Dňa 17. marca 2023 vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu (ďalej len ICC) zatykač na Vladimíra Putina a Máriu Ľvov-Belovú v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Všetko by bolo teoreticky fajn (nekomentujem dôvodnosť rozhodnutia), pokiaľ by právne východiská neboli nasledovné:
- Ukrajina ani Ruská federácia nie sú signatármi tzv. Rímskeho štatútu, t.j. ICC nemá v priamej súvislosti s týmito štátmi danú právomoc.
- Ak by aj ICC nepriamo vyvodil nejakou neštandardnou právnou analýzou svoju právomoc, jeho rozhodnutie bude výlučne politicky motivované. V minulosti totiž odmietlo stíhať pre nedostatok právomoci napríklad očividné zločiny proti ľudskosti práve kvôli nedostatku právomoci (mučenie tzv. waterboardingom väzňov v Abu Ghraib). Ak by boli SŠA signatárom Rímskeho štátu, museli by sa za tieto zločiny zrejme zodpovedať.
- Blamáž zažil ICC už aj v prípade pokusu o vydanie Omara Al-Bašíra z Južnej Afriky v roku 2017. Celé fiasko s jeho pokusom o vydanie skončilo naopak pokusom o odstúpenie Južnej Afriky od Rímskeho štatútu. Mimochodom, rovnako ho nevydalo ani Jordánsko.
- Novozvolený britský hlavný prokurátor Khan sa po prijatí podnetov od advokátov zo Slovenska, ČR, Francúzska a Veľkej Británie v tzv. kovidových veciach rýchlo po ich podaní oficiálne stretol s predstaviteľmi štátov priamo označenými v podnetoch ako osobami podozrivými zo spáchania zločinov proti ľudskosti, napríklad s Emmanuelom Macronom. Tak, ako ICC expresne koná pri rusko-ukrajinskom konflikte, tak ostáva dlhodobo nečinný pri spoločnom podaní, ktoré identifikuje konanie s počtom obetí rádovo vyšším, ako má spomenutý konflikt.
ICC je už dlhšiu dobu pod politickým tlakom a diktátom politickej korektnosti. Neplní si svoje úlohy, pre ktoré bol zriadený. To nie sú len moje slová, ale aj slová bývalej hlavy štátu, Jacoba Zumu. Práve kritika fungovania medzinárodných inštitúcií pod taktovkou jedného štátu, stála Zumu slobodu.
ICC prekročilo svoju právomoc. Ak by toto urobil slovenský sudca v podmienkach slovenskej justície, už by mal zrejme pozastavený výkon funkcie sudcu a čakalo by ho nepríjemné disciplinárne stíhanie.
ICC je pod kontrolou konkrétnej politickej moci jedného konkrétneho štátu. Rovnako, ako slovenská vláda v demisii.
Osoby konajúce v mene ICC si zrejme neuvedomujú, že takýmto znásilnením práva na pokyn konkrétnej cudzej moci, ktorá ani nie je signatárom Rímskeho štatútu, konajú v prospech gradácie vojnového konfliktu. Spreneverili sa svojmu poslaniu. ICC svojím rozhodnutím v rozpore s platným právom nielenže devalvovalo svoju úlohu, znížilo v očiach verejnosti vnímanie systému medzinárodného práva, ale aj priamo prispelo k možnosti, že lokálny konflikt sa stane svetovým. Logicky by osoby podpísané pod rozhodnutím mali byť v budúcnosti sami súdení podľa Rímskeho štatútu. Kam sme sa to dopracovali?
Po rozpade právneho štátu na Slovensku a v ďalších krajinách nás zrejme čaká rozpad systému medzinárodného práva na pozadí rastúcej bankovej krízy. Nie sú to dobré vyhliadky. Plní sa predpoveď, ktorú som vyslovil v interview pre MUDr. Bukovského (TU). A nijako ma to neteší.
Vysoká inflácia bola vždy predzvesťou vojnového konfliktu. Kto dejiny neovláda, opakuje rovnaké chyby. Kto dejepis ovláda, urobí všetko preto, aby sa cyklus s rovnakými katastrofickými následkami neopakoval. Kto však dejiny naozaj ovláda, nezodpovedá už len sám za seba.
Uzavrime túto tému mojím obľúbeným Einsteinom: „Nebezpečenstvom pre tento svet nie sú ľudia, ktorí páchajú zlo, ale tí, čo sedia doma a dovolia im toto zlo páchať.“.
Autor: JUDr. Peter Weis
Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners / InfoVojna
