Odkedy som poradcom premiéra, odmietol som niekoľko žiadostí o rozhovor. Ak je záujem o moje názory limitovaný tým, aby som povynášal niečo zo zákulisia Úradu vlády SR, nie som ochotný dať sa zneužiť na takúto úlohu. Keď mi zatelefonoval nejaký Juraj Búry z Hospodárskych novín, urobil som výnimku, lebo s týmto denníkom nemám ešte nejakú výrazne zlú skúsenosť. Chyba. Hovorili sme spolu pomerne dlho, ochotne som mu povysvetľoval, čo je úlohou Zboru poradcov predsedu vlády SR a ako to funguje. A potom sa má spýtal, ako sa cítim v tejto úlohe ja.
S úsmevom a položartom som mu povedal, že niekedy sa mi vidí, že na svoju slobodnú dušu som si obliekol príliš úzku halenu, ale nesťažujem sa, patrí to k tomu. A on hneď, že či sa cítim obmedzovaný. Ja že, nie, preboha, radšej vám to vysvetlím, aby ste tam nenapísali nejakú koninu: Nikto ma neobmedzuje. Len je úplne normálne, že nemôžete hovoriť o všetkých veciach, ktoré sa dozviete, či už z hľadiska záujmov štátu alebo prirodzenej lojality k premiérovi. Z toho istého dôvodu som mu aj odmietol odpovedať na otázku, ktoré konkrétne veci z tých, ktoré urobil alebo povedal Robert Fico, som presadil ja. Vysvetlil som mu, že si nepotrebujem mastiť ego na takýchto otázkach. Mojou úlohou je radiť premiérovi v širokom spektre problémov domácej i zahraničnej politiky (moje portfólio patrí k tým najrozsiahlejším), pripravovať mu podklady na rokovania, koncepčné materiály a návrhy, pričom politické rozhodnutie je vždy len na ňom, a tak je to správne. Premiér Fico nie je vláčený poradcami ako napríklad Zuzana Čaputová, je to vyzretý politik, ktorý si vypočuje všetky relevantné názory, ale rozhoduje sa výlučne sám. Mimochodom, z prostredia Kancelárie prezidenta Českej republiky viem, že podobný typ bol exprezident Miloš Zeman. Len málokedy si dal poradiť od poradcov a keď bol o niečom presvedčený, že je to správne, nikto ho nepresvedčil, aby konal inak.
A výsledok? Dnes ráno si otvorím Hospodárske noviny a hneď mi udrie do tváre titulok: „Chmelár sa cíti limitovaný“...
Povedzte mi, ako si toto môže dovoliť niekto napísať, ak mu dvakrát zdôrazníte, že ma nikto neobmedzuje. A to po tom všetkom, čo som stratil s tým škrabákom kus svojho vzácneho času, aby som mu ako retardovanému podrobne vysvetlil všetko, čo potreboval vedieť, aby porozumel tomu, čo bolo zjavne nad jeho sily alebo nad jeho charakter. Novinári sa neustále stavajú do bolestínskej pózy, že vládni politici na nich „útočia“. Väčšina z nich však od nich požaduje iba to, aby písali pravdu. V komentároch si môžete vyfantazírovať hocijaké hlúposti, to je váš názor – vaša vizitka, ale v spravodajstve sa od kvalitnej žurnalistiky očakáva, že bude prinášať spoľahlivé fakty. Žiaľ, Hospodárske noviny nie sú nijakou slovenskou verziou Financial Times, iba soft bulvárom, ktorý už iba zneužíva svoju dobrú značku zo starých čias. A preto sa nikto nemôže čudovať, že keď takíto zlomyseľní hejteri s krytím novinárskeho preukazu zneužijú moju dôveru, stráca ju celá redakcia. Dovi, dopo, nezáujem. Žurnalistika kedysi bývala poctivé remeslo, no odkedy sa zvrhla na vypätý politický aktivizmus, nemá nijaký verejný význam.
A keď už o tom hovoríme, tá poľovačka na poradcov je tiež samoúčelná. Je pozoruhodné, že v minulosti väčšina ľudí nemala potuchy, kto komu radí, no dnes sú títo ľudia kádrovaní s horlivosťou boľševických normalizátorov. Kto sa pozastavoval nad tým, že ministrovi životného prostredia Budajovi radil dirigent a premiérke Radičovej stredoškolský učiteľ? Novinári už po niekoľkých týždňoch naháňali premiéra Fica, aby im dodal zoznam svojich ľudí, hoci Igor Matovič nemal kompletný zbor poradcov ani po štyroch mesiacoch od vymenovania. A mimochodom, tie cielené útoky na Erika Kaliňáka, jeho mladosť a nedostatok skúseností, sú už tiež trápne. Keď Iveta Radičová vymenovala za predsedu Zboru poradcov predsedníčky vlády SR svojho milenca a nekvalifikovaného bývalého kňaza, to bolo akože v poriadku? To vás netrápilo, farizeji?
Každý premiér má právo vybrať si do svojho tímu ľudí podľa svojich potrieb a odborných priorít. Je to jeho výlučná právomoc. Rovnako ako je právom každého z nás poskytovať rozhovory len takým novinárom, ktorí si ctia zásady a základy profesionálnej žurnalistickej etiky. Nie je mysliteľné, aby nad spoľahlivým poskytovaním informácií ako demokratickou disciplínou prevládala propaganda, zavádzanie, manipulácia a otvorená lož. Nemáte žiadne právo dovolávať sa svojich nárokov na informačné privilégiá, ak nedokážete sprostredkovať čitateľovi jeden obyčajný rozhovor bez zaujatosti a neprávd. Ak si vymyslíte, čo chcete, bez ohľadu na to, čo som skutočne povedal, nepotrebujete na to moju asistenciu. Kým sa nevrátite k serióznej práci, dovtedy bude vaša čítanosť, počúvanosť a sledovanosť klesať, až kým sa podľa zásluh nestanete úplne bezvýznamnými. Ľudia sú múdrejší ako si myslíte.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
