Krásne slovo, však?
Čo vlastne znamená? Skúsim jednoducho: je to „antibiotikum proti trestnému zákonu“!
Takže od začiatku:
Hmotnoprávna exempcia znamená celkovú alebo čiastočnú beztrestnosť.
Jedným slovom imunita. Tá je sprievodným znakom demokracie už od stredoveku. Tento inštitút sa vyvinul vo vznikajúcich zákonodarných zboroch a poskytoval ochranu pred zvrchovanou mocou panovníka v konštitučných monarchiách. Imunita nemala za cieľ zabezpečiť beztrestnosť členov zákonodarného zboru za spáchané zločiny, skôr ich chrániť pred svojvôľou panovníka, výkonnej moci a súdov. Jej začiatky boli spojené s ochranou poslancov len na pôde parlamentu, neskôr sa rozšírila aj mimo neho. Od svojho zrodu bola považovaná za nevyhnutnú podmienku nezávislosti pri rozhodovaní o zákonoch.
Počiatky parlamentnej imunity je možné datovať od roku 1397. V tomto roku totiž istý Thomas Haxey navrhol v Dolnej snemovni britského parlamentu správu, kde boli odkryté a kritizované škandalózne finančné operácie anglického kráľa Richarda II. Tento dokument Dolná snemovňa schválila. Ako to však s kráľmi býva, ten sa rozbesnil, navrhovateľa správy obžaloval a Haxey bol odsúdený na trest smrti za vlastizradu. Snemovňa však vyvinula na kráľa obrovský tlak. Ten nakoniec upustil od vykonania trestu a udelil Haxeymu milosť. Nasledovali dlhé debaty a diskusie o imunite za výroky na parlamentnej pôde. Sloboda prejavu v parlamente bola potvrdená krátko na to prijatím Listiny práv (Bill od Rights) v roku 1689.
Počkať! To nesedí. Ja neviem počítať! To bolo až o 292 rokov. Takže celkom zdĺhavá práca, kým sa imunita stala súčasťou parlamentného života a poskytovala ochranu zástupcom ľudu. Tým, ktorí zastupovali ich záujmy.
Model imunity, ktorý sa rozšíril v Európe, je založený na dvoch prvkoch:
absolútna nestíhateľnosť za výroky v parlamente
a
nestíhateľnosť bez súhlasu parlamentu za ostatné trestné činy.
Hmotnoprávnu exempciu majú podľa Ústavy SR:
A. Prezident Slovenskej republiky – jeho „časť“ je upravená v čl. 107 Ústavy SR.
B. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky – ich beztrestnosť je uvedená v čl. 78 Ústavy SR.
C. Sudcovia Ústavného súdu SR – na nich sa upriamuje čl. 136 Ústavy SR.
D. Poslanci Európskeho parlamentu – títo požívajú výsady a imunity v súlade s Protokolom o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, ktorý je prílohou k Zmluve o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev.
E. Sudcovia a prísediaci – Ústava SR v čl. 145 ods. 2 uvádza, že rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
Takže, keďže dnes máme len ten všeobecný rozmer, rozoberieme si ich postupne v najbližších dňoch.
Dnes však ešte slovko na záver o Medzinárodnom trestnom súde.
Požívanie imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva nie je prekážkou na výkon jeho jurisdikcie nad takouto osobou. Podľa § 27 ods. 2 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu imunita, ktorá sa môže spájať s úradným postavením osoby podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, nebráni Medzinárodnému trestnému súdu vykonávať nad takouto osobou svoju jurisdikciu. V takomto prípade sa imunita, či už hmotnoprávna, alebo procesnoprávna, buď na základe zákona, alebo medzinárodného práva, neuplatní pri zločinoch podľa medzinárodného práva, na konanie o ktorých je príslušný Medzinárodný trestný súd.
Takže všetci sa hneď upokojíme, áno?! Vyvádzať sa neoplatí! Teeeeda, neoplatí sa robiť veci, ktoré sú chránené medzinárodnými zmluvami a Medzinárodný trestný súd má kompetencie v takomto prípade takúto osobu potrestať.
Aby sa hneď niekto nezačal nekontrolovane tešiť z toho, že niekto „iný“ to za nás vybaví!!!! Rozkrádanie štátneho majetku totiž nie je chránené medzinárodnými zmluvami. Štátny majetok chráni každý volič, keď sa zúčastňuje volieb a odovzdá svoj hlas.
Vážení, toto je na nás!
Judita L.
