Viacerí členovia juhoafrickej vlády sa snažia presvedčiť prezidenta Cyrila Ramaphosu o potrebe presunúť summit BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) do Číny, aby sa predišlo diskusii o požiadavke „Medzinárodného trestného súdu“ (ICC), ktorý požaduje zatknutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Informoval o tom v utorok britský denník „The Daily Telegraph“ s odvolaním sa na svoje zdroje.

Senior South African government figures are urging Pretoria to move an upcoming Brics summit to China, so the country can avoid the dilemma of whether to arrest Vladimir Putin for war crimes, The Telegraph understands https://t.co/ZZCBGIyIPB

— The Telegraph (@Telegraph) May 30, 2023

„Dúfame, že prezident vypočuje obavy a obráti sa na Čínu. Trpíme celou touto ruskou históriou. Znepokojuje to veľa ľudí, vrátane vysokopostavených členov vlády,“ cituje denník zdroj z juhoafrických vládnych kruhov.

Summit BRICS sa bude konať v Johannesburgu od 22. do 24. augusta. Pozvaní naň boli lídri všetkých zúčastnených štátov. ICC vydal 17. marca zatykač na prezidenta Ruskej federácie Putina a Máriu Ľvovu-Belovu, komisárku pre práva detí, pre obvinenia z nezákonnej deportácie ukrajinských detí.

V komentári k tomuto rozhodnutiu tlačový tajomník hlavy ruského štátu Dmitrij Peskov poznamenal, že Moskva neuznáva jurisdikciu ICC. Oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova uviedla, že rozhodnutia ICC nemajú pre Rusko žiadny význam a prípadné zatykače sú právne neplatné.

Ramaphosa zriadil 28. apríla medzirezortný výbor, ktorý má preskúmať vzťah a angažovanosť krajiny v ICC.

Zároveň zdôraznil, že všetky rozhodnutia o ICC budú prijaté v Juhoafrickej republike ešte pred summitom. Podľa informácií, ktoré dostala agentúra TASS, je teraz výbor zaneprázdnený analýzou možného nesúladu zatykača ICC s požiadavkami OSN. Výbor v blízkej budúcnosti pošle svoje návrhy na posúdenie Rade ministrov Juhoafrickej republiky.

Peskov: Rusko bude mať na summite BRICS zastúpenie na náležitej úrovni

Rusko bude mať na plánovanom summite krajín skupiny BRICS v Juhoafrickej republike (JAR) zastúpenie na "náležitej úrovni". V utorok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Skupina rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS združuje Brazíliu, Čínu, Indiu, Juhoafrickú republiku a Rusko. Jej summit sa v JAR uskutoční 22. - 24. augusta.

V prípade prítomnosti ruského prezidenta Vladimira Putina sa Johannesburg bude musieť zaoberať zatykačom, ktorý na šéfa Kremľa v marci vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) za vojnové zločiny na Ukrajine. Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je JAR povinná Putina zadržať a postaviť pred súd.

"Rusko pripisuje rozvoju tohto formátu integrácie obrovský význam. A Rusko sa na tomto summite zúčastní na náležitej úrovni," povedal Peskov. V súvislosti so zatykačom verí, že "partnerské krajiny v tak dôležitom formáte sa nebudú riadiť takýmito nezákonnými rozhodnutiami." Dodal, že ďalšie podrobnosti o tejto záležitosti budú oznámené neskôr.

Johannesburg odmietol odsúdiť ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá Rusko na medzinárodnej politickej scéne do značnej miery izolovala. Snahou JAR je zostať neutrálna a v záujme skončenia vojny uprednostňuje dialóg.

Do skupiny BRICS chcú vstúpiť ďalšie krajiny, vyhlásil brazílsky prezident

Do skupiny krajín BRICS, ktorú tvoria Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika, majú záujem vstúpiť ďalšie krajiny. Povedal to v pondelok brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Konkrétne krajiny Lula nemenoval, po rokovaní s ním ale záujem o členstvo v skupine ohlásil venezuelský prezident Nicolás Maduro, uviedla agentúra Reuters.

Podľa Lulu prerokuje skupina BRICS žiadosti o vstup ďalších krajinách na augustovom summite v Juhoafrickej republike. Dodal, že on osobne podporuje členstvo Venezuely.

Skupina BRICS združuje rozvíjajúce sa krajiny. Označenie pôvodne vzniklo na investičné účely, v roku 2009 však Čína, India, Brazília a Rusko usporiadali prvý summit. V roku 2010 sa pripojila aj Juhoafrická republika.

Skupina uskutočnila niektoré kroky na hlbšiu integráciu, napríklad založila vlastnú rozvojovú banku. Niekedy je vnímaná ako alternatíva k skupine G7, ktorá združuje popredné rozvinuté svetové ekonomiky: Spojené štáty, Nemecko, Britániu, Francúzsko, Japonsko, Taliansko a Kanadu.

Lula členstvo Venezuely v skupine podporil po rokovaní s prezidentom Madurom. Ten pricestoval do Brazílie prvýkrát od roku 2015, a to na nadchádzajúci summit latinskoamerických štátov.

Predchádzajúca brazílska vláda krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara s Madurom neudržiavala diplomatické styky a za dočasného venezuelského prezidenta považovala podobne ako USA, Británia a mnoho ďalších západných krajín lídra opozície Juana Guaidóa. To Lula označil za absurdný krok. Americké sankcie proti Caracasu označil za „extrémne prehnané“. Ľavicový prezident podporil konanie slobodných prezidentských volieb vo Venezuele a ďalšie prehlbovanie vzťahov s touto krajinou.

V utorok sa v Brazílii uskutočnil summit latinskoamerických krajín zameraný na väčšiu integráciu krajín tohto regiónu. Zúčastnilo sa ho 11 premiérov a prezidentov.

Šéf brazílskej diplomacie Mauro Vieira však odmietol, že by išlo o oživenie iniciatívy Unasur, ktorá bola založená v roku 2008 a následne sa rozpadla kvôli ideologickým rozporom medzi vládami jednotlivých latinskoamerických krajín.

Zdroj: sk.news-front.info / hyperportal.sk / pravda.sk / InfoVojna