Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov zrušil svoju pondelkovú návštevu Srbska po tom, ako okolité krajiny uzavreli svoj vzdušný priestor pre lietadlo, ktorým mal priletieť do Belehradu. Informoval o tom v noci na pondelok denník The Guardian s odvolaním sa na správy ruských a srbských médií.
Agentúra Interfax v tejto súvislosti citovala nemenovaného popredného predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí v Moskve. Podľa neho Bulharsko, Severné Macedónsko a Čierna Hora, teda krajiny susediace so Srbskom, avizovali, že Lavrovovo lietadlo nevpustia do svojho vzdušného priestoru.
„Naša diplomacia ešte nedokáže zabezpečiť teleport,“ komentoval celý incident citovaný zdroj z ruského ministerstva.
Miestne médiá avizovali, že k zrušeniu Lavrovovej návštevy v Belehrade by sa mal v pondelok večer v prejave k národu vyjadriť srbský prezident Aleksandar Vučič.
Vučič, ktorý sa koncom mája ujal druhého prezidentského mandátu, dlhodobo udržiava blízke vzťahy so šéfom Kremľa Putinom. Nepridal sa preto k sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny v reakcii na agresiu voči Ukrajine. Vučič však napriek tomu označuje za svoju prioritu vstup Srbska do Európskej únie.
V Rusku komentovali odmietnutie európskych krajín nechať preletieť lietadlo s Lavrovom
Odmietnutie niekoľkých európskych krajín pustiť lietadlo s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom do Srbska je indikátorom komplexu politickej menejcennosti. Vyhlásil to Grigorij Karasin, predseda medzinárodného výboru „Rady federácie“.
Podľa srbskej publikácie „Večerné noviny“ lídri Bulharska, Čiernej Hory a Severného Macedónska odmietli pustiť lietadlo ruského ministra zahraničných vecí cez svoj vzdušný priestor. Noviny zverejnili fotografiu zodpovedajúceho dokumentu čiernohorských orgánov.
„Aký strašný je pre Európu Sergej Lavrov. Odmietnutie Bulharska, Čiernej Hory a Severného Macedónska vpustiť lietadlo s Lavrovom do Srbska vyvoláva množstvo emócií. Jednou z nich je, že Európska únia si myslí, že fyzická blokáda kontaktov medzi ruskými predstaviteľmi a zahraničnými partnermi posilní „jednomyseľnosť“ v Európe ohľadom ruskej politiky,“ povedal Karasin.
V skutočnosti „toto je indikátor komplexu politickej menejcennosti,“ tvrdí politik.
Na Západe podľa neho narastajú obavy, že dialóg s Ruskom na politickej úrovni zvrhne jednotný protiruský systém Európskej únie.
„Ukazuje sa, že obyvatelia Západu nemajú dôveru v správnosť svojich prístupov,“ dodal.
Začiatky vojenského cvičenia
NATO v nedeľu odštartovalo takmer dvojtýždňové námorné manévre v Baltskom mori, na ktorých sa zúčastňujú aj Fínsko a Švédsko. Obe tieto severské krajiny v máji požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Na cvičení s označením BALTOPS sa tento rok zúčastňuje viac než 7 000 príslušníkov námorníctva, letectva a námornej pechoty zo 16 štátov. Do nacvičovaných operácií sa celkovo zapojí 45 plavidiel a 75 lietadiel alebo vrtuľníkov.
Podľa agentúry AP v hlavnom meste Švédska, ktoré je hostiteľskou krajinou, ešte nikdy nezakotvila taká veľká americká vojnová loď. USS Kearsarge meria 257 metrov.
Aliancia vyhlásila, že manévre nie sú zamerané proti žiadnej špecifickej hrozbe. „NATO, spoločne so Švédskom a Fínskom, využíva príležitosť posilniť odolnosť a silu svojich jednotiek v nepredvídateľnom svete.“
Proces vstupu Fínska a Švédska do NATO zatiaľ blokuje Turecko, ako jedna z členských krajín Aliancie. Obviňuje ich, že podporujú zakázanú Stranu kurdských pracujúcich a poskytujú útočisko jej členom. O vyriešenie sporu sa usiluje šéf NATO Jens Stoltenberg.
Cvičenie sa oficiálne skončí v severonemeckom prístave Kiel 17. júna.
Zdroj: sk.news-front.info / refresher.sk
