Špecializovaný trestný súd rozhodol, že Daniel Bombic, obžalovaný z extrémistickej trestnej činnosti, zostáva vo väzbe. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, o sťažnosti rozhodne Najvyšší súd.

Informoval o tom obhajca David Lindtner, podľa ktorého sudkyňa rozhodla formalisticky a oprela sa o staršie rozhodnutie Najvyššieho súdu.

Zároveň avizoval návrhy na zastavenie stíhania a odmietnutie obžaloby. Bombic čelí obžalobe za 26 útokov.

Na Slovensko ho eskortovali z Británie v januári, vo väzbe je od apríla pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti. V minulosti na neho vydali tri zatykače.

Viac vo videu:

„Zoroslav Kollár a Fiki Sulík - páni, ďakujem za vašu dnešnú návštevu v Justičáku. So Zoroslavom a Filipom sme dali výborný debatčák o skutočnom politickom dianí, a, musím vám povedať, že to aktuálne, sa rúti strmhlav do priepasti.

V priebehu nasledujúcich týždňov sa budem kriticky vyjadrovať naďalej na adresu súčasnej vládnej koalície, vládnucej strany SMER - SSD a ich katastrofálnej nečinnosti. Bez akejkoľvek milosti, či tolerancie, pretože oni slúžia nám, nie my im,“ napísal Bombic prostredníctvom správcu svojho účtu na Telegrame v stredu 16. júla 2025.

Europoslankyňa za Smer Judita Laššáková medzitým na sociálnej sieti uviedla, že Danielovi Bombicovi zrušili obvinenie za propagáciu knihy Protokoly sionských mudrcov:

V priebehu leta zvykli mať normálne médiá takzvanú uhorkovú sezónu. Slovenské médiá bývalého hlavného prúdu už roky normálne nie sú, a preto sa nekoná ani povestná „uhorka“. Jednak sa začal najsledovanejší súdny proces, a jednak sa pred súd postavil Juraj Cintula.

Nie, nepomýlila som sa. Novinárov zaujíma hlavne to, ako dopadne proces s človekom, ktorého uhnali. Súdny proces s Dannym Kollárom sa začal tento týždeň v pondelok. Konšpirátor by tvrdil, že hneď, ako sa začal súdny proces s Jurajom Cintulom, bolo nutné prekryť túto udalosť niečím iným. A zase poslúžil Danny. Keď som telefonovala s jeho advokátom a povedala som mu, že som počula o podaní obžaloby na Dannyho, povedal mi:

„Áno. Aj ja som to čítal v médiách.“

Takže namiesto toho, aby sme sa o obžalobe dozvedeli na súde – teda uctili si súdy a materiálny právny štát dodržiavaním základných zásad, tak sme boli opätovne konfrontovaní tým, že pravidlá platia len pre niektorých a vyvolení ich môžu pokojne a bez trestne porušovať. Jasné, chápem, verejnosť má právo na informácie... Áno, to má! Lenže verejnosť má právo dozvedieť sa pravdu! Úplne by stačilo, ak by médiá informovali o faktoch a žiadne nezamlčiavali.

K Dannyho prípadu sa ešte určite vrátim, ale dnes chcem jasne vysloviť môj názor na jeden podstatný fakt.

Dannyho Kollára prenasledovali hlavne médiá a rozšírili dezinformáciu, že je extrémista. Ako hlavný dôkaz ukázali a dodnes ukazujú videá, ktoré – buďme úprimní – boli poznačené konzumáciou alkoholu. Danny ani jeho kamaráti sa na spomínaných súkromných záberoch nesprávali práve slušne, možno ani nepôsobili na pohľad príjemne a mali plno opitých rečí.

Avšak povedal, respektíve napísal niekto, že tieto videá boli ukradnuté? Že tieto videá Danny Kollár nikdy nezverejnil? Že tento obsah bol hrubým porušením GDPR, teda zásahom do súkromia?!

Nikto vám to nepovedal! Veď aj načo?! Vy nemáte vedieť! Vy sa máte správať, ako oni povedia, a myslieť si, čo vám oni predpíšu! Vybraní novinári určujú smerovanie štátu, nie VY!

A teraz sľúbené vyjadrenie k dôležitému faktu:

Jedno z obvinení Dannyho Kollára bolo (dôraz je na slovíčku „bolo“!), že „v jednom svojom statuse na Telegrame vraj propagoval knižku ‚Protokoly sionských mudrcov‘“. (Bombicovi však v skutočnosti zrušili obvinenie za knihu Mariána Magáta "Židokracia" - pozn. red. IV). Toto obvinenie však Dannymu Kollárovi zrušili. Dôvod? Veľmi jednoduchý: ako prvý „propagoval“ uvedenú publikáciu bývalý poslanec Národnej rady SR Ján Levoslav Benčík. Advokát Dannyho Kollára na bývalého poslanca podal trestné oznámenie. Lenže advokátovo podanie bolo odmietnuté. A toto už bola teda aj na prokurátora silná káva, preto skutok spojený s údajnou propagáciou knihy do obžaloby nezakomponoval. Dobré, však?! Čiže toto škrtneme, lebo by sme asi museli súdiť aj „vlastného“... by mohol niekto tvrdiť!

Médiá propagovali „Protokoly sionských mudrcov“ a fakt som netušila, kde knihu hľadať, kým ju nezačal propagovať pán bývalý poslanec. Vďaka práci advokátskej kancelárie som sa však dozvedela aj to, že kniha je k dispozícií aj v Univerzitnej knižnici a bola v predaji aj v kamenných kníhkupectvách.

No nekúp to!

Naozaj budem sledovať, ktoré médiá budú ešte hovoriť/písať/zasvätene informovať o tomto „hroznom“ čine Dannyho Kollára. Lebo v obžalobe už nie je...

Neviem, ako vy, ale neviem si odpovedať už len na jednu otázku: Sú „elitní“ novinári takí hlúpi, že za misu šošovice sú ochotní robiť podobné špinavosti, alebo sú ešte hlúpejší a robia to len na základe bludného presvedčenia? Lebo je isté, že nech je pravda akákoľvek, na smiech sú určite.

Napriek tomu im neželám nič zlé! Iba takých policajtov a prokurátorov (ak by na to prišlo), akí sa zaoberajú „prípadom“ Dannyho Kollára.

Peter Tóth: Slovensko páchne ako uhorský žalár

Bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth sa vo svojom článku po venuje prípadu Daniela Bombica:

Slovensko už dlho páchne ako uhorský žalár, kde na základe policajnej a justičnej svojvôle končili mnohí naši papuľnatí predkovia. Medzi inými aj Andrej Hlinka. Slovenské temnice sa začínajú plniť ľuďmi, ako sú občania Marián Magát či Daniel Bombic alias Danny Kollar. V prípade Dannyho je úplne zrejmé, že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, a preto je jeho stíhanie nedôvodné. Z toho jednoznačne vplýva, že nemôže existovať ani dôvod na jeho držanie v páchnucej temnici.

Inkvizítor Michal Stanislav

Príslušník Lipšicovho gestapa Mgr. Michal Stanislav podal obžalobu na Dannyho Kollara. Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu JUDr. Eliška Šnajderová bola preto povinná prednostne rozhodnúť o ďalšom pokračovaní väzby. A aj to urobila, Dannyho ponechala vo väzbe. Jej rozhodnutie je brutálnym pošliapaním ústavných práv, a preto si veľmi dobre zapamätajme meno Eliška Šnajderová. Ak sa jedného dňa začne vyvodzovať zodpovednosť voči všetkým politickým aktivistom v uniformách a talároch, aj ona musí byť na zozname preverovaných osôb.

Zvýšenú pozornosť je však potrebné venovať aj prokurátorovi Michalovi Stanislavovi, pretože bol pánom prípravného konania do podania obžaloby na Dannyho a bol to on, kto požadoval a odôvodňoval jeho ponechanie vo väzbe. Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí, na ktorom sa rozhodovalo o (ne)prepustení Dannyho Kollara z väzby, je možné dozvedieť sa, v akom inkvizičnom svete žije gestapák, prokurátor generálnej prokuratúry Michal Stanislav. Návrh na ponechanie Dannyho vo väzbe odôvodnil doslova takto:

„Vzhľadom na nezmenený postoj obvineného k páchaniu trestnej činnosti, teda podľa obvineného sa nejedná o trestnú činnosť, mám za to, že stále existujú dôvody uvedené v § 71 ods. 1 písm. c Trestného poriadku a teda, že by obvinený v prípade prepustenia na slobodu pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Preto navrhujem, aby ho súd ponechal vo väzbe a väzbu žiadnym iným inštitútom nenahradil.“

Prokurátorove slová v preklade znamenajú, že ak by sa občan Bombic priznal k spáchaniu trestnej činnosti, súhlasil by, aby bol prepustený z väzby. Z toho vyplýva, že Lipšicov gestapák považuje väzbu za prostriedok vynucovania si priznania a spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní. Preto si veľmi dobre pamätajme aj meno Michal Stanislav, jeho činnosť musí byť po obnovení právneho štátu predmetom rozsiahleho preverovania.

Disciplinárne podozrivá Eliška Šnajderová

Samosudkyňa špecializovaného súdu Eliška Šnajderová síce mala toľko zdravého rozumu, aby v uznesení, ktorým ponechala Dannyho v žalári, prokurátorovi vysvetlila, že väzba nie je donucovacím prostriedkom, ale už nenašla dostatok právnej súdnosti, aby poskytla obvinenému súdnu ochranu vo forme dôsledného posúdenia nielen dôvodov väzby, ale aj dôvodnosti trestného stíhania vôbec. Išla však ešte oveľa ďalej. V odôvodnení rozhodnutia o ponechaní Dannyho v temnici tvrdila, že aj po nahradení väzby elektronickým obojkom a dohľadom probačného úradníka sa dopúšťal trestnej činnosti. Písala o tom ako o hotovom fakte, čím nielen porušila jeho právo na prezumpciu neviny, ale aj vopred naznačila, že na konci hlavného pojednávania vynesie odsudzujúci rozsudok. Postup sudkyne je zrelý na disciplinárne potrestanie.

Keďže sa samosudkyňa Šnajderová zvysoka vykašľala na to, aby posúdila dôvodnosť pokračovania trestného stíhania Dannyho Kollara, a teda aj takzvanej materiálnej podmienky väzby, musíme sa aspoň zbežne venovať skutkom, respektíve „skutkom“, na základe ktorých bola naňho podaná obžaloba.

Protokoly sionských mudrcov

Danny sa vraj dopustil prečinu rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b Trestného zákona, pretože mal vo svojich statusoch na Telegrame zdieľať odkazy na knihu Protokoly sionských mudrcov. Už viackrát som poukazoval na to, že uvedená publikácia je nielen súčasťou fondu Univerzitnej knižnice v Bratislave, ale ju predávali aj progresívne a monopolné kníhkupectvá.

Samosudkyňa Šnajderová sa ani sekundu nepozastavila nad okolnosťou, prečo je trestne stíhaný za rozširovanie extrémistického materiálu posledný článok reťaze knižného trhu, teda konzument, a nie je vyvodzovaná rovnaká zodpovednosť voči predstaviteľom kníhkupectiev a knižnice. Samozrejme, ani oni sa nedopúšťajú trestnej činnosti, avšak ak orgány činné v trestnom konaní štátu stíhajú jednotlivca, konzumenta, prečo orgány toho istého štátu nestíhajú aj tých, ktorí z predaja Protokolov dokonca dosahujú zisky?

Štát nemôže mať dva metre na posudzovanie rozširovania toho istého materiálu len preto, lebo v prípade kníhkupectiev ide napríklad o progresívny Martinus a v prípade Dannyho Kollara ide o osobu, neodôvodnene označovanú progresívnymi orgánmi za extrémistu a agresora. Povedané inak štát nemôže trestne stíhať konkrétnu osobu len na základe jej povahových a osobnostných charakteristík. Protokoly nemôžu byť na pultoch Martinusu alebo vo fonde Univerzitnej knižnice v Bratislave publikáciou, akou je každá iná, a v rukách Dannyho byť extrémistickým materiálom.

V tomto kontexte je potrebné pridať aj krátku poznámku o tom, že samotné ustanovenie § 422b Trestného zákona je jedným z mnohých kladív na čarodejnice, spadajúce pod kepienok extrémistickej trestnej činnosti. Kým niekto otvorene nevyzýva k násiliu, nech sa aj celý zahalí do svastiky alebo nosí na klope kosák s kladivom. Je to jeho vec a jeho vysvedčenie.

Znak OK

Úplným právnym škandálom je trestné stíhanie a podanie obžaloby na Dannyho Kollara za používanie známeho neverbálneho gesta OK (spojenie palca s ukazovákom do krúžku a nad tým vztýčené tri zvyšné prsty). Toto konanie kvalifikoval gestapák Stanislav ako prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 Trestného zákona.

V Dannyho prípade je používanie tohto symbolu opäť posudzované na základe toho, ako je vykresľovaný progresívnymi orgánmi šírenia agitácie a propagandy. Teda na základe subjektívneho a vysoko tendenčného posudzovania jeho povahových a osobnostných charakteristík. Okolnosť, že symbol OK používal od ranej mladosti, teda dávno pred rokom 2017, keď niektorí ideológovia začali uvedené gesto označovať za rasistický pozdrav členov hnutia Biela moc (White Power).

Symbol OK sa pritom používa celé stáročia, ak nie dlhšie. Je súčasťou medzinárodného jazyka potápačov, každý sadrový šéfkuchár je znázornený s gestom OK, používa ho aj Vegeta či Podravka a je súčasťou batérie emotikonov, ponúkaných všetkými sociálnymi sieťami.

Za používanie symbolu OK nemôže byť stíhaná vybraná časť populácie a zvyšok nie len preto, lebo má „správne“ ideologické nastavenie. Buď musia byť za používanie gesta OK stíhaní všetci alebo nikto. A ak by boli stíhaní všetci, bola by to nepochybne nekonečná absurdita, čo len dokresľuje nezmyselnosť a politickú motiváciu v pozadí obžaloby, podanej na Dannyho Kollara.

Podnecovanie v súvislosti s usmrtením učiteľa vo Vrútkach

V júni 2020 Róm Ivan Čulok zaútočil nožom na žiakov a učiteľov školy vo Vrútkach. Zástupcovi riaditeľa školy Jaroslavovi Budzovi spôsobil smrteľné zranenia. Usmrtený učiteľ bol bývalým učiteľom Dannyho Kollara, ktorý v tejto súvislosti uverejnil niekoľko emotívnych a expresívnych statusov na adresu vraždiaceho Róma.

Danny je obžalovaný z toho, že sa v tejto súvislosti dopustil prečinu podnecovanie k rasovej a národnostnej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona, aj keď sa nedopustil ani priamych výziev k násiliu proti Rómom, ani k podnecovaniu nenávisti k tejto etnickej skupine. Aj v tomto kontexte je však významné poznamenať, že nenávisť je natoľko neuchopiteľný pojem, že by jednoducho nemal byť súčasťou trestnej legislatívy.

Dovoľujem si pridať provokatívny názor, že ak niekto považuje Rómov vo všeobecnosti a bez individuálneho rozlišovania za asociálov, môže ísť o prejav rasizmu, no rozhodne nejde o podnecovanie k násilia proti tomuto etniku.

Kauza biele deti

Danny mal pri nejakej príležitosti použiť výrok o tom, že musíme chrániť naše biele deti. Orgány činné v trestnom konaní to okamžite spojili so slávnymi štrnástimi slovami amerického rasistu Davida Lanea: „We must secure the existence of our people and a future for white children“( Musíme zaistiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí.).

Ani vyjadrenie Dannyho, dokonca ani výrok Davida Laniea nie je nabádaním k násiliu. Bodka. Nie je vôbec nič zlé na tom, že beloch uprednostňuje biele deti. Je predsa súčasťou bielej rasy a bielej kultúry. Jeho slová nehovoria ani nič o tom, že by nedoprial ochranu čiernym alebo indickým deťom. Danny je súkromná osoba, nie štátny orgán, a preto má právo vybrať si napríklad frajerku na základe toho, k akej rase patrí. Nemusia sa mu páčiť černošky ani Číňanky. A to isté platí aj o tom či uprednostňuje ochranu bielych detí.

Internetový fízel Michal Štromajer

Existuje osoba menom Michal Štromajer. Pracuje v spoločnosti Gerulata Technologies, ktorá okrem iného poskytuje podporu aj príspevky stránke blbec.online. Štromajer je internetový fízel, nie nepodobný napudrovanému ideologickému žandárovi Davidovi Púchovskému. Štromajer publikoval na blbec.online niekoľko urážlivých, dehonestujúcich a dehumanizujúcich príspevkov na adresu Dannyho. A Danny mu to sebe vlastným spôsobom vrátil. Proste klasická hádka cez internet.

Danny je v tejto súvislosti obžalovaný z prečinu nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b Trestného zákona. Predošlime, že časť tohto ustanovenia Trestného zákona je predmetom ústavnej sťažnosti, ktorú Ústavný súd SR prijal na ďalšie konania, avšak dodnes o nej nerozhodol. Ide o vágne ustanovenie, ale aj to má svoje hranice. Napriek tomu, že Danny si so Štromajerom cez internet vymieňal obyčajné invektívy, je obžalovaný z toho, že znižoval kvalitu života internetového fízla, čo gestapák Stanislav skryl pod ustanovenie ods. 1 písm. a) citovaného paragrafu, v ktorom sa uvádza, že nebezpečného elektronického obťažovania sa dopustí ten kto iného „dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje“.

Dannyho činnosť nebola dlhodobá, pretože vždy len reagoval na Štromajerove invektívy. Síce rovnako invektívne, ale tomu sa hovorí odvetná funkcia slobody slova. Nehovoriac o tom, že Danny internetového fízla nezastrašoval ani ho neobťažoval a neoprávnene nekonal v jeho mene. Inými slovami nenaplnil ani jeden zákonný znak aj tak gumového ustanovenia Trestného zákona.

V trestnom práve existuje aj čosi také ako materiálny korektív pri posudzovaní trestnosti prečinov. Ak by sa aj zdalo, že určité konanie mohlo naplniť skutkovú podstatu prečinu, ale nedošlo k spôsobeniu žiadneho závažného následku, nie je dôvod vyvodzovať voči podozrivému trestnú zodpovednosť. Tiež stojí za zmienku, že ak je za expresívnu výmenu názorov stíhaný Danny, mal by byť aj Štromajer, avšak nie je, pretože patrí k privilegovanej progresívnej spoločenskej triede.

Preventívna väzba

Danny je v takzvanej preventívnej väzbe, teda údajne hrozí, že na slobode by pokračoval v trestnej činnosti. Ako sme mali možnosť vidieť, nielen obžaloba, ale ani trestné stíhanie nie je dôvodné, pretože svojimi skutkami sa nemohol dopustiť spáchania žiadneho trestného činu. Ak by sme však aj pripustili oprávnenosť stíhania, je potrebné konštatovať, že s výnimkou kauzy Protokoly je Danny obžalovaný výhradne z verbálnych prečinov, a preto mu môže hroziť ako dosiaľ netrestanému maximálne podmienečný trest. To znamená, že ak by aj bol právoplatne uznaný za vinného, nešiel by do väzenia. Väzba nemôže byť voči obvinenému prísnejšia ako predpokladaný trest. Z tohto pohľadu je Dannyho žalárovanie nielen absurdné a neprípustné, ale aj brutálne protiústavné.

Akiste stojí za zmienku trestný rozkaz Špecializovaného trestného súdu zo dňa 10. júla 2023 pod spisovou značkou 9T/2/2023 vo veci obžalovaného za 43 skutkov verbálnej povahy podnecovania podľa § 337 Trestného zákona. Obžalovanému bol za viac ako štyridsať skutkov uložený peňažný trest vo výške 1 000 eur. Predstavme si, že by Danny dostal za oveľa menší počet porovnateľných skutkov peňažný trest v rovnakej výške, ale vo väzbe by strávil prinajmenšom niekoľko mesiacov. Alebo si predstavme, že dostane podmienečný trest, lebo iný mu ani nemôže byť uložený. Touto optikou sa javí jeho žalárovanie ako mimoriadne nebezpečný precedens plazivého zavádzania dúhovo-progresívnej diktatúry.

Selektívne kriminalizovanie

Klobásový právnik a Naďov poručík Šeliga šíril poplašnú správu, že súčasná vláda sa chystá prepustiť z výkonu trestu Mariana Kočnera a v zápale konšpirovania sa dopustil aj nasledovného výroku prorokujúc, že jeho chiméry sa naplnia: “A to ministerstvo bude zbúrané, či už obrazne a možno a aj fyzicky. Opakujem, kľudne ma obviňte z čoho chcete, zaprisahávam vás, ak idete robiť kroky, ktoré pustia Kočnera a ďalších, ste skončili, lebo my vieme, čo všetko o vás Kočner vie.“ Šeliga bol za uvedený výrok obvinený z podnecovania podľa § 337 Trestného zákona.

Člen Naďovej kamarily Peter Laťáka bol takisto obvinený z podnecovania za výrok, doplnený mávaním valaškou: „Opozícia sa spojila. Posledná kvapka odkvapla a posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý. Je to už len otázka času, nie je to či, je to kedy, pôjde Fico dolu.“

Obe obvinenia boli zrušené prokuratúrou. Odôvodnenia uznesení o zrušení obvinenia Šeligu a Laťáka sa opierali o právo na slobodu prejavu a o to, že išlo o metaforické vyjadrenia a tiež o tvrdenie, že išlo o politické prejavy, v rámci ktorých sú prípustné aj ostrejšie vyjadrenia. Veď v poriadku, len prečo sa rovnaký princíp neuplatňuje aj v prípade Dannyho Kollara?

Pozrime sa na iný prípad. Vyšetrovateľ odmietol trestného oznámenie na Milana M. Šimečku, podozrivého zo spáchania prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona za nasledovné vyjadrenie: „Tento premiér malého zbabelého národa, ktorý nikdy poriadne nebojoval, hovorí Ukrajincom, ktorí umierajú za svoju suverenitu, on má tú drzosť povedať, že nie sú suverénny štát.“ Rozhodnutie vyšetrovateľa potvrdil aj prokurátor, podľa ktorého nešlo o nenávisť k národu, ale len o pomenovanie, že je národ zbabelý, teda „holubičí“. Prokurátor ďalej uviedol, že ak niekto s výrokom Miškovho tata nesúhlasí, nemôže to byť automaticky dôvodom na jeho kriminalizovanie. Prokurátor uzatvára: „Ochota pripustiť u druhých odlišné názory je pritom považovaná za jednu zo základných hodnôt demokratickej spoločnosti, ktorej cieľom celkom určite nie je uniformita myslenia.“ Veď dobre, ale prečo rovnaký meter neplatí aj na Dannyho Kollara?

Podobných rozhodnutí o odmietnutí trestného oznámenia alebo o zastavení trestného stíhania je oveľa viac. Bez ujmy obišli za drsné vyjadrenia Šimečkov synátor Miško, obuvník Braňo, agresor Galko, vreštiaci ratlík Hvorecký či cínový poľný maršal Naď. Nikto nehovorí, že mali byť stíhaní, nebodaj ísť do temnice, ale prečo je potom v žalári Danny Kollar?

Zdroj: skrsi.stvr.sk / datel.news / InfoVojna