Britská banka Barclays prestane priamo financovať nové projekty svojich klientov v oblasti rozširovania ťažby ropy a zemného plynu alebo súvisiacej infraštruktúry. Spoločnosť ďalej v piatok oznámila, že obmedzí aj poskytovanie úverov na už existujúce projekty v oblasti fosílnych palív. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Barclays v rámci svojej aktualizovanej stratégie pre ochranu klímy očakáva, že jej klienti pôsobiaci v energetike do roku 2025 vypracujú strategické plány dekarbonizácie a zaviažu sa k ďalším ekologickým cieľom, vrátane zníženia emisií metánu a uhlíka, ktoré súvisia s ich prevádzkou.
Podľa údajov environmentálnej organizácie Reclaim Finance je Barclays najväčším financovateľom projektov v oblasti fosílnych palív v Európe.
Rozhodnutie britského finančného ústavu obmedziť financovanie ropných a plynových projektov nasleduje po podobných krokoch ďalších popredných európskych bánk BNP Paribas, Credit Agricole, HSBC, ING a Societe Generale. Barclays už v marci 2020 oznámila, že sa chce do roku 2050 stať bankou s nulovou emisnou stopou.
EÚ predložila nové odporúčanie na zníženie emisií do roku 2040
Európska komisia (EK) v utorok predložila odporúčanie na zníženie uhlíkových emisií do roku 2040 s cieľom stanoviť cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Komisia zverejnila podrobné hodnotenie vplyvu o možných spôsoboch dosiahnutia cieľa klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Na základe tohto hodnotenia odporúča zníženie čistých emisií skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a otvorenie diskusie so všetkými zainteresovanými stranami.
Po voľbách do Európskeho parlamentu EK vypracuje legislatívny návrh, ktorý budú musieť schváliť členské štáty aj europarlament.
Odporúčanie EK je v súlade so stanoviskom Európskeho vedeckého poradného výboru pre zmenu klímy (ESABCC) a záväzkami EÚ v rámci Parížskej klimatickej dohody.
Komisia v oznámení stanovuje niekoľko podporných politických podmienok, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa 90 % zníženia emisií. Tie zahŕňajú úplnú implementáciu dohodnutého rámca do roku 2030, zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, väčší dôraz na spravodlivý zelený prechod, rovnaké podmienky hry s medzinárodnými partnermi a strategický dialóg o novom rámci po roku 2030, a to aj s odvetvím priemyslu a poľnohospodárstva.
Podľa EK predvídateľnosť a udržateľnosť pre ekonomiku a spoločnosť a stanovenie cieľov v oblasti klímy do roku 2040 pomôžu európskemu priemyslu, investorom, občanom a vládam prijímať rozhodnutia, ktoré udržia EÚ na ceste k splneniu klimatickej neutrality. Vyšlú takisto signály o tom, ako efektívne investovať a plánovať dlhodobejšie. Plánovanie umožní formovať prosperujúcu, konkurencieschopnú a spravodlivú spoločnosť, dekarbonizovať priemysel a energetické systémy EÚ a zabezpečiť, aby bola Európa hlavnou destináciou pre investície so stabilnými pracovnými miestami. V neposlednom rade to posilní odolnosť Európy voči budúcim krízam a energetickú nezávislosť od dovozu fosílnych palív.
Komisia upozornila, že len za posledných päť rokov sa ekonomické škody súvisiace s klímou v Európe odhadujú na 170 miliárd eur. Nečinnosť vo veci globálneho otepľovania by do konca storočia mohla znížiť HDP EÚ približne o 7 %.
Dosiahnutie 90-percentného zníženia emisií do roku 2040 si bude vyžadovať niekoľko podmienok. Východiskovým bodom je úplná implementácia existujúcich právnych predpisov na zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030. Komisia spolupracuje s členskými štátmi, priemyslom a sociálnymi partnermi, aby uľahčila zavádzanie potrebných opatrení.
Európska zelená dohoda sa musí stať dohodou o priemyselnej dekarbonizácii, ktorá bude stavať na šírení veternej a vodnej energie a elektrolyzéroch a takisto na zvyšovaní domácich výrobných kapacít v sektoroch, ako sú batérie, elektromobily, tepelné čerpadlá, solárne panely, bioplyn a biometán, a podpore obehového hospodárstva.
Komisia uviedla, že zriadi osobitnú pracovnú skupinu na rozvoj globálneho prístupu k stanovovaniu cien pre uhlík a uhlíkové trhy. Nevyhnutné bude zmobilizovať správnu kombináciu súkromného a verejného sektora na investície, aby bola ekonomika EÚ udržateľná a konkurencieschopná.
Podľa EK akcia na zníženie uhlíkových emisií musí byť prínosom pre každého občana EÚ, pričom klimatická politika musí brať do úvahy aj tých najzraniteľnejších.
Zdroj: trend.sk / index.sme.sk / InfoVojna
