Vo volebnej kampani na Slovensku (zatiaľ) nič nové. Politici sa sústreďujú na jednoduché či zložitejšie slogany, tí šikovnejší pracujú s emóciami voličov. Niektorým musím vzdať hold: robia to dobre. To však neznamená, že s ich hrami súhlasím. Najmä ak hrajú s falošnými kartami.
Ak sa v niečom zhodne tzv. opozícia, tak je to tvrdenie znejúce z úst snáď každého politika, poslanca Národnej rady SR alebo kandidáta politickej strany vo voľbách do parlamentu.
Éterom znie: „My rozviažeme polícii a policajtom ruky!“ Toto tvrdenie sa omieľa v rôznych variantoch, niekde počujete „uvoľníme ruky“, inde „bude mať voľné ruky“ a tak podobne. No každý politik, ktorý niečo takéto sľubuje, dehonestuje nielen policajtov, ale aj svoj vlastný štát. Pre mnohých „krajinu“, pre niektorých „vlasť“, pre iných „domovinu“. Z hľadiska medzinárodného práva „Slovenskú republiku“.
V tých sľuboch totiž chýba odpoveď na otázku: „Ako?“ Skúsme sa spoločne pozrieť, kde je „problém“ vo vete „rozviažeme polícii ruky“.
Z môjho pohľadu je to len manipulovanie voliča. Žiaden útok na občanov Slovenska neschvaľujem. Ani fyzický, ale ani útok politikov na naše emócie a zneužívanie napríklad rómskej karty.
V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo si myslím, že ide o manipuláciu.
Väčšina politikov sa snaží presvedčiť svojich voličov, že nastávajúce voľby do NR SR sú ako keby vstupenkou do budúcej vlády. Takže by som chcela každému kandidátovi opäť pripomenúť, že sa nachádza na kandidátke politickej strany a uchádza sa o post poslanca. Nie o post vo vláde. Parlament, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje NR SR, nie je vláda a opačne, vláda nie je parlament. V demokratickom zriadení sú tieto dve zložky štátnej moci striktne oddelené a majú vzťah vzájomného vyvažovania sa. To je ideálny stav, ku ktorému sa štát má čo najviac približovať. Čo je ešte pri týchto dvoch zložkách veľmi dôležité, to sú kompetencie, ktoré tieto dve zložky majú. Čo patrí do pôsobnosti NR SR, je uvedené v čl. 86 Ústavy SR, a čo môže a má robiť vláda, je uvedené v čl. 119.
Zásadný rozdiel je v tom, že prijať zákon môže iba a výlučne parlament, teda NR SR (výnimku tvoria nariadenia vlády týkajúce sa právnych aktov EÚ, ale o tom inokedy). Vláda potom musí tieto zákony vykonať, čiže uviesť ich do života.
Ako toto tvrdenie chápať v kontexte výrokov politikov, ktorí chcú „polícii rozväzovať ruky“?
Polícia je viazaná Ústavou a zákonmi SR. Tzv. hlavný zákon, ktorým sa riadi konanie polície a policajtov, je zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V tomto zákone, konkrétne v § 50, sú opísané a presne formulované donucovacie prostriedky, ktoré policajti môžu použiť. Môžu, lebo im to zákon dovoľuje. Sledovaný cieľ musí byť dosiahnutý tak, aby policajt „dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom a použitý donucovací prostriedok a intenzita jeho použitia neboli zjavne neprimerané nebezpečnosti útoku“ (§ 50 ods. 4). Skrátka, policajt musí vedieť zhodnotiť situáciu a vybrať donucovací prostriedok, ktorý musí byť primeraný. Za neprimeraný zákrok sa bude každý policajt zodpovedať v konečnom dôsledku pred súdom.
Ak nejaký politik tvrdí, že polícii treba rozviazať ruky, tak problém bude niekde inde. Nechcem sa zamýšľať nad tým, že týmto politici dehonestujú prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského, ktorý bol do tejto funkcie zvolený už po novelizácii zákona o č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVJS SR a Železničnej polície. Problémy s jeho vymenovaním mala napr. Lucia Ďuriš Nicholsonová. Podrobnejšie TU. Z dikcie zákona vyplýva, že prezident PZ je za výkon svojej funkcie zodpovedný ministrovi vnútra. To však neznamená, že je jeho podriadený.
Každý jeden policajt prechádza výcvikom, tréningom a, samozrejme, psychotestami. Len máloktorí z nich sú úplne odolní voči dianiu okolo seba. A tak je to dobre. Sú to ženy a muži, ktorí sú privolaní k udalostiam, ktoré my, bežní smrteľníci, vídavame vo filmoch. Nie každý dokáže vypnúť emócie pri riešení skutkov, ktorých sú niektorí schopní dopustiť sa na ľudskej bytosti. Čo však robiť v situácii, keď treba konať okamžite a na rozmyslenie si svojich krokov máte pár sekúnd? A viete, že ak zavoláte posily, šéf môže aj vypeniť, lebo prekročíte rozpočet… Čo potom? Želať si „hlavného šéfa“, ktorý to bude robiť po vzore Lučanského? Koľko je však takých, ktorí sa vedia odvážne vyjadriť a ktorých slovám slúžiaci policajti aj dôverujú? Lučanský sa vyjadril, že stojí za každým zákonným rozhodnutím.
Lenže s konečnou platnosťou v niektorých prípadoch zákonnosť určuje súd. Čo potom? Dať takúto kompetenciu do rúk ministrovi alebo prezidentovi PZ? Bez ohľadu na charakter kohokoľvek z nás, je to veľmi nebezpečné. Takúto kompetenciu nemôže mať jeden človek v štáte. A ak by k tomu aj došlo, musí sa na tom zhodnúť iný orgán než vláda alebo minister.
Rozviazať polícii ruky môže jedine parlament. Ten je totiž oprávnený meniť zákony, ktorými sú policajti doslova a do písmena viazaný. Je zbytočné myslieť si, že príchodom novej vlády sa stane nejaký „rozväzovací zázrak“. Možno by bolo dobré, keby sa všetci politici, ženúci sa momentálne za hlasom voliča, poriadne zamysleli ako realizovať nezávislosť prezidenta PZ. Jeden nápad by som mala. Snáď tým významným a len pre ľudí pracujúcim politikom napadne tiež.
… a nebudem im našepkávať. Až koncom týždňa…
Lebo možno už zajtra budeme čítať kvalitné zmeny v spomínanom zákone od pána Matoviča kričiaceho najhlasnejšie, od pána Kisku nazývajúceho Slovensko „mafiánskym štátom“, od pána Harabina ako bývalého ministra spravodlivosti a bývalého predsedu trestného kolégia na Najvyššom súde SR, od pána Mazureka túžiaceho riešiť problémy okamžite, ale hlavne sa teším na vyjadrenie od vraj „najhorúcejšej kandidátky na post ministerky vnútra“ pani Remišovej. Pán Truban a Beblavý určite tiež budú mať kopec skvelých nápadov.
Judita L.
PS: Týmto článkom som ani zďaleka nechcela naznačiť to, že by sa niektorí policajti mohli vyhovárať na vedenie polície. Ani vo sne by mi nenapadlo žiadneho z nich obviniť z toho, že aj takýmito výhovorkami by mohli hľadať cestu von z toho, ako by sa nemuseli dostať do fyzickej konfrontácie s osobami, ktoré môžu trpieť chorobami typu žltačka, osýpky, prípadne syfilis, ako je zverejnené napr. aj v správe Komisárky pre deti za rok 2018.
Zdroj: InfoVojna
