Vystáť si dlhý rad na benzínovej pumpe a natankovať do kanistra len pár litrov tak, aby to vystačilo rodine na základnú prepravu za prácou či rodinou. To, čo politici vlády Eduarda Hegera ešte verejne nepripúšťajú, sa môže stať čoskoro realitou, upozorňuje na to Medzinárodná agentúra pre energetiku.
Keď sa v Európe a USA začne hlavná dovolenková sezóna, dopyt po palivách podľa nej stúpne, čo môže spôsobiť nedostatok nafty, benzínu i leteckého paliva, spresnila agentúra pred niekoľkými dňami.
Lídri Európske únie sa politicky rozhodli definitívne odstrihnúť od ruských komodít. Sankčné balíčky už obsahujú ruské uhlie, ktorého import by Európa mala ukončiť 10. augusta 2022. Európska komisia (EK) rozhodla o postupnom ukončení dodávok ruskej ropy do šiestich mesiacov a rafinovaných produktov do konca roku 2022.
Problém je v tom, že v ekonomických a surovinových vojnách ako v tej, ktorú vedieme s Ruskom, väčšinou vyhrávajú krajiny, ktoré suroviny majú, nad tými, ktoré ich nemajú. A Slovensko sa ocitá v značnej nevýhode.
Napriek tomu premiér Eduard Heger bez problémov odklepol v Bruseli, že výnimka pre náš trh nebude trvať tri roky, ale len osem mesiacov, a to na vývoz ropných produktov.
Ťažnosti, ktoré pocítia Slováci na vlastnej koži, nenechajú na seba dlho čakať.
Zlé rozhodnutie politikov, krik do vlastných radov
Liter 98 oktánového benzínu sa koncom mája 2022 po prvýkrát predával za viac ako dve eurá, ukázali priemerné týždenné údaje zverejnené Štatistickým úradom SR.
Analytici predpovedajú, že ceny pohonných látok budú rásť aj z kvôli embargu na dovoz ropy z Ruska. Rovnaké problémy začínajú pripúšťať aj politici vo vláde. Ako médiám 6. júna uviedol na tlačovej konferencii predseda parlamentu Boris Kollár, Slováci si výrazne priplatia za palivá a ďalšie problémy ešte len prídu.
„Neviem, či ideme teda zachraňovať svetový mier, alebo ako. Toto je falošná solidarita. My robíme pre Ukrajinu veľa, ale som prvý v rade, ktorý kričí, že ekonomicky nepoškodzujme Slovensko a našich ľudí. Keď sme raz mohli vyrokovať výnimku na tri roky, mali by sme tvrdo na nich trvať. Keď sa chcel niekto niekomu zapáčiť, tak ma to mrzí, doplatia na to bežní ľudí. Bolo to veľmi nešťastné,“ uviedol Boris Kollár s tým, že by bol rád, keby v budúcnosti o smerovaní Slovensko a závažných dopadoch na celý trh rozhodoval parlament a nie dvaja politici.
Ako ďalej poznamenal, myslel tým premiéra Eduarda Hegera a ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Aj z tohto vyjadrenia Borisa Kollára je jasné, že so skrátením lehoty nesúhlasili všetci koaliční partneri, možno sa to dozvedeli až po „funuse“. Tento problém sa vraj bude riešiť aj na koaličnej rade.
„Štát by mal Slovnaft zdaniť mimoriadnymi výnosmi. Navrhol by som nechať ho tri roky fungovať a žiť z lacnej ropy, nech zarobí. Potom mu môžeme zobrať miliardu eur pre rôzne sociálne skupiny. My sme si lehotu skrátili na osem mesiacov, čo sme sa zbláznili,“ poznamenal Kollár.
Prídelový systém? Môže to byť tvrdá realita
Predstavitelia bratislavskej rafinérie riešia aktuálne úplne iné problémy, ako bola avizovaná vyššia daň. Trápia ich iné priority. Tvrdia, že už o osem mesiacov môže nastať technický problém kvôli zavedeniu embarga na obchodovanie s ruskými ropnými produktami.
„Doteraz nám nie sú známe dôvody, na základe ktorých sa trojročné obdobie zmenilo na osem mesiacov. Z tohto dôvodu nemôžeme niesť prípadné následky a dopady na slovenskú ekonomiku a zásobovanie obyvateľstva,“ poznamenal pre médiá Anton Molnár, riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft.
Slovnaft vyváža dve tretiny produkcie, preto toto obmedzenie bude mať radikálny dopad na rafinériu, upozorňuje TREND Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz (INESS): „Rafinéria nie je pec na chlieb, ale technologický zložité zariadenie, ktoré musí spĺňať veľmi prísne technologické a environmentálne kritéria. Úprava výroby zaberie dlhú dobu a je otázne, či by to Slovnaft pravdepodobne do budúceho septembra vôbec stihol,“ objasnil pre TREND.
Ak to nestihne, tak v tomto regióne bude podľa analytika chýbať pomerne veľký objem produktov, predovšetkým nafty, ktorá je v Európe dlhodobo nedostatková.
„Práve z toho dôvodu je nepravdepodobné, že iné rafinérie by vedeli tento výpadok ľahko nahradiť. Veď prečo by už dnes nevyužívali trhový priestor na jeho obsadenie? Načo by držali rezervné kapacity? Nedostatok ponuky nevyhnutne povedie k rastu cien,“ konštatuje Ďurana.
Pre podnikateľov to bude podľa analytika INESS znamenať riziko výrazného nárastu cien, ktorý by sprevádzal nedostatok palív a olejov. „Rast cien sa dá očakávať už teraz, keďže firmy sa budú snažiť aspoň v nejakej forme predzásobiť. Vláda pre spotrebiteľov benzín ani naftu nevie ani vyrobiť, ani nakúpiť. Prísľub nízkych cien ostane len prísľubom. Ak by sa ho vláda snažila naplniť, ľahko sa dostaneme do situácie prídelového systému,“ varuje.
Očakávané problémy so zásobovaním trhu
To následne môže vyústiť aj do problému so zásobovaním slovenského palivového trhu, potvrdila pre RTVS Zuzana Oprchalová, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu (SAPPO). Navyše sa nachádzame na začiatku letnej motoristickej sezóny, ktorá môže byť do výraznej miery tiež ovplyvnená.
Čo bude teda embargo na ruskú ropu v praxi znamenať? „V prvom rade to prinesie veľké napätie na trhu. Uvedomme si, že embargo platí pre všetky štáty Európskej únie. Bude ho treba nastaviť na nové typy rôp, teda aj na nové výrobky vyrobené z nich. Európske rafinérie sú spravidla nastavené na ten istý typ ropy. Ak sa chcete výrobne preorientovať, musíte robiť veľké technologické zmeny, tie však potrebujú svoj čas,“ uviedla Z. Oprchalová.
Tým nastáva veľký problém v rafinériách nielen na Slovensku, ale aj v okolitých rafinériách. Stačí jeden malý výpadok, jedna nepredvídateľná technická udalosť v ktorejkoľvek rafinérii v Európe, alebo v regióne, a nafty či benzínu bude nedostatok.
Už na konci mája Slováci videli, že ceny napríklad 98 oktánového benzínu stúpli nad dve eurá. Je to prirodzená reakcia trhu. „Existuje výrazné riziko, že ceny palív ostanú vysoké, respektíve budú vyššie ako bez embarga. Embargo povedie k obmedzeniu ponukovej strany pri systematicky rastúcom dopyte, špeciálne po nafte, čo by sa malo prejaviť vo vyšších cenách,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Nie je to len ilúzia palivovej krízy
Do akej miery je však situácia skutočne vážna? Výkonná riaditeľka SAPPO tvrdí, že realita sa odkryje až časom.
„Sme na začiatku. Kríza bude eskalovať alebo bude na vrchole niekedy začiatkom budúceho roku. Vtedy preklenieme osemmesačné obdobie, ktoré máme na export ropných výrobkov práve z ruskej ropy,“ prognózuje pre RTVS Z. Oprchalová.
Otázkou podľa nej bude, či reálne ropa bude skutočne ropovodom Družba naďalej tiecť, alebo ju ruský prezident zastaví, keďže to nebude ani desatina toho, čo ruský ropovod môže reálne prepravovať.
Nie je možné predvídať, či možno očakávať reálne obmedzenie vývozu z ruskej strany.
„Očakávať môžeme všetko. Nikto nevie, ako sa zachová obchodný partner na druhej strane. Teda, či bude pre neho takáto preprava rentabilná,“ dodáva riaditeľka SAPPO.
Po otvorenom dialógu v týchto otázkach márne volajú zástupcovia priemyslu, ale i zástupcovia zamestnávateľov či ďalších dôležitých strategických podnikov na Slovensku.
Od vlády nemajú jasné strategické zámery, ani krízové scenáre, ako chce Slovensko v tomto prípade postupovať.
Jedno je isté. Celý trh s palivami sa preskupí, bude vyzerať úplne inak ako dnes. Ak Slovensko musí prestať exportovať výrobky do ostatných okolitých štátov práve preto, že budú vyrobené z ruskej ropy Ural, tak v tom prípade môže nastať nedostatok týchto ropných výrobkov, upozorňuje Z. Oprchalová.
To znamená, že treba veľké politické rokovania medzi jednotlivými štátmi Európskej únie na to, ako napríklad rozšíriť úzke hrdlo na chorvátskej strane ropovodu pre potreby našej krajiny.
Podľa údajov Fínskeho centra pre výskum energie a čistého vzduchu zaplatila Európska únia od začiatku vojny viac ako 32 miliárd eur za dovozu ruskej ropy. Tento export z pohľadu Kremľa, samozrejme, znamená veľké príjmy do rozpočtu, keďže takmer polovica ruskej ropy smeruje práve do Európskej únie, uviedla RTVS.
Pomoc Slovákom nevisí vo vzduchu
Slovenskí politici by mali okamžite začať rozmýšľať o tom, ako finančne uľaviť spotrebiteľom, či už firmám, ale aj bežným občanom. V Česku i Nemecku začali najnovšie zlacňovať pohonné hmoty.
Je to vďaka dočasnému zníženiu spotrebnej dane o 1,50 českej koruny (0,06 eura), opatrenie začalo platiť 1. júna 2022, až do 30. septembra 2022. Rovnako zrušila povinné primiešavania biozložky do palív a zrušila i cestnú dane pre časť vozidiel.
Nemecká vláda pred pár dnami zase znížila daň z pohonných hmôt na nadchádzajúce tri mesiace. Okrem toho zaviedla celoštátny mesačný cestovný lístok vo verejnej doprave v hodnote iba deviatich eur, a to od 1. júna.
Tento mesačný lístok platí vo všetkých regionálnych vlakoch a autobusoch, rovnako ako vo všetkých systémoch mestskej dopravy po celej krajine. Zľavnené cestovné je dostupné aj pre slovenských turistov. Prakticky v každom automate na lístky sa dá jednoducho kúpiť mesačný kupón.
Energetické peklo pre Slovákov odobril v Bruseli Heger. Palivá na prídel možno čoskoro realitou
Hegerova vláda rozhodla politicky, bez diskusií a od bruselského stola, palivá môžu chýbať už v lete. Medzinárodná agentúra pre energetiku varuje nielen firmy, ale aj domácnosti
Nebudeme sa s nikým radiť, čo sa stane s ruskými energiami. Odpojíme sa od nich čím skôr a rozhodneme od stola, po porade v Bruseli. Slováci sa tak ocitli v situácii, do ktorej ich dostali politici vlády Eduarda Hegera, keď v tichosti presadili podmienky, ktoré sú pre ďalšie fungovanie krajiny zásadné.
Namiesto troch rokov odpojenia sa od ruskej ropy, dostalo Slovensko len osem mesiacov.
Premiér Eduard Heger sa na sociálnej sieti pochválil, že sme schválili embargo na ruskú ropu. O šesť mesiacov teda prestane Európa dovážať ruskú ropu a o osem mesiacov aj ropné produkty. „Pripomienky Slovenska boli akceptované. Mojou prioritou sú garancie pre našich občanov v prípade energetických výpadkov,“ uviedol.
Odhliadnuc od prázdnych fráz, ktorými premiér dlhodobo ovplýva, je problém v tom, že nevyrokoval pre krajinu dobré podmienky. Ba možno otvorene povedať, že išlo o fatálne zlyhanie slovenskej diplomacie v Bruseli. To, čo Slovensko v najbližších mesiacoch čaká, pripomína bez preháňania katastrofický scenár, ktorý si uvedomujú zrejme už aj na ministerských či vyšších stoličkách vo vláde.
Zastupovanie záujmov Slovenska je jednoznačnou kompetenciou predsedu vlády, ktorý bol na začiatku volebného obdobia dokonca v pozícii ministra financií. Svoj postoj ani neprekonzultoval na všetkých úrovniach ministerstiev či ďalších orgánov štátu, nevynímajúc ani odbornú či laickú verejnosť, ako TREND zisťoval.
Premiér kratšiu lehotu ticho odobril
Prečo sa Slovensku nepodarilo vyrokovať lepšie podmienky, ako napríklad dosiahlo Česko? Zrejme nebol zo strany premiéra záujem. Vo vysvetlení pre TREND totiž 2. júna neuviedol, že by žiadal od Bruselu niečo iné. Nespomenul ani rezort hospodárstva ministra Richarda Sulíka, ktorý sa o deň na to (3. júna) ocitol v paľbe spochybnenia dodaných podkladov pod vplyvom obvinení György Gyimesiho (OĽaNO), že svojim „diletantským prístupom a svojou lenivosťou“ spôsobil extrémne škody.
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) následne na svojej sociálnej sieti uviedol, že poslanec OĽaNO nerozumie problematike. „Ak ma kritizuje a vyzýva na odstúpenie, mal by si v prvom rade naštudovať fakty. Embargo odsúhlasil na summite premiér E. Heger,“ spresnil minister.
Premiér nenamietal, že by jeho požiadavky boli v niečom v rozpore s tými v Bruseli. Ropné embargo sa nevzťahuje na ropu dovážanú ropovodom, tým je zabezpečená dodávka ropy pre krajiny, ktoré majú problém z krátkodobého hľadiska získať ropu z iných zdrojov, uviedla pre TREND Ľubica Janíková, hovorkyňa premiéra E. Hegera.
V prípade Slovenska je závislosť na ruskej rope takmer na úrovni 100 percent „Slovensko má prechodné obdobie na export ropných výrobkov po dobu 8 mesiacov. To treba odlišovať od výnimky pre Česko – tá sa týka importu,“ spresnila ešte 2. júna Ľ. Janíková pre TREND.
Česko je podľa nej vysoko závislé od dodávok zo Slovenska (kupuje 50 percent dieselu v zahraničí) a nevie v krátkodobom horizonte nahradiť, preto si vyrokovali dlhšie prechodné obdobie (18 mesiacov). „V prípade Slovenska ide o inú situáciu, naďalej k nám bude prúdiť ruská ropa, z ktorej si vieme vyrobiť pre vlastnú spotrebu potrebné ropné výrobky, exportovať ich môžeme po dobu 8 mesiacov, do Česka po dobu 18-tich mesiacov,“ spresnila Ľ. Janíková.
Nemožno zaručiť zásobovanie trhov
Slovenská rafinéria Slovnaft ohlásila pár hodín po prijatí šiesteho balíčka sankcií voči Rusku niektoré varovné scenáre. Od januára 2023 prestane zásobovať tuzemský trh palivom. Slovenskí vodiči nebudú môcť tankovať lacné palivá, riadne si priplatia, keďže tak za nich rozhodli ich vrcholoví politici. Výpadok Slovnaftu taktiež ohrozí zásobovanie európskeho trhu pohonnými hmotami, najmä naftou.
Nie je reálne, aby naša jediná rafinéria za pár mesiacov kompletne prekopala technologické procesy a prestavila sa na iný typ ropy. Môže jej to trvať roky a štát sa na to bude zrejme len prizerať.
„Súčasný návrh sankcií nám nedáva pôvodne požadovaný trojročný časový priestor na vykonanie technologických úprav v rafinérii a logistickom zabezpečení pri dovoze a spracovaní alternatívnej ropy. Doteraz nám nie sú známe dôvody, na základe ktorých sa trojročné obdobie zmenilo na osem mesiacov. Z tohto dôvodu nemôžeme niesť prípadné následky a dopady na slovenskú ekonomiku a zásobovanie obyvateľstva,“ uviedol pre médiá Anton Molnár, riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft.
Isté je, že investície v tomto prípade pôjdu minimálne do miliónov eur, navyše je v pozadí „strašiak“ ministra financií Igora Matoviča, ktorý ich chcel zaťažiť 30-percentnou daňou z ropy.
Slovnaft potrebuje aktuálne zvýšiť investície, aby prestavil svoje technológie čo najskôr a prispôsobil sa aktuálnej situácii, ktorá na trhu nastala, hovorí pre TREND František Burda, investičný analytik FinGO.sk.
„Pokiaľ to nestihne, môže sa stať, že budeme mať nedostatok palív a ovplyvní nás to. No na druhej strane sú firmy na západe, ktoré môžu navýšiť kapacitu spracovania ropy už teraz a náš výpadok dovozom na istý čas vykryť,“ zamýšľa sa analytik.
Embargo bude cenovo bolestivé
Analytici to hovoria od začiatku jasne – Slovákov čakajú drahšie palivá a čoskoro budú možno aj na prídel. Otvorene o tom hovoria napríklad v rôznych európskych krajinách. Európa by sa kvôli napätej situácii na trhu s ropou v lete mohla stretávať s nedostatkom pohonných hmôt, potvrdil 2. júna 2022 pre Der Spiegel aj šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol.
Súčasnú situáciu vyrovnal aj s ropnou krízou v 70. rokoch, ktorá podľa neho tak zásadné dopady nemala. „Vtedy to bolo len o rope,“ povedal šéf IEA. „Teraz máme ropnú krízu, plynovú krízu a elektrickú krízu súčasne,“ dodal.
F. Birol pre nemecký časopis Spiegel ďalej uviedol, že „…keď sa v Európe a USA začne hlavná dovolenková sezóna, dopyt po palivách stúpne. Potom by sme mohli vidieť nedostatok napríklad nafty, benzínu alebo leteckého paliva, najmä v Európe.“
Ceny benzínu zlomili koncom uplynulého týždňa ďalší rekord – liter pohonnej látky stojí už viac než 1,80 centov, čo sme tu ešte nemali. Zdražovaniu pritom nemusí byť koniec, pohonné látky totiž nebude mať čoskoro kto vyrábať. „Logicky menšia ponuka znamená drahšie palivá a ceny, takže tlak na cenu bude veľký,“ uviedol pre TA3 analytik portál Energie pre vás Jozef Badida.
Nové sankcie Slovnaftu neumožňujú vývoz kľúčových produktov na tradičné trhy do Česka, Rakúska či Poľska. „Tým pádom rafinéria bude musieť obmedziť výrobné kapacity pod technologické minimum. V takomto prípade bude musieť odstavovať fabriku, a to nikto na Slovensku, ani v rámci strednej Európy nechce,“ doplnil Dominik Hapl, analytik spoločnosti Across Private Investments.
Samozrejme, nikde nie je napísané, že sa nemôžu lídri v Bruseli vrátiť k rokovaciemu stolu a vykomunikovať si nejakú ďalšiu výnimku alebo zmenu už vyrokovaných pravidiel, dodal pre TA3 D. Hapl.
Ekonómovia tiež upozorňujú, že Rusko môže úplne ukončiť prepravu suroviny cez ropovod Družba na Slovensko, keďže pri tak nízkych objemoch Moskva nebude ochotná platiť prevádzkové náklady. Prípadne tak môže urobiť bez varovania, keď vyplo krajiny, ktoré mu za plyn neplatia v rubľoch. Za poslednú dodávku plynu totiž aj Slovensko platilo v eurách.
Nedostatok palív ohrozí aj domácnosti
Ako pre TREND hovorí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov, balík sankcií zobral na vedomie. „Avšak platí, čím dlhšie prechodné obdobie je, tým väčší priestor má priemysel, aj jednotlivé podniky na prípravu a prechod na nové spôsoby fungovania.“
Podľa aktuálnych informácií hrozí, že po uplynutí ôsmych mesiacov nebudú môcť podniky z dotknutých sektorov zaručiť zásobovanie trhu v regióne strednej Európy. To bude mať podľa neho následne negatívny dopad aj na nadstavené spracovateľské kapacity v našej krajine.
„Slovenský trh nebude možné zásobovať. Nedostatkové pritom budú nielen ropné produkty, ale aj palivo. Je nespochybniteľné, že tieto opatrenia môžu mať priamy vplyv aj na celý tuzemský priemysel. Dopady pravdepodobne pocítia aj domácnosti,“ dodal M. Hošták. Vládni predstavitelia by mali prijímať takéto rozhodnutia vždy len po dôkladnej analýze a odbornej diskusii s podnikateľmi.
Postupné odpojenie sa od ruskej ropy podporuje aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD), ale obávajú sa časového harmonogramu, ktorý sa zásadne zmenil oproti pôvodnému plánu. Podľa ich generálneho sekretára Andreja Lasza, rafinéria Slovnaft je v porovnaní s inými rafinériami, ktoré dokážu svoju produkciu umiestniť na domácich trhoch, vysoko proexportne orientovaná.
„Je otázne, či je za osem mesiacov možné objednať, dodať a nainštalovať významné technologické zmeny, najmä s ohľadom na to, že sa nachádzame v období vážnej materiálovej krízy,“ dodal pre TREND.
Problémy budú vo všetkých sektoroch
Problémy v slovenskom priemysle nebudú jediné, ktoré sú hrozbou najbližších mesiacov. Dotknú aj ostatných podnikateľov, prakticky vo všetkých sektoroch. Rovnako budú podľa F. Burdu pravdepodobne ovplyvnené aj firmy, ktoré odoberajú produkty zo Slovnaftu a môžu v budúcnosti zápasiť s nedostatkom surovín. Ide hlavne o plasty, rôzne chemické produkty, vykurovací olej.
Okrem toho Slovensko čaká rekordná dražoba, ktorá spadne na plecia všetkých. Ako hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis, existuje výrazné riziko, že ceny palív ostanú vysoké, respektíve budú vyššie ako bez embarga. „Embargo povedie k obmedzeniu ponukovej strany pri systematicky rastúcom dopyte, špeciálne po nafte, čo by sa malo prejaviť do vyšších cien,“ uviedol pre TREND.
Obmedzenie výkonu Slovnaftu spôsobí podľa neho ešte väčšiu dopytovoponukovú nerovnováhu na trhu palív, čo sa v trhovej ekonomike prejavuje štandardne tlakmi na rast ich cien. „Jednoducho embargo znamená, že zaplatíme daň v podobe pomalšieho rastu životnej úrovne. Bolo politicky rozhodnuté, že to budeme akceptovať z etických principiálnych dôvodov nepodporovania a oslabenia ruského režimu,“ uzatvoril S. Pánis.
