V polovici vašej tretej vlády ste odišli z postu premiéra, lebo vás k tomu dotlačili mainstreamové médiá a tretí sektor. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?
V roku 2018 po vražde, ktorá bola zneužitá na pokus o vládny prevrat a silný tlak na predčasné voľby, ktoré by boli 7. júla, som dal prednosť udržaniu vládnej koalície, čo sa mi podarilo, pretože môj odchod znamenal rekonštrukciu vlády, a tým sme zavŕšili tretí cyklus vládnutia, v ktorom bol SMER – SD dominantnou vládnou stranou. Je tu však jedno negatívum, ktoré ešte stále analyzujem.
Vieme, že vražda bola okamžite zneužitá. Boli tu zahraniční poradcovia, tretí sektor platený zahraničím a pokus o zmenu pomerov v štáte cez ulicu boli úplne evidentné. Mrzí ma to, že som ponúkal riešenie vedeniu SMER-u, aby sme verejnosti vysvetlili, čo sa vlastne deje, že je tu evidentný záujem povaliť vládu, že je tu evidentný záujem použiť na to ľudí, ktorí mali nedostatok informácií.
U tých podpredsedov, ktorí odišli zo SMER-u, som nenašiel absolútne pochopenie a nemienili ma ani podporiť. Keď som povedal meno Soros, tak pomaly niektorí skákali z okna, a to je ten moment, ktorý je pre mňa nutné analyzovať, čo sa vlastne od marca 2018 stalo. Pri všetkých negatívach a pozitívach sa môj cieľ podarilo naplniť, že SMER – SD dokončil svoje tretie vládnutie, a preto moje rozhodnutie, ktoré som vtedy urobil, môžem považovať za politicky správne.
Pamätáte sa na ten zlom, čo bolo spúšťačom toho neuveriteľného tlaku? Pretože tlak na vašu vládu sa začal oveľa skôr, ako zavraždili Jána Kuciaka...
Buďme k sebe úprimní. Pokiaľ by neprišlo k vražde – o ktorej stále nič nevieme, pretože ak niekoho máme vo väzbe, tak to sú len pešiaci, čo je za touto vraždou, nikto nevie – tak by sa udialo možno niečo iné. My sme na konci volebného obdobia odovzdali Slovenskú republiku vo veľmi slušnom stave. Mali sme najvyššiu zamestnanosť, najnižšiu nezamestnanosť, klesajúci verejný dlh, najnižší deficit v histórii, my sme dali sociálnemu štátu pečať.
Bohužiaľ, od kolegov, ktorí odišli zo SMER-u, som necítil podporu, pretože som ich stále nabádal, aby sme sa bránili nasadzovaniu psej hlavy, ktorú nám od rána do večera nasadzovali médiá. SMER – SD dnes nie je v opozícii preto, že by nevedel vládnuť, ale preto, lebo tu bol obrovský tlak na zmenu, čo je prirodzené, a predovšetkým preto, že sme na mnohé veci neodpovedali oveľa radikálnejšie. Pritom sme na to mali plné právo. Považujem za chybu, že sme sa nebránili a je to pre mňa jedno veľké ponaučenie. Tlak na zmenu tu bol. SMER – SD bol po troch vládnutiach doráňaný, unavený a stále tie isté tváre, nepodarila sa nám generačná obmena, za toto všetko nesiem zodpovednosť aj ja. Hlásim sa k tej zodpovednosti.
Zmena bola prirodzená a vybrali si ju ľudia. Musíme si však oprávnene klásť otázku, aká je kvalita tejto zmeny? Prvý raz sme to mali pocítiť už vtedy, keď Kiska vyhral prezidentské voľby. Keby boli médiá informovali o tom, aký je to podvodník a človek, tak by sa v živote nestal prezidentom. Sme nespokojní so zmenou vo vláde. Nemyslel by som si, že by som povedal, že ako rád by som vo vláde privítal Dzurindu s Miklošom, pretože tí ľudia mali minimálne odbornosť. Ak sa dnes pozrieme na Remišovú alebo Hegera, tak vidíte synonymum hlúposti a nekvalifikovanosti. Ak sa pozriete na premiéra, tak neviete, či máte najskôr rozoberať jeho duševné zdravie, alebo daňovú minulosť. Pozriete sa na ministra zdravotníctva, tak ja si musím vybrať šamanské predmety, aby som sa bránil pred jeho sektárstvom. Zmena bola potrebná, SMER – SD rešpektuje, že je v opozícii a aj si to do istej miery zaslúžil, ale Slovensko si takúto zmenu nezaslúži. Zaslúžilo by si kvalifikovanejšiu, lepšiu, hodnotovo vyhranenejšiu zmenu, ale tá tu nie je.
Nespustili celú lavínu zrušené Mečiarove amnestie?
Áno. To bola veľká chyba. Podľahli sme vnútornému tlaku, ktorý sme si sami vytvorili v SMER-e. Nebudem teraz riešiť detaily, kto ten tlak spustil. V SMER-e sa vytvorila atmosféra, že toto má byť nejaká výrazná zmena v strane, ktorá nás má posunúť ďalej. Podcenili sme to, že ľudia majú radi integritu a kontinuitu v názoroch. Predsa dlhodobo sme komunikovali, že nie je možné zrušiť amnestie, ale ten tlak bol nakoniec taký, že sme tomu podľahli. Dnes s plnou vážnosťou hovorím, že toto bola jedna z najväčších chýb, ktoré SMER – SD v celej svojej histórii urobil.
V tom čase Ivan Lexa verejne povedal, že sa bojíte protikorupčných pochodov a prekrývate svoje kauzy, preto vaša strana a celá koalícia hlasovala za zrušenie nezrušiteľného...
Nemyslím si, že by to bola nejaká odpoveď na nejaké kauzy. Na ktoré kauzy? Na tie, čo vyrábali médiá? Ten tlak zvnútra smeroval na nasadenie inej hlavy, a to nám ublížilo, bola to hlúposť a dodnes to ľutujem. Prvá veľká chyba sa stala v roku 2016, keď sme nevalorizovali dôchodky, druhá amnestie a tretia nedostatočná obrana proti útokom, ktoré sa na nás valili.
Vaša vláda sa k médiám a k tretiemu sektoru dlhodobo správala mimoriadne ústretovo, dokonca s finančnou podporou, tak prečo od istého času začali ísť priam besne proti vám a vašim predstaviteľom?
Médiám sme dovolili vytvoriť presvedčenie, že oni budú tí, ktorí budú robiť politiku v štáte. Ak im to neumožníte, tak každého doslova lynčujú, lebo máte iný názor ako oni. V rokoch 2006 – 2010, keď som bol po prvý raz premiérom, tak som doslova zvádzal krvilačný súboj s médiami. Ja som len od spoločnosti Plus sedem dní vyhral 250-tisíc eur na súdnych sporoch za nepravdy, ktoré o mne popísali. Potom sme boli dva roky v opozícii, kde sme zmäkli, potom sme získali fantastický výsledok 44 percent a opäť zneli hlasy, že treba zmeniť prístup k médiám, ale médiá slušnosť, ústretovosť a korektnosť považujú za slabosť politika. Preto politik musí byť tvrdý a razantný aj vo vzťahu k médiám. Dnešným výsledkom je to, že som 28 rokov v politike, obzerám sa doľava, doprava a nevidím jeden jediný politický talent, ktorý by reálne mohol ísť hore ako raketa. Je to výsledkom toho, že najlepší a najúspešnejší do politiky nechcú ísť. A prečo by aj? Niekoľkokrát som z politiky chcel odísť, uveril som, že mám svojho nástupcu, ale všetko je inak a ja som opäť tam, kde som už nechcel byť. Opäť musím vytvárať podmienky pre niekoho iného. To, že som tu naspäť a opäť idem kandidovať za predsedu strany neznamená, že mám ambície byť opäť v exekutíve.
Moja ambícia je, aby sa takýto projekt po 21 rokoch z politickej scény nevytratil. Musíme sa vyrovnať s partiou, ktorá od nás odišla, s partiou ľudí, ktorá by mi každý deň mala nosiť pohár medu a ďakovať. No vďačnosť v politike nefunguje. Je to kategória ľudí, ktorá urobila bezprecedentnú kariéru vďaka SMER-u a mne osobne. Dali sme do nich mimoriadne veľa finančných prostriedkov, pretože sme im platili volebnú kampaň. Títo ľudia zo zištných dôvodov povedali, že chcú niečo iné, ja im to neberiem, každý má právo na svoje politické šťastie. Mám aj tušenie, ako dopadnú, ale ja im radiť nebudem. Viem jedno: že sa musím postaviť a hľadať človeka, ktorý v rozumnom čase prevezme SMER – SD a bude lídrom strany. Moja vízia je udržať SMER – SD, dať šancu mladým. Vytvára sa nám tu partia šiestich mladých ľudí, ktorí môžu ísť dopredu. SMER – SD musí byť nachystaný do volieb s novým volebným lídrom.
Dnes premiér Matovič bez váhania napíše do programového vyhlásenia vlády založenie vládneho denníka, aby mohol informovať o činnosti vlády. Prečo ste niečo také neurobili vy?
Niekoľko rokov sme viedli vágne diskusie so štátnou agentúrou TASR, že by mohli vydávať nekomentované noviny zo správ, ktoré vychádzajú v servise TASR, aby si ľudia utvorili názor sami, aby mali prehľad, čo vláda či opozícia urobila, alebo neurobila. Diskutovali sme o možnostiach distribúcie, ale nedostali sme sa ďalej. Toto by bola cesta a využil by som všetko, čo má k dispozícii tlačová agentúra. Dnes netuším, čo má Matovič na mysli pod pojmom vládne noviny.
Po vašom odchode z postu premiéra vás nahradil Peter Pellegrini, ktorý si v tejto funkcii počínal kultivovane, dá sa povedať štátnicky. Ako hodnotíte jeho pôsobenie?
Rozhodnutie v roku 2018 siahnuť po Pellegrinim a vytiahnuť ho z klobúka nebolo náhodné, veď na každom poste, na ktorý sme ho posadili, bol vďaka rozhodnutiu v strane. Nebola náhoda dať ho na pozíciu premiéra, nebola náhoda dať ho za lídra strany vo voľbách, nebola náhoda, že celá kampaň bola iba o ňom, veď išlo o to, aby SMER – SD dosiahol čo najlepší výsledok. A celé to zaplatil SMER – SD.
O vašich vzťahoch sa povrávalo všeličo, kolovali informácie, že prišlo nielen na slovné útoky a podobne. Peter Pellegrini nakoniec zo strany odišiel a zakladá svoju stranu. Vnímali ste to ako zradu. Ako na to pozeráte dnes? Rovnako?
Zistil som, že Pellegrini nie je Pellegrini. Je to niekto úplne iný, dokázal sa 15 rokov pretvarovať. Slováci majú radi zradu, ale nemajú radi zradcov, to stále platí. Posledné, čo však dnes Slovensko potrebuje, je konflikt medzi SMER-om a novým politickým subjektom, ktorý vzniká v tomto opozičnom priestore. Predsa naším protivníkom nemôže byť Raši, Žiga, ale naším oponentom musí byť Matovič, Heger a Remišová, ľudia, ktorí vo vláde vystrájajú neuveriteľné kúsky.
Budem nepochybne ponúkať obraz otvorenej spolupráce, ak pôjde o zákony, ktoré by predkladal aj SMER – SD, a najmä ak budú dobré pre ľudí. To, čo urobili, považujem za neslušné a nekorektné voči voličom i voči strane. Veľmi rýchlo zabudli, čo im strana dala, ale je to o nich, o ich charaktere. Keby by mi niekto niečo podobné povedal, že sa nám to stane, tak by som tomu neveril.
Odišli ľudia, ktorí neboli zatláčaní do kúta, v rámci svojich ambícií vždy dostali, čo chceli. Raši chcel byť podpredseda vlády, tak ním bol, chcel byť Pellegrini predseda vlády, tak ním bol, chcel byť podpredsedom NR SR, tak ním je a Žiga vyslovene žiadal, aby bol ministrom hospodárstva a aj ním bol. Veď toto nie je vyslovene situácia, že by ich niekto utláčal. Teraz to poviem politologicky: keby boli prijali model, ktorý som im ponúkal, že Pellegrini bude predseda strany a ja by som robil prácu v nadácii, tak vám garantujem, že dnes by bol mal SMER – SD tridsať percent. Žiaľ, je to inak. Ja však naďalej ponúkam spoluprácu, nie súboj s nimi.
Prečo sa s ním nedalo dohodnúť? Dotlačil ho niekto k odchodu zo strany?
Peter Pellegrini sa 15 rokov v SMER-e pretvaroval.
Nemyslíte si, že je to na škodu? Pretože v podstate vláde sa nemá kto pozerať na prsty, pretože opozícia sa zaoberá svojimi vlastnými problémami, či už u vás, alebo u kotlebovcov...
Kotlebovci budú čím ďalej viac ostrakizovaní a robia na tom poctivo aj sami. Čiže dnes môžeme povedať, že s výnimkou KDH, ktoré nevie, čo má robiť, je sociálna demokracia rozdelená na dve časti a neostáva nám nič, len ísť do spolupráce. Partia, ktorá odišla, je podstatne liberálnejšia a menej sociálna, pretože niektorí ľudia, ktorí sú v ich spolku, mali problém s rastom minimálnej mzdy, ale aj so samotnými 13. dôchodkami. Ak sa pozriem na tú zostavu, tak to bude taká liberálnejšia partia ľudí, ktorá bude ťahaná k euroatlantickému partnerstvu. Aj ja uznávam, že SR patrí do EÚ a NATO, ale mám vrúcnejší vzťah aj ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ či NATO. Myslím si, že sa budeme odlišovať aj v postojoch k zamestnancom a zamestnávateľom. SMER – SD bude mať vždy bližšie k zamestnancom, ale nakoniec to možno nebude prekážať, lebo pokryjeme ešte väčší priestor a bude to zreteľnejšie, pretože budeme ešte ľavicovejší, a tá druhá partia bude liberálnejšia, bude sa snažiť loviť možno u sulíkovcov, matovičovcov či progresívcov.
Nakoniec pre SMER – SD po toľkých atakoch, ktorým čelil, nedopadli voľby najtragickejšie, na rozdiel od vašich koaličných partnerov. Kým oni ostali pred bránami NR SR, vy ste sa stali opozičnou stranou. Nová koalícia má ústavnú väčšinu. Akou budete opozíciou?
Predstavte si situáciu, že by som bol v koalícii, ako som bol s Andrejom Dankom a Bélom Bugárom, a prišlo by k takému konfliktu, ako sme videli pred pár dňami medzi mafiánom Kollárom a Sorosovým Šeligom. V tom okamihu by sa Danko, Bugár alebo ja postavil a odišiel by z vládnej koalície, záležalo by na tom, kto koho viac urazil. Jedna vec je, že sú v „laufe“ a ešte stále idú, veď je tam v rámci koalície 95 poslancov, ale úprimne si priznajme, že majú za sebou 120 dní a byť v takomto dezolátnom stave naznačuje, že to vôbec nebudú mať jednoduché. Nie som človek, ktorý by očakával, že zajtra budú predčasné voľby, práve naopak. Pravdepodobnosť dokončenia celého obdobia je veľmi vysoká. V strane dokončíme procesy pred snemom a po sneme sa vrhneme do práce a budeme tvrdou opozíciou.
Tvrdo a jednoducho budeme búchať do hlúposti, ktorej je vo vládnej koalícii nadostač. Veď keby kvitla, tak táto koalícia je jedna rozkvitnutá májová čerešňa. Budeme poukazovať na nekompetentnosť a neschopnosť v prípade ministra Hegera či Remišovej. Mnohí z nich sú neskúsení a, žiaľ, musíme povedať, že aj nevzdelaní. Premiér neovláda jazyky a potrebuje tlmočníka. Ako sa môže s niekým rozprávať v zákulisí? Rokovania sa riešia mimo oficiálnej scény, všetko sa rieši intímne, niekde v kuloároch. Je to krajne pravicová vláda, čo je pre nás výhoda. To, čo urobili s bankami, je úplne výkon na Oscara. Na kríze zarobili banky. Keby sa toľko venovali zamestnancom, čo bankám, tak by to fungovalo inak. Doteraz mali minúť na oživenie ekonomiky štyri miliardy eur a vláda použila 500 miliónov. Nezachránili nič. Treba verejnosti povedať, že za zatváranie hotelov, reštaurácií, firiem nesie zodpovednosť Matovičova vláda, ktorá je miestami krajne pravicová, sedia v nej blázni, poloblázni, neschopní a nevzdelaní, až hlúpi ľudia. Takže nám vytvárajú naozaj priestor na dobrú opozičnú politiku vzhľadom na odbornosť ľudí, ktorou SMER – SD disponuje.
Do kresla predsedu vlády sa posadil váš najväčší politický oponent a bojovník Igor Matovič. Vedeli ste si vôbec predstaviť, že by sa niečo také mohlo stať?
Slovensko je krajina, kde sa voliči správajú veľmi nepredvídateľne a Matovič je výsledkom obrovskej túžby po zmene. Zdá sa, že čokoľvek bolo pre mnohých lepšie, ako si predstaviť, že by SMER – SD mal pokračovať vo vládnutí. Nad tým sa, samozrejme, musíme zamyslieť aj my. Matovičom je škoda sa zaoberať, ale nechápem inú vec – ako je možné, že prah NR SR mohol prekročiť Kollár a ešte sa aj stať jej predsedom. Kladiem si otázku, prečo všetkých vyrušila jeho diplomovka, prečo ich nevyrušuje jeho minulosť? Veď je tam podozrenie z dovozu narkotík, podozrivá komunikácia s obžalovanou z vraždy novinára a jeho priateľky, je tam problém, že bol mafiánska podržtaška... Ako sa môže toto stať, že prah druhej najvyššej inštitúcie v štáte prekročí človek s takouto minulosťou? Ľudia to však berú inak, veď to bola jeho minulosť a prepáčime mu to. Pokiaľ by išlo o mňa alebo niekoho iného zo SMER-u, tak by to bol obrovský problém. Samozrejme, nakoniec rozhodli voliči, voľby boli o zmene, hoci táto zmena im neprinesie nič dobré.
Prezidentka Zuzana Čaputová za šéfa SIS vymenovala Vladimíra Pčolinského, ktorý je blízky nielen Borisovi Kollárovi, ale aj bývalým protežantom KDH Danielovi Lipšicovi či Milanovi Krajniakovi. Čo sa teda dá od nového šéfa tajnej služby očakávať, komu bude v skutočnosti slúžiť?
Keď si prečítate programové vyhlásenie vlády, alebo skonfrontujete vyjadrenia vládnych politikov pred voľbami, tak sa musíte smiať. Treba sa pozrieť na vymenovanie ich ľudí do funkcií. Šéfom banského úradu je nábytkár, do vedenia detskej nemocnice posadili lesníka, šéfom zdravotnej poisťovne sa stal človek Penty. Ďalším problémom bolo rodinkárstvo, nuž lepším príkladom rodinkárstva nie je nik iný ako Boris Kollár a jeho strana. Krištúfková je jeho bývalá priateľka, s ktorou má dieťa, Pčolinský sedí v parlamente a je bratom Pčolinského z SIS a Pčolinská sedí ako poslankyňa v NR SR. Tak toto je už výsmech. Nakoniec, poznáme aj z minulosti a zo zahraničia, že aj rodinní príslušníci vedia dobre spolupracovať a robiť pre štát, to je v poriadku. Ak však človek s takou minulosťou, akú má práve Boris Kollár, má vplyv na tajnú službu, tak to už naozaj vyvoláva pochybnosti.
Neobávate sa kriminalizácie svojej osoby?
Mojím najväčším prehreškom je, že som vraj niekde pil kolu, druhým je, že som bol plávať v bazéne, kde som podľa médií nemal byť. Nemyslím si, že by som sa mal báť. Môžem však povedať, že tlak na orgány činné v trestnom konaní je brutálny, politický i mediálny. Prijímajú sa rozhodnutia, ktoré majú ďaleko od spravodlivosti a zákonnosti. Dnes nemám vysokú mienku o tajnej službe, ale podobné to bolo aj za posledné štyri roky, keď mala SIS pod kontrolou práve SNS. Tajná služba nebola dobre koordinovaná, a tak nevedela dostatočne reagovať, napriek tomu, že bývalého šéfa tajnej služby som považoval za mimoriadne korektného a slušného človeka. Netreba sa však báť, ako hovorí názov knihy Mirka Topolánka: Hlavně se neposrat.
V podstate vláda Igora Matoviča realizuje svojím spôsobom demontáž štátu a nevládne. Čo od nich možno teda očakávať?
Najväčší problém je, že táto vláda hneď na začiatku nezvládla situáciu a nepochopila, že bolo potrebné naliať do systému peniaze, takzvané helikoptérové peniaze. Keby som bol predseda vlády, tak okamžite použijem helikoptérové peniaze, pretože treba podporiť ekonomiku celoplošne. Veď je jasné, že ide deficit, verejný dlh, hospodársky rast, nezamestnanosť do „hája“. Veď ak to vedel Matovič už v marci, tak mal prijať opatrenia. Neurobili to, a preto už dnes im možno pripísať množstvo negatívnych dôsledkov v rámci slovenskej ekonomiky.
Pokiaľ ide o ďalšie obdobie, nemôžu tento štát riadiť hygienici, nemôže si nejaký pánko z Trnavy zavolať hygienikov a virológov, oni mu niečo povedia a on ako ich hovorca to povie verejnosti. Veď štát musí riadiť ten, komu voliči dali mandát, a to určite nebol hlavný hygienik SR, ktorý nemá ani šajnu o tom, ako funguje štát a už vôbec nie, ako sa riadi štát. Očakávam, že vláda bude na všetko možné používať koronu ako figový list. Na dennej báze vnímame mieru premiérovej arogancie, ktorá je neuveriteľná. V živote by som si nedovolil povedať, že „keď niekto nebude poslúchať, dá ho dole“, alebo nazve občanov SR psami či múdrosráčmi, veď nakoniec to verejnosť pozná. Nechcel by som dopadnúť tak, že tri mesiace po nástupe do vlády prídete medzi ľudí a povedia vám, že Remišová je synonymom hlúposti a na štadióne niekoľko tisíc ľudí na premiéra vulgárne skandovalo, ale za toto si môžu oni sami. Matovičova vláda má k dispozícii médiá a všetko, čo potrebujú na vládnutie. Keby boli kvalifikovaní, vzdelaní a pripravení, tak toto sa im po troch mesiacoch vládnutia nemôže stať.
Koalícia je mimoriadne politicky i hodnotovo širokospektrálna. Predpokladáte, že vydrží celé štyri roky?
Budeme svedkami veľmi turbulentného vládnutia, ale, keďže ich je 95, tak to vládnutie bude dlhé. Bude tu veľký priestor na mediálnu potravu, aby mohli existovať a zároveň tu bude obrovský priestor na opozičnú politiku pre toho, kto bude mať chuť a vôľu. Poviem to ešte aj inak: keby Sulík nemal ponaučenie z krízového obdobia, keby nemal za sebou rozpad vlády Ivety Radičovej, tak by sa pravdepodobne správal inak a nenechal sa donekonečna urážať, no vie, že nemôže opäť povaliť vládu, a to je obrovskou výhodou tejto koalície. Ak si pozriete tých nešťastníkov od Kisku, tak táto partia to neudrží a skončí ako niekdajší veľký gazda Procházka a postupne sa rozplynú v iných kluboch a štvorkoalícia sa zmení na trojkoalíciu, to je dosť pravdepodobné. OĽaNO sa bude musieť vyrovnať so skupinou, ktorá je dosť silná, a to je ortodoxná kresťanská partia, tam môže dospieť k nejakému preskupovaniu smerom ku KDH. Klan Sme rodina bude pevne držať pod kontrolou Kollár, neočakávam tam presuny.
Svet sa mimoriadne mení, zdá sa, že liberálne sily a elity začínajú ťahať za kratší koniec, či v Amerike alebo v Rusku, len u nás majú eldorádo. Ako vidíte ďalší celosvetový vývoj aj vzhľadom na súčasnú zdravotno-ekonomickú krízu s dôsledkami na Slovensko?
Forma liberálnej demokracie, ktorú sledujeme v Európe, má odzvonené a je otázka času, kedy sa to prejaví celoplošne. Patrím medzi tolerantných ľudí, ale príde mi naozaj čudné, aby sme mali tri toalety, muži, ženy a pre tých, ktorí nevedia, či sú žena alebo muž. Ak žijú spolu dve ženy alebo dvaja muži, nech sa páči, pokojne si robte za dverami svojej spálne, čo chcete, ale, prosím, nehovorte nám, že je to normálnejšie ako vzťah muža a ženy. Rovnako si neželám, aby desaťročným deťom na základných školách premietali filmy, že keď žijú spolu dvaja muži alebo dve ženy a vychovávajú dieťa, je to normálne. Som principiálne proti adopciám detí homosexuálnymi pármi. Nebláznime a rešpektujme prirodzenosť. Nemôže tu predsa niekto vnucovať väčšine homosexualitu a nemôže nás presviedčať, že oni sú viac ako my ostatní. Nemôže tu niekto rozprávať, že je normálnejší ich vzťah oproti vzťahu muža a ženy. Ja mám k ženám zdravý vzťah.
