Ruský koncern Gazprom uviedol, že už nebude prepravovať plyn cez Poľsko cez plynovod Jamal. Dôvodom sú sankcie, ktoré Moskva uvalila na spoločnosť EuRoPol GAZ, ktorá prevádzkuje poľskú časť plynovodu Jamal. Ten vedie z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka.
„Implementovali sme zákaz transakcií a platieb firmám, na ktoré platia sankcie,“ uviedol Gazprom vo svojom vyhlásení. „Pre Gazprom to znamená zákaz používať plynovod, ktorý vlastní EuRoPol GAZ, na prepravu ruského plynu cez Poľsko.“
Plynovod Jamal obvykle prepravuje ruský plyn do západnej Európy, v posledných týždňoch, ale väčšinou fungoval v obrátenom režime, takže dodával plyn z Nemecka do Poľska.
Nemecký úrad pre reguláciu energetického trhu sa domnieva, že zastavenie dodávok plynovodom Jamal cez Poľsko neohrozí energetickú bezpečnosť Nemecka.
„Už týždne týmto potrubím do Nemecka takmer žiadny plyn neprichádzal,“ uviedol hovorca úradu. „Väčšina plynu smerovala do Poľska,“ dodal.
Rusko koncom apríla zastavilo dodávky plynu do Poľska, keďže Varšava odmietla požiadavku týkajúcu sa platieb v rubľoch. Európska únia tvrdí, že platobný mechanizmus navrhovaný Moskvou znamená porušenie sankcií.
Poľsko však údajne našlo spôsob, ako získať ruský plyn. Podľa hovoru ruského plynárenského koncernu Gazprom Sergeja Kuprijanova ho dostáva od spojencov. Tento plyn, ktorý si objednávajú odberatelia v Taliansku a Francúzsku, sa transportuje plynovodmi vedúcimi cez poľské územie.
Gazprom predtým varoval, že obmedzí dodávky krajinám, ktoré budú dodávať plyn Poľsku. Zatiaľ nie je jasné, ako chce ruský koncern zareagovať na súčasnú situáciu.
Poľsko dostáva ruský plyn vďaka takzvanému virtuálnemu reverznému toku, uviedol Kuprijanov. Dodal, že Varšava ho využíva na plnenie zásobníkov, ktoré sú už naplnené na 80 %.
Niektoré európske krajiny stále hľadajú spôsob obídenia tohto problému, aby mohli včas zaplatiť za ruský plyn bez porušenia sankcií.
Slovensko má spotrebu zemného plynu vyše päť miliárd kubických metrov ročne. Zásoby má do začiatku ďalšej vykurovacej sezóny, takže približne do novembra.
Dovoz skvapalneného zemného plynu, takzvaného LNG, nepokryje potreby zemného plynu pre Slovensko.
„Objem jedného takéhoto tankera je 140 000 kubíkov stlačeného zemného plynu. Po premene na klasický zemný plyn to znamená približne 90 až 93 kubíkov. Spotreba Slovenska je 5,2 miliardy. Takže keď si to prepočítame, tak ročne by sme potrebovali takýchto tankerov asi 60,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek (SaS).
Podnikatelia v priemysle preto zdôrazňujú, že Únia a predovšetkým Slovensko by mali veľmi opatrne nakladať s rétorikou o odpojení sa od ruského plynu.
„Treba sa zachovať pragmaticky. Myslím, že celá Európa sankcie robí preto, aby poškodila nepriateľa, nie aby poškodila seba,“ povedal prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu Tomáš Malatinský.
Priemyselníci združení v Klube 500 sú presvedčení, že ak sa štáty Európskej únie predsa len dohodnú, že nebudú podporovať ruskú ekonomiku a od plynu sa odpoja, Slovensko by malo takéto rozhodnutie vetovať.
„Slovensko je krajina, ktorá je najviac závislá od dodávok ruského plynu a slovenská ekonomika nedokáže fungovať bez ruského plynu. Bez plynu bude štátna pokladnica prázdna,“ dodal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
