Prijatie Istanbulského dohovoru Radou Európskej únie nemá priamy okamžitý následok pre Slovensko. Ako pre TASR vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, Európska únia (EÚ) ho môže napĺňať v rámci oblastí, kde na ňu členské štáty preniesli právomoc. Ide o oblasti správy inštitúcií EÚ a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.
"Dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu Európska únia, nie Slovenská republika," uviedol rezort. Ako doplnil, v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoci, už teraz tvorí spoločnú politiku a právnu úpravu, teda smernice či nariadenia.
"Zmeny po pristúpení by nastali iba v prípade, že platné EÚ predpisy sú s dohovorom v rozpore, čo nie je v zásade tá situácia," poznamenal.
Priamy následok pre SR podľa ministerstva nie je. V prípade prijatia zmien v európskom aquis (právnych predpisoch), aby bol v súlade s dohovorom, by ich implementácii predchádzali rokovania.
"Ako príklad možno uviesť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému pristúpila EÚ aj SR pred desiatimi rokmi, ale dodnes nie je princíp primeraných úprav z dohovoru napríklad zahrnutý v antidiskriminačnej legislatíve EÚ, kde prebiehajú blokované technické rokovania celých desať rokov," načrtol rezort. Dodal, že vnútorná správa inštitúcií EÚ sa SR vôbec nedotýka.
Ministerstvo poukázalo aj na deklaráciu zahrnutú v dokumentoch prijatých Radou EÚ, ktorá obmedzuje právomoci EÚ v tejto oblasti. "Pristúpením Únie k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu, prijatie alebo schválenie dohovoru, v záležitostiach, ktoré patria do ich vnútroštátnych právomocí," citoval rezort.
Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je podľa MS komplexná, štandardná medzinárodná zmluva prijatá Radou Európy na ochranu žien, mužov a detí pred násilím, obsahujúca návrhy opatrení pre zmluvné štáty od prevencie, podpory obetí, spolupráce orgánov a inštitúcií až po oblasť civilných a trestných konaní, ktorú podpísalo a ratifikovalo 38 zo 46 krajín Rady Európy.
Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Predložený bol v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokovalo. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.
EP s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a minulý týždeň sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dohovor neratifikovali.
Slovenský parlament v novembri roku 2019 odmietol, aby Slovensko bolo prostredníctvom rozhodnutí EÚ viazané Istanbulským dohovorom. Súčasne nesúhlasí, aby EÚ pristúpila k dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu ako celku bez akýchkoľvek obmedzení.
Vláda má podľa dokumentu „využiť všetky možnosti“ postupu voči inštitúciám EÚ a Rady Európy, aby uznesenie naplnila a zabránila všetkým prípadným záväzkom z Istanbulského dohovoru, ktoré nie sú v slovenskom právnom poriadku.
Prezidentka Únie rodinných advokátov a bývalá ministerka spravodlivosti ČR Daniela Kovářová zverejnila v roku 2019 preklad Istanbulského dohovoru.
"Aby si čitateľ urobil vlastný obrázok, do úvodzoviek dávam presné znenie medzinárodnej zmluvy. K nemu pripájam, čo z oných slov pre našu krajinu vyplynie, akokoľvek Úrad vlády zdôrazňuje, že ratifikácia nebude mať na naše české právo žiadny vplyv. Prečo teda prijímať niečo, čo nepotrebujeme? Pretože nejde o právo, ale o ideológiu," konštatuje Kovářová, ktorá sa k téme Istanbulského dohovoru vyjadruje pravidelne už dlhodobo.
Viac v článku TU.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
