedno, komu sa to nepáči. 

Prečo si to myslíte?

Mám na to svoje dôvody, aby som to takto vnímal. Nielen preto, že predtým ho štyria bachari zbili.

Už ste sa vyjadrili, že to považujete “za zlyhanie všetkých relevantných orgánov, ktoré sa na tom podieľali, počínajúc vyšetrovateľom a dozorujúcom prokurátorom, pretože to vznesenie obvinenia, ten obsah je taký vágny a každý skúsený vyšetrovateľ povie, že by si nedovolil na základe jedného tvrdenia spred niekoľkých rokov, nedovolil by si vzniesť obvinenie.” Tie správy o okolnostiach zranenia jeho oka považujete za reálne? Že ho zbili?

Podľa mňa k tomu došlo tak, ako sa vraví, že sa zídu nesprávne okolnosti v nesprávnom čase. Viem, že to nebolo plánované, pomstychtivé alebo by tých bacharov niekto poslal ako trestné komando.

Vo väzbe je denný režim, on v čase, keď nemal ležať na posteli, na nej ležal a bachar ho cez okienko vyzval, aby dodržiaval poriadok. Milan Lučanský mu odpovedal, že sa necíti dobre a ostane ležať. Došlo k nejakej ostrej výmene názorov a nastúpili bachari. Došlo k strkaniu, zrazili ho k zemi a dokopali. V nemocnici, keď ho priviezli, eskorta mu kázala si sadnúť, on odmietol, tak ho zrazili na zem, na dlažbu, kde si brutálne udrel hlavu a stratil vedomie. Tak ho museli dávať na CT-čko.

Keď sa ešte vrátim k tomu, čo sa stalo v prešovskej väznici – konali skratovito, mal dostať nejaký trest. Ale oni ho dobili, a tak museli vec riešiť v prešovskej nemocnici. Tam na to neboli špecialisti, lebo mu museli naprávať vpadnuté oko lebečnej dutiny, vtláčať mu ho späť. A nebola pravda, že operácia v ružomberskej nemocnici trvala niekoľko hodín, trvala hodinu.

Keď sme začali toto tvrdiť, tak potom nastalo mlčanie a po ňom obhajca pána Lučanského i on tvrdili, že všetko je v poriadku. Otázka je prečo? Mohli sa mu vyhrážať útokom na verejného činiteľa, na čo “majú” štyroch svedkov. A ak by sa on niekedy chcel vrátiť do verejného života, tak by už nemohol, lebo by bol odsúdený za násilný trestný čin. Mohlo dôjsť k dohode, bachari mohli byť potrestaní. Ale keby nebol súhlasil, musel by byť premiestnený a to je tiež dôležitý faktor.

Mohli mu povedať, dobre, dáme vás do Leopoldova za Kočnerom alebo do Ilavy za Černákom, ktorého ste tam dostali. Preto mohli hovoriť, že je všetko v poriadku. Ale klamali! 

S Milanom Lučanským ste boli kamaráti. Tieto informácie vám potvrdila aj jeho rodina?

Jeho rodina ho nevidela. Nepustili ju k nemu, aby nevidela tie modriny. Keď ho videli v nemocnici na operačnom stole, tak personál bol v šoku. Modriny mal po celom tele. Preto museli zabrániť kontaktu s ním na najbližšie dni.

Mala by po generálnom riaditeľovi Zboru väzenskej a justičnej stráže Milanovi Ivanovi odstúpiť aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková?

Ja sa pýtam, čo tam ešte robí. Je to nehanebné. Tvári sa ako socha spravodlivosti so zaviazanými očami a pritom sedí vo vláde so psychopatom, so sexuálnym deviantom a niekoľkými zlodejmi duševných práv, plagiátormi. Toto ona považuje za obraz zmeny, po ktorej sa toľko predtým volalo? Čo tam ona robí? To je taký morálny pád, že na jej mieste by som mal ráno problém sa pozrieť do zrkadla. Ona má Lučanského krv na rukách.

Sú 30-minútové kontroly vo väzenia pri takýchto stíhaných dostatočné?

Ja by som si odpoveď na túto otázku nechal na neskôr. Je to dôležitá otázka, ale teraz by som k tomu nerád, mám svoje dôvody.

Zdroj: parlamentnelisty.sk